Strieborná medaila slovenských juniorov v súťaži štafiet na majstrovstvách sveta moderných päťbojárov v Sydney pripomenula, že o svoje miesto na slnku v hierarchii športov u nás bojuje aj moderný päťboj. Malý športový zväz s malým rozpočtom a s úzkou základňou sporadicky pookreje – o prvú medailu v ére samostatného Slovenska sa na MS juniorov v roku 1997 postaral Baňacký – v súťaži jednotlivcov skončil tretí.

Treba kvalitný výstroj

Moderný päťboj je drahý šport. Náročný najmä na materiálne vybavenie. Plávanie a beh až také vysoké náklady nevyžadujú, ale šerm, streľba a jazda na koni veru áno. Aj preto Dušan Poláček starší, tréner slovenskej reprezentácie, tvrdí, že moderný päťbojár síce nie je nákladovo ako päť športovcov, ale tri a pol určite.

,,Našou snahou totiž je, aby naši pretekári, aspoň tí najlepší, mali čo najkvalitnejšie vybavenie. Na ňom šetriť nechceme,“ pridáva sa generálna sekretárka Slovenského zväzu moderného päťboja Elena Malíková. A tak podobnú výbavu ako má športový strelec potrebuje aj päťbojár. Prísne šermiarske pravidlá nútia používať najbezpečnejšie a najmodernejšie zbrane aj päťbojárov a jazdecká výbava je tiež takmer totožná s tou, s akou jazdia profesionálni parkúroví jazdci. ,,Nechceme, aby sa naši pretekári oproti ostatným cítili ako chudobní príbuzní, takže stratégiou zväzu je, aby špičkový pretekár mal špičkový materiál,“ pokračuje E. Malíková. ,,Je to aj záležitosť psychiky, keď vidíte, že všetci súperi majú na sebe a pri sebe kvalitný výstroj a vy za nimi nezaostávate. Dokonca dobrý materiál v parkúre môže päťbojárovi dodať istotu, keďže nejazdí na koni, ktorého pozná, ale na tom, ktorého si vyžrebuje.“ E. Malíková dobre vie, čo hovorí, sama bola kedysi najúspešnejšou slovenskou reprezentantkou.

Samozrejme, stratégia je jedna vec, a realita druhá. ,,Naše financie nestačia na to, aby sme dali všetkým dobrým všetko, neraz len plátame diery. Riešime to rôznym spôsobom a nie je tajomstvom, že pretekári si mnohé veci kupujú sami.“

Našťastie, materiál naozaj nie je všetko. ,,Špičkové celotelové plavky vám možno uberú z výkonu nejakú tú desatinu, ktorá vo svetovom plávaní rozhodne o najlepších a priemerných, ale výkon moderného päťbojára je skôr záležitosťou psychiky a taktiky, koordinácie tréningu medzi disciplínami a optimálneho naladenia formy v piatich druhoch športu. Výstroj pomôže, ale nie je rozhodujúca,“ mieni tréner Dušan Poláček.

Skromný rozpočet

Slovenský zväz moderného päťboja mal zo štátneho rozpočtu na rok 2002 dotáciu

2 085 000 korún. Na činnosť zväzu dostal ešte asi pol milióna korún, ako olympijskému športu mu Slovenský olympijský výbor pridelil podporu 100-tisíc korún, a napokon 260-tisíc mu pribudlo ako špeciálna dotácia ministerstva školstva na účasť na juniorských MS v Austrálii. Bezmála tri milióny korún. Zväz združuje 12 klubov a približne 180 členov, ale z nich je asi len 30 päťbojárov, ktorí majú výsledky a nejakú výkonnostnú triedu. Málo? ,,Moderný päťboj sa nedá robiť rekreačne. Buď naplno, alebo koniec,“ tvrdí D. Poláček.

Zväz sa zo skromného rozpočtu snaží pokryť najmä štátnu reprezentáciu. ,,Chceme, aby najlepší mali možnosť štartovať na vrcholných podujatiach. Aspoň tí a tam, kde majú šancu na nejaký výsledok,“ pokračuje D. Poláček. ,,Nechceme ísť cestou, že solventnejší pretekári si účasť na pretekoch zaplatia sami, pričom by mohli skončiť na posledných priečkach, radi by sme si udržali istú úroveň. Aj za cenu, že najmä mladí pretekári prídu o šancu ostrieľať sa a naberať medzinárodné skúsenosti. Dominantný musí byť talent a potom už je len dobre, ak pretekár pochádza zo solventnej rodiny a pomôže si aj sám.“ Aj tak zväz zvážil šance a rezignoval na účasť na svetovom šampionáte v USA.

Ďalšou prioritou sú domáce súťaže, chod sekretariátu, materiálne vybavenie. ,,Na všetko nie je,“ uvedomuje si E. Malíková. ,,Klubom sa ujdú peniaze podľa daného kľúča, len ak niečo zostane. Tréningový proces a činnosť si musia zabezpečiť sami.“

Aj tak nie vždy vyjde na všetky priority. Ministerstvo školstva súhlasilo s mimoriadnou dotáciou 260-tisíc korún na majstrovstvá sveta juniorov v Sydney, ale napríklad zamietlo projekt, podľa ktorého si päťbojári chceli v Banskej Bystrici vybudovať vlastné stajne. Tam je totiž jediné centrum, kde sa dajú organizovať preteky v modernom päťboji na jednom mieste. Inak sú päťbojári odkázaní na dobrú spoluprácu s koničkármi, so šermiarskym zväzom, v Bratislave so streleckým klubom Slovenskej akadémie vied. ,,Spravíme si plán prípravy a hľadáme, kde sa nám ho podarí naplniť. A naši pretekári zase pomáhajú strelcom či šermiarom vybojúvať body a medaily v ich súťažiach, na základe ktorých strelecké či šermiarske kluby získavajú podiely z dotácií,“ načrtáva výhodnú spoluprácu reprezentačný tréner.

Na výbavu aspoň 150-tisíc korún

S trénerom D. Poláčkom sme sa pokúsili vyčísliť týždenné náklady na prípravu moderného päťbojára (väčšina trénuje v roku 42 až 46 týždňov) aj s nevyhnutným, respektíve základným materiálnym vybavením, ktoré si každý z piatich športov vyžaduje.

PLÁVANIE

Tréning: Päťkrát v týždni, minimálne sedem hodín, prenájom jednej dráhy na hodinu stojí 250 korún.

Vybavenie: Minimum je dvoje plaviek za sezónu, päťbojár však bežne spotrebuje aj štvoro. Plavky stoja v priemere tisíc korún, okuliare 500 Sk, ostatné pomôcky ďalších tisíc korún. Najlepší svetoví päťbojári však súťažia v drahších celotelových plavkách, slovenskí zatiaľ nie.

STREĽBA

Tréning: Na strelnici 4 až 4,5 hodiny, za všetky zhruba 500 korún.

Vybavenie: Pištoľ stojí od 35- do 50-tis. Sk. Špičkový pretekár musí mať vlastnú zbraň a na nej upravenú pažbu tak, aby mu sedela do ruky. Ale pomer päťbojárov s vlastnou a požičiavanou zbraňou je približne 50 : 50. Jedna zbraň športovcovi stačí, rezervné má zväz a v prípade núdze sa len prehodí pažba. Päťbojári nepoužívajú najdrahšie strelivo, ale za týždeň vystrieľajú 1 000 nábojov, čo sú dve krabičky, jedna za 250 korún.

JAZDA NA KONI

Tréning: Dve hodiny jazdenia týždenne je minimum, hodina stojí 500 korún.

Vybavenie: Pretekár musí mať prilbu, sako, košeľu, jazdecké nohavice, čižmy, dvoje ostrohy a bič, niektorí aj súčasť postroja, minimálne vôdzku a strmeňové remene. Päťbojári nakupujú v Maďarsku a Česku, ale aj tak sa s výbavou pod 60-tisíc korún na osobu nedostanú. Lepšie jazdecké čižmy stoja 25-tis. Sk, sako aj 7-tis. Sk, bez toho sa na súťaž ísť nedá.

ŠERM

Tréning: Minimálne 5-6 hodín týždenne, 150 korún týždenne.

Vybavenie: Základná šermiarska výbava stojí 50- až 60- tisíc korún, nerátajúc špeciálnu tašku, ktorej hodnota sa pohybuje v rozmedzí 10- až 20-tisíc korún. Zvyšok závisí od toho, koľko čepelí päťbojár zlomí. Napríklad Richard Kolozsi, jeden zo striebornej štafety v Sydney, v tomto roku zlomil už šesť vlastných čepelí, jedna ho vyjde na 3 500 korún. Spotrebným materiálom sú aj rukavice či napríklad špeciálne šermiarske ponožky, pár za 750 korún.

BEH

Tréning: Takmer denne. Ak je pekne, na štadióne raz týždenne, v horšom počasí hala – od 200 do 1 500 korún.

Vybavenie: Ročne sa dá zmestiť do 15- až 20-tisíc korún, v závislosti od množstva zničených maratónok a modelu i značky. Podľa D. Poláčka tréneri pre otlaky a pľuzgiere trvajú len na kvalitnej obuvi, tričká a joggingové súpravy nechávajú na športovcov.

SPOLU

Tréning: Približne 4-tisíc korún na týždeň, ak by päťbojár trénoval sám, ale náklady na hodiny v plavárni a v hale sa znižujú podľa toho, koľko päťbojárov sa delí o plaveckú či bežeckú dráhu.

Vybavenie: Ak by si päťbojár mal v jednom roku nakúpiť kompletný výstroj a nerátal s jeho amortizáciou, musel by dať dohromady v priemere 150-tisíc korún. Mnohí však materiálne vybavenie riešia odkupovaním už použitých vecí od tých, ktorí s moderným päťbojom končia. Výstroj, ktorého priemerná životnosť je však len dva-tri roky, tak zvyčajne koluje, a pretekárom sa na konci kariéry aspoň časť investovaných prostriedkov odpredajom vráti. ,,Na domácich podujatiach nie sme na materiál takí prísni. Nemôžeme od všetkých žiadať predpisovú a novú výbavu, lebo by sme o značnú časť pretekárskej základne prišli,“ uvedomuje si realitu tréner D. Poláček.

V modernom päťboji podľa D. Poláčka našťastie funguje istá solidarita, a tak tí, čo na to majú a žiadajú menej od klubov a zväzu, pomáhajú pretekárom, ktorí by si inak nemohli dovoliť venovať sa takémuto finančne náročnému športu. ,,Máme nejakú rezervu materiálu na sklade a pomáhame ňou tým, ktorí sú talentovaní, ale nemôžu si všetko kupovať sami,“ pokračuje tréner.

Zväz samotnú prípravu neovplyvňuje, o ňu sa starajú kluby. Často si však pretekári časť prípravy vo forme mesačných príspevkov – od 500 do 1 000 korún – platia sami. ,,Niektoré kluby riadia fanatici v dobrom zmysle slova, ktorí do činnosti dávajú vlastné peniaze, a tým nepriamo moderný päťboj sponzorujú,“ približuje D. Poláček pomery. ,,Banskobystrická Dukla zase patrí pod armádu, moderný päťboj v STU Bratislava má niektoré priestory veľkej telovýchovnej jednoty zadarmo alebo za režijné ceny. Nejaké prostriedky prúdia z Asociácie telovýchovných jednôt a klubov a verím, že trochou do mlyna začnú prispievať aj vyššie územné celky. Samospráva by mala v budúcnosti športu vo svojom regióne pomáhať podstatne viac ako doteraz.“

Chýba hviezda

Na druhej strane, žiť sa z moderného päťboja na Slovensku nedá (vo svete nie je výnimkou, že najlepší sú pod krídlami armády a polície a berú nadštandardné platy). Alebo dá – v armádnom stredisku s platom športového inštruktora, ale len do úrovne svojej výkonnosti. Možno ak by vyrástol športovec typu Moravcovej, Gönciho či Martikána, ale pretekára takých kvalít na Slovensku zatiaľ niet. Preto sa do moderného päťboja sponzori nehrnú, preto nemá viac peňazí od štátu.

Možno práve úspech mladých päťbojárov v Austrálii prelomí bariéru, a ak sa aspoň niektorým z juniorov podarí presadiť aj medzi dospelými a kvalifikovať sa napríklad na olympiádu do Atén, môže aj tomuto športu začať svitať na lepšie časy.