Národná rada SR v noci z 13. na 14. februára, krátko po jednej hodine rozhodli poslanci o tom, že podpredseda vlády Ivan Mikloš ostane vo funkcii. Návrh HZDS na vyslovenie nedôvery vicepremierovi podporilo 60 poslancov, 24 sa zdržalo, proti návrhu hlasovalo 51 poslancov. Na odvolanie bolo potrebných 76 poslaneckých hlasov. Hlasovaniu predchádzala 8 a pol hodinová rozprava, v rámci ktorej dvakrát vystúpil aj I. Mikloš. Atmosféru rokovania poznamenalo aj popoludňajšie vyhlásenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, že podá demisiu ak parlament odvolá vicepremiéra Ivana Mikloša

O tomto rozhodnutí predseda vlády informoval ihneď prezidenta Rudolfa Schustera a oznámi ho aj poslancom na úvod mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Ako vysvetlil novinárom, rozhodol sa tak preto, lebo lídri SDĽ Pavel Koncoš a SOP Pavol Hamžík nevyjadrili postoj k opozičnej snahe vysloviť nedôveru Miklošovi. Zdôraznil, že zaujať jasný politický postoj bolo ich povinnosťou a mali tak urobiť už v predvečer schôdze na koaličnej rade.

„Ak by sa našlo 76 hlasov na odvolanie Mikloša, znamenalo by to vytvorenie novej vládnej väčšiny, ktorá by prevzala zodpovednosť za následný chaos a ďalší vývoj v krajine,“ vyhlásil premiér po mimoriadnom rokovaní prezídia SDKÚ. Prezídium i on osobne pevne stoja za podpredsedom vlády pre ekonomiku. Dzurinda zároveň konštatoval, že jeho prípadná demisia sa nevzťahuje len na Mikloša, ale urobil by tak v prípade akéhokoľvek člena vlády, ktorého by parlament odvolal na návrh opozície. Poukázal tak na princíp, na ktorom sa koalícia dohodla už dávnejšie, že nikdy nebude spolupracovať s opozíciou pri zmene v kabinete. Dodal, že odchod Mikloša doteraz nežiadala ani jedna z vládnych strán.

V parlamentnej rozprave M. Dzurinda odmietol slová poslanca Sergeja Kozlíka o netransparentnosti privatizačného procesu. „Slovensko dnes nestojí na hraniciach finančnej krízy ako to vicepremiér Ivan Mikloš s obľubou cituje, že v takom stave preberali v 1998 krajinu. Slovensko dnes už prekročilo túto hranicu, zdôraznil v rozprave poslanec za HZDS Sergej Kozlík.

Vicepremiérovi vytkol okrem iného aj hrozivý deficit obchodnej bilancie, ktorý dosiahol v minulom roku 100 mld. korún a ohrozuje slovenskú ekonomiku aj v tomto roku. Podľa neho vláda túto situáciu nemá ani zanalyzovanú a snaží sa tento obrovský negatívny objem vykryť z privatizácie strategických podnikov. Súčasne kritizoval Mikloša za to, že sa nesnaží získať pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu strategického investora, ktorý by zaručil, že SPP bude aj naďalej strategickou spoločnosťou zabezpečujúcou príjem financií pre krajinu. Podľa neho Mikloš nezvládol ani reformu verejnej správy. Miklošovu funkciu označil v tomto prípade za zbytočnú a odporučil mu, aby išiel do dôchodku alebo na dovolenku. Za chybu vicepremiéra označil aj hroziaci pád BMG Investu a Horizontu Slovakia. V tejto kauze podľa Kozlíka nesie zodpovednosť spolu s exministerkou financií Brigitou Schmögnerovou. Ministerstvo financií podľa neho vedelo o problémoch v týchto spoločnostiach a dokonca tam boli aj na kontrole.

Predseda vlády na Kozlíkové tvrdenia regoval. „Naša forma bola prospešná, transparentná a omnoho užitočnejšia ako vaša privatizácia VSŽ, Nafty Gbely a iných spoločností,“ povedal a odmietol aj tvrdenia, že firmy BMG a Horizont sponzorovali kampaň SDK. Predseda vlády sa vyjadril aj ku kritike zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Pripustil nepriaznivý vývoj v oblasti nezamestnanosti, ale je presvedčený, že opatrenia vlády by mali postupne viesť k obratu. Dzurinda zároveň jednoznačne a razantne odmietol, že vláda nezvládla reštrukturalizáciu bánk. Z výhrad k reštrukturalizácii bankového sektora možno podľa premiéra súhlasiť s tvrdením, že náklady na tento proces sú bremenom pre daňových poplatníkov. Na druhej strane ale dodal, že rovnako treba súhlasiť s tým, že základ tohto bremena, t.j. zlé hospodárenie bánk, nespadá do obdobia po novembri 1998.

Ku kritike o výraznom zhoršení obchodnej a platobnej bilancie Slovenska v roku 2001 premiér uviedol, že deficit zahraničného obchodu, podobne ako iné ekonomické veličiny sa nevyvíja bez súvislostí s celkovým vývojom ekonomiky. Zdôraznil, že najmä v tejto súvislosti sa prejavuje negatívny dôsledok zaostávania štrukturálnych reforiem.

V mene poslaneckého klubu SDĽ jeho predseda Anton Hoffmann kritizoval prácu vicepremiéra Ivana Mikloša a zdôraznil, že neakceptoval veľmi často požiadavky SDĽ. Jeho rozhodnutia mali nízku mieru realizmu a snahu presadzovať pravicovú agendu. SDĽ má podľa Hoffmanna dosť dôvodov, aby sa pridala na stranu poslancov HZDS, ktorí požadujú odvolanie Mikloša. Pripomenul tiež zvýšenie štátnej zadlženosti a problémy so štartom reformy verejnej správy. Na druhej strane však zdôraznil, že SDĽ oceňuje úspechy SR v zahranično-politickej oblasti, čo bude jedným z kritérií pri rozhodovaní o ich postoji.

Republikový výbor SDĽ zasadal počas rozpravy a odporučil poslaneckému klubu SDĽ, nehlasovať za odvolanie podpredsedu vlády Ivana Mikloša.

Ani v jednom z rezortov súčasnej vlády sa podľa Petra Baca (HZDS) situácia od volieb nezlepšila. Súčasnú ekonomickú situáciu pomenoval za bezvýchodiskovú. V mene poslaneckého klubu vyzval poslancov koalície zabrániť Miklošovi a jeho úzkej skupine spáchať ďalšie škody v hospodárstve. Baco obvinil Mikloša za „zbabranú prípravu“ reformy verejnej správy. Očakával, že jej dodá zmysluplný obsah, avšak skĺzlo sa „do nezmyselnej deštrukcie ôsmich krajov“. Hlavnou úlohou podľa Baca bolo negovať to, čo sa urobilo za vlády Vladimíra Mečiara.

Veľkú časť svojho viac ako hodinového vystúpenia Baco venoval pôdohospodárstvu. Konštatoval, že sa po troch rokoch vládnutia Mikuláša Dzurindu slovenské poľnohospodárstvo stalo nekonkurencieschopným. Poukázal pritom na nesplnenie všetkých 14 úloh vyplývajúcich zo zelenej správy z roku 1999, ktoré vláde uložila Národná rada. Vláda podobné rozhodnutia parlamentu podľa Baca úplne ignoruje. Vo svojom vystúpení sa zástupca poslaneckého klubu HZDS zameral aj na korupciu pri privatizácii podnikov alebo konsolidácii bánk. Spomenul aj situáciu v BMG invest a Horizonte. Dodal, že niekoľko dní pred auditom si niektorí veľkí vkladatelia svoje vklady vybrali. Laxný prístup k nebankovým inštitúciám Baco dával do súvislosti s financovaním televíznej spoločnosti TA3 a predvolebnej kampane SDKÚ z ich prostriedkov.

Poslanec za PSNS Rastislav Šepták konštatoval, že reformy „spia ako Šípková Ruženka“ a preto by si mal ísť oddýchnuť aj Mikloš. Poukázal tiež na problémy s BMG Investom, kde vláda podľa neho nekonala ako mala.

Podľa Miroslava Maxona z HZDS je vicepremiér Ivan Mikloš zodpovedný okrem iného aj za daňový legislatívny chaos, aj keď to rád nekolegiálne zvaľuje na ministerstvo financií. Privatizovať je lukratívnejšia činnosť, uznal Maxon Miklošove aktivity v tejto oblasti. Obvinil ho aj za neuskutočnenie reforiem v zdravotníctve a školstve, ktoré požierajú veľké financie z rozpočtu. Obvinil ho za katastrofálny stav v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Onkologickí pacienti v Košiciach už týždeň nemajú lieky, uviedol Maxon. Proti tomuto vyjadreniu sa ostro ohradil prítomný minister zdravotníctva Roman Kováč a označil to za účelové polopravdy. Maxon ho upozornil, aby ho nepoučoval, lebo štyri mesiace absentoval v parlamente a na vlastnej koži prežil to, čo prežívajú onkologickí pacienti. Tieto skúsenosti označil za šokujúce. „To, o čom vy hovoríte, že je reforma v zdravotníctve, je politický cynizmus najhrubšieho zrna. Takúto podobu má reálne plnenie vašej zmluvy s občanmi. Tých 340 miliónov na Národné tenisové centrum by vedeli oveľa efektívnejšie využiť lekári Národného onkologického centra.“ upozornil Mikloša Maxon.

Maxon ďalej vyzval Mikloša, aby sa informoval u predsedov VÚC, ako katastrofálne pripravil reformu verejnej správy, z ktorej potom ako garant zbabelo utiekol. VÚC plávajú v legislatívne neistých vodách bez akýchkoľvek ekonomických a finančných pravidiel. „Vašou reformou a kompetenčným zákonom ste ohrozili 134 tisíc seniorov v sociálnych domovoch pre starších ľudí,“ vyhlásil Maxon a dodal, že tí nevedia, čo s nimi bude v nasledujúcich mesiacoch, nakoľko obce a mestá na ich financovanie nemajú potrebné financie.

Ivan Mikloš na záver rozpravy poprel všetky obvinenia opozičných, ale aj niektorých koaličných poslancov. Zdôraznil, že v rozprave odznelo množstvo nezmyslov. Obvinenia zo strany opozičných poslancov, ale i niektorých koaličných kolegov označil za účelové, politické, falošné a nepravdivé. Celá iniciatíva HZDS vyplýva podľa Mikloša zo snahy zastaviť privatizáciu SPP. Protestoval proti tvrdeniu, že sa príliš veľa venuje privatizácii. Jediná privatizácia, v ktorej je zainteresovaný, je privatizácia SPP, pretože táto je medzirezortne koordinovaná na základe rozhodnutia vlády.

Predsedníčka SNS Anna Malíková v krátkej reakcii konštatovala, že na začiatku sa tu hovorilo, že tu cítiť plyn, teraz sa dá konštatovať, že tu „smrdia veľké peniaze“.

Pre televíziu TA3 Ivan Mikloš odmietol tvrdenie poslankyne Oľgy Keltošovej (HZDS) o obchode medzi SDĽ a SDKÚ, ktorý súvisí so záujmami týchto strán pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Výsledky hlasovania podpredseda vlády vzal na vedomie a naznačil, že výsledok predpokladal. M. Dzurinda po hlasovaní ocenil, že vláda môže pokračovať v práci, pričom za prioritu označil úlohy súvisiace s integráciou SR do EÚ a NATO. Predseda vlády zdôraznil nevyhnutnosť zodpovednosti celej koalície.