Poslanci parlamentu v utorok neprelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a neschválili novelu zákona o pozemkových úpravách. Novelou sa mali nastaviť jednoznačné procesné a technické podmienky pozemkových úprav, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok či spôsobu začatia konania. Na základe novely sa tiež malo vyňať konanie o pozemkových úpravách zo zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami a začleniť toto špecifické konanie do samostatného ustanovenia zákona o pozemkových úpravách. Za novelu hlasovalo iba 71 poslancov, proti bolo 50, žiadny sa nezdržal a jeden nehlasoval.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila novelu zákona o pozemkových úpravách parlamentu 21. decembra 2019. Novele vyčítala niekoľko nedostatkov a navrhovala, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. „Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany,“ ozrejmila prezidentka.

Spôsob novelizácie, keď sa jedným zákonom súčasne mení viacero zákonov, ktoré navzájom bezprostredne obsahovo nesúvisia a nie je medzi nimi obsahová a systematická väzba, nie je podľa prezidentky v súlade s princípom právnej istoty, ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti. Takýto rozpor však v schválenej novele podľa prezidentky nastal. „Preto mám pochybnosti o súlade schváleného zákona s ústavou vzhľadom na porušenie ústavného princípu právnej istoty a zákonných pravidiel legislatívneho procesu pripojením nesúvisiacej novely a nevysporiadaním sa so zásadnými pripomienkami odbornej verejnosti v procese prípravy schváleného zákona, nakoľko v rámci medzirezortného pripomienkového konania nebolo z 39 vznesených zásadných pripomienok akceptovaných až 17,“ doplnila prezidentka.

Dôvody, pre ktoré prezidentka SR tesne pred Vianocami vetovala novelu zákona o pozemkových úpravách, sú podľa agrorezortu chybné. Konanie prezidentského paláca podľa rezortu ohrozuje realizovanie pozemkových úprav na Slovensku a dlho očakávané vyriešenie neporiadku v pozemkovej držbe. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) je prekvapené odôvodnením prezidentky SR, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala s tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou SR v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva,“ uviedlo MPRV v stanovisku, ktoré zverejnilo.

Ústavný súd SR podľa ministerstva už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou SR, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže sa dovolať ochrany svojich práv. Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu SR vlastník aktívny, konštatovalo ministerstvo.

Agrorezort taktiež vyhlásil, že sa dôrazne ohradzuje „proti zavádzajúcemu konštatovaniu hovorcu prezidentky, ktorý označil legislatívny proces prípravy tejto novely za neštandardný“. Príprava novely sa totiž podľa ministerstva začala už v prvej polovici minulého roka a zúčastnilo sa jej množstvo odborných, samosprávnych inštitúcií a špičkových odborníkov z oblasti pozemkového práva. „Naopak zostáva úplne utajené, s kým všetkým o tejto dôležitej legislatívnej zmene prezidentka pred vetovaním a nesprávnym zdôvodnením rokovala,“ vyhlásilo MPRV.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR (RPPS) vyzývala pred opätovným rokovaním o tomto zákone poslancov Národnej rady SR, aby prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej a nanovo zahlasovali za zákon o pozemkových úpravách. Tak sa nestalo. „RPPS je presvedčená, že bez naštartovania komplexných pozemkových úprav sa s oživením slovenského agrosektora dopredu pohneme len veľmi ťažko. Aj preto sa RPPS nevie s vetom prezidentky stotožniť. Neprehľadné vlastnícke vzťahy, obrovská rozdrobenosť pôdy je príliš veľkým bremenom spoločnosti, ktoré bráni nielen v hospodárení na pôde, ale aj pri predkladaní a následnej realizácii investičných zámerov štátu a miest a obcí. Roky neriešené pozemkové úpravy sa odrážajú aj na vzhľade krajiny a stave životného prostredia,“ uviedol v mene RPPS SR predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Po hlasovaní o novele zákona o pozemkových úpravách predsedajúci schôdze Andrej Danko ukončil 57. schôdzu Národnej rady SR.