Podľa rozhodnutia amerického súdu sa bývalý ukrajinský priemiéra Pavel Lazarenko dopustil podvodu a pral špinavé peniaze, teda legalizoval finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti. Pavlovi Lazarenkovi hrozí najmenej päť rokov odňatia slobody. Jeho advokáti sa chcú odvolať. Verdikt americkej poroty sa medzičasom používa v kampani pred voľbami ukrajinského premiéra.
Pavel Lazarenko bol na čele ukrajinskej vlády od mája 1996 do júna 1997. V apríli 1999 požiadal v USA o politický azyl. Uväznili ho a obvinili z prania špinavých peňazí cez kalifornské banky. Išlo o 114 mil. USD, ktoré nezákonne získal na Ukrajine. V roku 2000 ženevský súd v neprítomnosti odsúdil P. Lazarenka na rok a pol väzenia za pranie 9 mil. USD. Medzinárodná organizácie Transparency International zahrnula Pavla Lazarenka do zoznamu 10 najskorumpovanejších politikov. Odhadla množstvo ním ukradnutých finanćných prostriedkov od 114 do 120 mil. USD.
V San Franciscu porota uznala Pavla Lazarenka vinným zo všetkých 29 bodov žaloby týkajúcej sa trestných činov krádeže, vydierania a prania špinavých peňazí. Porota ešte nevyniesla rozsudok, ale advokáti Pavla Lazarenka predpokladajú, že by mohlo ísť o päť rokov odňatia slobody. Prokuratúra sa naopak snaží dosiahnuť väčší trest.
Pavel Lazarenko bude prvý postsovietskym lídrom, ktorý sa v USA dostane do väzenia za korupciu. Tvrdí, že počas procesu došlo k „množstvu právnych chýb“. Tieto chyby by mal odstrániť odvolací súd, na ktorý sa obrátili jeho advokáti. Zatiaľ Lazarenka pustili na kauciu 86 mil. USD a je v domácom väzení vo vile, ktorú si kúpil za 6,7 mil. USD od známej holywoodskej hviezdy Eddyho Murphyho.
Ešte na začiatku procesu sudca Jenkins vyhlásil, že obvinenie musí dokázať porušenie amerického, ale aj ukrajinského zákonodarstva. Na tomto základe sudca priznal, že 24 z 53 bodov obžaloby nemajú opodstatnenie. Týka sa to napríklad škadalózneho prevodu finančných prostriedkov z podniku Jednotné energetické systémy Ukrajiny. V čase keď bol premiérom Ukrajiny mal tento podnik monopolné postavenie pri obchodoch so zemným plynom. Zo žaloby boli vylúčené epizódy spojené s ruskou plynaŕenskou spoločnosťou Itera. Jeden z členov predstavenstva a akcionárov firmy Itera pred súdom vyhlásil, že v apríli 1996 zaplatil jednej nastrčenej firme 25 mil. USD. Podľa informácií ukrajinskej generálnej prokuratúry firma patrila v skutočnosti Lazarenkovi a podnikateľovi Pjotrovi Kiričenkovi.
Avšak podľa rozhodnutia sudcu Jenkinsa, zákony, ktoré platili v čase keď bol P. Lazarenko premiérom, zakazovali príjmy štátnych úradníkov zo ziskov z podnikania len vtedy, ak to poškodzovalo spoločnosť. Obhajoba trvala na to, že k peniazom Lazarenko prišiel úplne legálnym spôsobom. Správanie sa P. Lazarenka síce podľa obhajoby nezopovedá americkým zákonom a etike, ale pretože sa neudialo na území USA, nemôže byť súdené podľa amerických zákonov. Prokurátorka Martha Bersh povedal o tomto spôsobe obhajoby, že je nezmyslom. Podľa nej P. Lazarenko dva razy klamal, dva razy sa snažil zatajiť svoje príjmy. V rokoch 1996 a 1997 oznámil, že má príjmem len 50 000 USD. „Dva razy klamal o svojich príjmoch, ale také veci sa na Ukrajine neberú vážne,“ povedal advokát P. Lazarenka Doron Weinberg.
Kľúčovým svedkom obvinenia sa stal P Kiričenko, bývalý obchodný partner P. Lazarenka. P. Kiričenko ukázal na to, že bývalý premiér ho prinútil kvôli prísľubu pomoci v podnikaní prenechať mu 50 % podiel na podnikaní. Obhajoba sa pokúšala dokázať, že P. Kiričenko len ohovára P. Lazarenka a všetky dôkazy proti nemu sú vyfabrikované „mafiánskym režimom“ Leonida Kučmu. Obhajoba súčasne tvrdila, že peniaze sa prevádzali do zahraničia kvôli tomu, aby nedošlo k ich nezákonnému zhabaniu na Ukrajine.
Rozhodujúcim faktorom v osude Lazarenka je niekoľko amerických epizód. Prvou je legalizácia peňazí cez Kalifornské banky. Ukrajinská vláda súčasne oznámila, že po tom ako P. Lazarenko strávi vo väzení určitý čas, čaká ho súd aj na Ukrajine. Bude kvôli krádeži 60 mil. USD.