Poslanci v stredu schválili zmeny v stavebnom sporení. V prípade, že prezident novelu podpíše, percentuálna výška štátnej prémie sa bude určovať zákonom o štátnom rozpočte. Vypustí sa zo zákona teda príloha týkajúca sa vzorca na výpočet percentuálneho podielu. Už v minulosti výšku prémie upravoval každoročne zákon o štátnom rozpočte. Systém podľa vzorca, ktorý zohľadňuje predovšetkým výšku úrokových sadzieb štátnych dlhopisov, sa začal uplatňovať od roku 2005, čo pre sporiteľov prinášalo podľa vyjadrení stavebných sporiteľní určitú istotu.

Ako však v stredu v parlamente uviedol poslanec za SaS Stanislav Fořt, určovanie prémie podľa vzorca bolo doteraz predvídateľné vzhľadom na to, že stavebné sporenie je dlhodobý produkt. Najviac mu podľa neho škodí, keď sporiteľ viažuci si finančné prostriedky nevie, čo sa bude diať vo vývoji štátnej prémie. Ako doplnil Fořt, v roku 2013 totiž môže napríklad vláda rozhodnúť, že štátna prémia bude nulová. Ešte pred niekoľkými rokmi sa zákon o stavebnom sporení neustále menil, menila sa aj výška štátnej prémie. Pôvodná výška štátnej prémie 199,2 eur bola zachovaná do roku 2000, odvtedy sa každým rokom znižovala a menil sa aj vymeriavací základ.

Novelou by sa malo docieliť, že výška poplatkov v rámci stavebného sporenia sa od budúceho roka zníži. Ako už dávnejšie avizoval minister financií Ivan Mikloš, problémom sú podľa neho vysoké poplatky. Sadzba poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení tak bude najviac 0,9 % z cieľovej sumy. Výška poplatku za vedenie účtu sporiteľa, na ktorý sa poukazujú vklady a splátky bude najviac 12 eur ročne. Poplatok za stavebný úver bude nula eur.

Zároveň sa zmení výpočet nároku na štátnu prémiu podľa toho, v akom termíne je zmluva o sporení uzavretá. Ak sa zmluva uzavrie napríklad v novembri, štátna prémia sa nevyplatí za celý rok, ale alikvotne k danému dňu. Na získanie maximálnej štátnej prémie 66,39 eura klienti stavebného sporenia musia v danom roku vložiť 663,9 eura. Podľa stavebných sporiteľní bude jediným spôsobom ako získať celú prémiu vložiť prostriedky naraz začiatkom roka. To niektorí ľudia nemusia zvládať, a tak získajú nižšie výnosy.

Zároveň sa obmedzí poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Problémom pre rezort financií je to, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Medziúver je podľa ministerstva de facto stavebný úver poskytovaný za komerčných podmienok tým stavebným sporiteľom, ktorí ešte len začali sporiť, alebo ktorí síce splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie podmienky na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru ešte nespĺňajú. Preto chce ministerstvo demotivovať stavebného sporiteľa vziať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu počas čerpania a splácania medziúveru.

Podľa vyjadrení niektorých poslancov z opozície je takto koncipovaná novela proti podpore bývania a podstatným spôsobom znižuje dostupnosť úverov pre nízkopríjmové skupiny ľudí, a to za cenu úspory v štátnom rozpočte. Problémom podľa poslanca za Smer-SD Petra Pelegriniho je to, že by novela zahŕňala aj spätný zásah do zmlúv. A ako doplnil Jozef Burian za stranu Smer, ak sa schváli tento návrh, ktorý hovorí o spätnom zásahu, je veľmi pravdepodobné, že tento návrh bude mať ešte dohru na ústavnom súde.