Aj keď domácu politickú scénu prepadla uhorková sezóna iba sem tam spestrená exotickými dobrodružstvami, správy o vývoji svetovej ekonomiky sú všetko len nie nudné. Po týždňoch zverejňovania výsledkov spoločností za druhý kvartál, ktoré neboli bez zlých prekvapení, prišiel týždeň významných makrodát. A tie, opäť, neboli žiadnym spôsobom optimistické. Paradoxom tohoto leta sa tak stáva stále relatívne dobre sa držiaci akciový trh. Chvíľami sa zdá, ako by trh vedel viac ako všetci ostatní, čo je možno iba zdanlivý nezmysel. Očakávanie „obratu za rohom“ visí vo vzduchu. Otázkou je, čo je to iba planá nádej topiaceho sa, alebo reálny obrat nálady, majúcej tak dominantný vplyv na vývoj ekonomiky.

Makrodáta zo Spojených štátoch neboli za posledný týždeň zlé, oni boli priam mizerné. Spotrebiteľská nálada klesla a klesol i vývoj spotrebiteľských očakávaní. Pravú pohromu však už v utorok predpovedal pokles regionálneho Chicago PMI indexu, ktorý sa dostal z 44,4 po strmom páde na 38. V stredu zverejnený celoamerický NAPM zase hovoril o poklese zo 44,7 na 43,6. Indexy nákupných managerov patria medzi indexy prvej výstrahy hovoriace o tom, ako budú vyzerať v budúcnosti zverejnené makrodáta. A zdá sa byť istým že najboľavejšia časť súčasnej americkej ekonomiky – výroba – naďalej stagnuje. Celá ekonomika je naďalej držaná síce slabnúcim, stále však plusovým postojom spotrebiteľov.

Je rozhodne paradoxom, že akcie sa držia v posledných dňoch tak, ako sa držia. Hlavnými oporami trhu boli tento týždeň zlepšené investičné ratingy od Merrill Lynch, týkajúce sa polovodičového sektoru. Tomu pomohli i správy z Intelu, naznačujúce obrat na klesajúcom trhu osobných počítačov (pojem klesajúci trh osobných počítačov pritom ešte pred rokom vyzeral rovnako nezmyselne ako spojenia typu „suchá voda“ alebo „zodpovedný politik“). Napriek tomu sa oživenie v poslednom týždni už pri iba miernom nadhľade zmení na púhu korekciu predošlého poklesu. Celkový výsledok tak naďalej vystihuje slovo stagnácia.

Euro je zaujímavé. Dokázalo sa, tento krát bez priamej intervencie ECB, vrátiť nad úroveň 85 centov a svoje zisky dokonca opäť rozšírilo posilnením z 87 na 88 centov. Štartérom tohto rastu bolo nečakane pesimistické Greenspanovo vystúpenie podporené makrodátami z eurozóny. Tie naďalej hovoria o spomaľovaní európskej ekonomiky, keď len posledný týždeň priniesol správu o poklese spotrebiteľskej spokojnosti Francúzov na dvojročné minimum ako i o poklese NAPM eurozóny. Tými dobrými a rozhodujúcimi však boli správy o poklese inflačných tlakov. Tie otvorili ECB dvere k znižovaniu sadzieb. ECB k nemu zatiaľ nepristúpila a stáva sa tak zase terčom kritiky, hlavne potom ako nie očakávane znížila svoje sadzby BOE. Možnosti eura na ďalší rast sa tak zdajú byť nateraz vyčerpané.