Parlament v utorok schválil návrh fiškálnej zmluvy Európskej únie. Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, čo je jej oficiálny názov, stanovuje nové pravidlá a mantinely v rozpočtovej oblasti pre jednotlivé členské krajiny. Účinnosť má nadobudnúť po ratifikácii minimálne 12 štátmi eurozóny, čo sa očakáva od 1. januára budúceho roka.
Slovensko je v porovnaní s ďalšími členskými krajinami podľa ministerstva financií v aplikácii tejto zmluvy do praxe vo výhode. Už vyše pred rokom parlament totiž schválil ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý mantinely vo fiškálnej oblasti na národnej úrovni už stanovuje. Prijatie fiškálnej zmluvy si tak vyžiada len kozmetické úpravy v našom zákone o dlhovej brzde, ktoré sa buď prijmú cez pozmeňujúci návrh ústavného zákona alebo sa prijme samostatný zákon.
Za návrh fiškálnej zmluvy hlasovali aj opoziční poslanci. Šéf poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár však ešte počas prerokúvania návrhu vo finančnom výbore upozornil, že z fiškálnej zmluvy sa napokon môže stať „trhací kalendár“. Podobne podľa neho totiž dopadli aj doterajšie rozpočtové pravidlá v únii. „Pätnásť rokov tu máme posilnený dohľad nad rozpočtami členských krajín a vidíme, kam sme to dopracovali,“ podotkol.
Fiškálnu zmluvu podpísali všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie. Členské štáty, ktoré sú signatármi zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie, ako je nepresiahnutie deficitu verejnej správy nad 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dlhu verejnej správy nad 60 % HDP.
Štáty, ktoré pristúpili k zmluve, sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP.