Stredoslovenský srdcovo-cievny ústav – taký bude nový názov kardiocentra, ktoré dosiaľ existuje ako súčasť Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Podobne sa osamostatní aj terajšie kardiocentrum v Košiciach. Podnet na odčlenenie dal minister zdravotníctva Rudolf Zajac a malo by sa tak stať už od 1. januára budúceho roka.

Pracovníci kardiocentier rozhodnutie privítali, menej sa tešia riaditelia nemocníc. Prídu o finančné prostriedky zdravotných poisťovní, ktoré doteraz smerovali na účet nemocníc. Z peňazí za kardiologické a kardiochirurgické výkony sa financovalo všeličo. Predovšetkým to, čo bolo v nemocniciach najakútnejšie: poplatky za elektrinu, vodu, lieky pre iné oddelenia. A kardiocentrá nemali za čo a s čím robiť.

„Kardiológia a kardiochirurgia sa nedá robiť bez toho, aby nebol dostatok špeciálneho materiálu v celom sortimente, všetkých veľkostí a okamžite dostupný. Ak to tak nie je, stane sa nebezpečná pre pacienta a, samozrejme, aj pre lekárov,“ vysvetľuje primár kardiologického oddelenia kardiocentra Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, poverený zriadením samostatného ústavu, Peter Mečiar. „Kardiocentrum, ale predovšetkým kardiochirurgické pracovisko je funkčné a kvalitné, ak robí určitý počet výkonov. Potom sú aj jeho výsledky veľmi dobré. Doteraz sme robili doslova na hrane, ktorá je únosná, aby sa kolektív zabehol a výkony sa stali rutinnými.“

Na chvoste Európy

Jediným a podstatným argumentom na zlepšenie medicínskej starostlivosti je fakt, že práve na kardiovaskulárne choroby zomiera u nás ročne až 52 percent ľudí. Preto si kardiovaskulárny program a jeho riešenie osvojí každá vláda. Výsledky sú však zlé, pretože chýba jasné finančné zabezpečenie.

„Ak by sme mali plynulý prísun finančných prostriedkov, dokázali by sme urobiť dvojnásobok operácií ako doteraz, asi štyristo za rok. S ďalším operačným stolom, ktorý nám chýba, ročne šesťsto operácií pacientov s ischemickou chorobou srdca alebo bolesťami v hrudníku,“ hovorí P. Mečiar. Za vlaňajší rok mohli „urobiť“ 320 operácií, v tomto roku zatiaľ 216 operácií. Košice

ešte menej. Dôvod je jediný – peniaze.

Väčšina pacientov sa nedostane ani na koronarografiu, čo je základné vyšetrenie. Na základe tohto vyšetrenia môže pacient podstúpiť intervenčný zákrok nazývaný koronárna angioplastika alebo aortokoronárny bypas, ktoré „zachránia“ jeho srdce. Kým vo svete sa počet takých zákrokov na počet obyvateľov zvyšuje, u nás stagnuje, respektíve sa znižuje. Navyše, naša populácia je chorá väčšmi ako tá západná.

„V ukazovateľoch sa na poslednej priečke v Európe striedame s Rumunskom. My máme možnosť liečiť intervenčnými metódami asi tak 25 percent chorých, pre zvyšných 75 percent je to nedostupné z kapacitných a finančných dôvodov. Takže veľká časť verejnosti nevie, že sa môže liečiť, a ďalšia – pri ročnej čakacej lehote na koronárnu angioplastiku – sa zákroku nedožije. Na kardiochirurgický výkon sa čaká pol roka,“ dodáva P. Mečiar.

Trend v liečbe ochorenia koronárnych tepien je až 60 percent v prospech zákrokov kardiológov spomínanou koronárnou angioplastikou. V Českej republike je tento pomer 2 : 1. V minulosti sa zákroky robili kardiochirurgicky, čo znamenalo nielen náročnú operáciu srdca, ale aj niekoľkomesačnú práceneschopnosť pacienta. Dnes sa to dá dokonca lacnejším zákrokom, po ktorom pacient odchádza na druhý či tretí deň z nemocnice a o niekoľko týždňov nastupuje do práce.

Zámer vytvoriť tri kardiocentrá hodnotia odborníci aj pacienti ako vynikajúci. Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb (SÚSCH) v Bratislave, vybudovaný nákladmi 3,5 mld. Sk, mal 1 800 operáciami ročne pomôcť. Excentrická poloha hlavného mesta a nevhodnosť prevozu pacientov s ochoreniami koronárnych tepien i suché štatistické prepočty potvrdili potrebu ďalších centier v Banskej Bystrici a Košiciach. Chybou pri ich zakladaní bolo, že sa nedotiahlo financovanie.

Každému miliónu obyvateľov by malo slúžiť jedno kardiocentrum. U nás sa na milión obyvateľov pomôže intervenčnými zákrokmi 250 pacientom, v Česku 1 200 chorým, kardiochirurgickými operáciami 350 pacientom, v Českej republike 900 až 1 000 pacientom na milión obyvateľov. Kardiologické zákroky robia v 18 českých nemocniciach, na Slovensku v štyroch, niekoľko výkonov urobili aj v martinskej fakultnej nemocnici.

Pomoc pri akútnom infarkte

Pacient s kardiovaskulárnym ochorením má zhoršenú kvalitu života, môže dostať infarkt. V banskobystrickom kardiocentre začali ako prví na Slovensku s liečbou akútnych stavov pacientov s infarktom myokardu intervenčnou metódou. Lekári sú pre takých pacientov k dispozícii 24 hodín. „Priamo v srdci otvoríme cievu, čo je najúspešnejšia liečba infarktu s najnižšou úmrtnosťou. Vieme cievu touto metódou otvoriť v 90 percentách, tradičná metóda liečby infarktu má šancu 30 – 40 percent. V Českej republike je 16 podobných centier, kde sa dá akútne pomôcť pacientovi,“ uvádza P. Mečiar.

Pre nedostatok špeciálneho zdravotníckeho materiálu ním musia šetriť, aby bol k dispozícii pri akútnom infarkte, keď sa rozhoduje o živote človeka. Ak „zostane“ alebo príde ďalší materiál, môžu operovať čakateľov na objednaný koronárny zákrok. Dennodenne urgujú firmy, ktorým však nemocnica za materiál neplatí.

Na Slovensku je ročne potrebných 4,5- až 5-tisíc kardiologických zákrokov. V SÚSCH Bratislava by mohli pri dostatočnom objeme urobiť asi 1 800. Zvyšok treba operovať mimo Bratislavy. Napriek tomu hrozilo banskobystrickému i košickému kardiocentru v minulých rokoch zrušenie. Aj keď fungujú zhruba osem rokov, stále nie na plný výkon. Pritom slovenskí pacienti by potrebovali možno ďalšie kardiocentrum, ale finančne sa nedarí zabezpečiť ani tieto tri.

Peniaze priamo na liečbu

Zámerom ministra zdravotníctva je v Banskej Bystrici a Košiciach odčleniť kardiocentrá od materských nemocníc tak, aby vznikli samostatné právne subjekty. Tie by podpísali vlastné zmluvy so zdravotnými poisťovňami a vytvorili si vlastný ekonomický manažment. Podľa primára P. Mečiara by to znamenalo z rovnakého balíka peňazí, aký smeroval od poisťovní do nemocnice, efektívnejšie liečiť a operovať oveľa viac pacientov. Koľko, to ukáže až reálne fungovanie centier a najmä postoj poisťovní. Tie by mali zareagovať tiež pozitívne – čím viac pacientov sa lieči, tým je to lacnejšie, nehovoriac o ďalších nákladoch na lieky a starostlivosť o pacienta – čakateľa. Finančné odhady sa pohybujú v prípade Stredoslovenského srdcovo-cievneho ústavu okolo 20 miliónov korún mesačne. Pôjde o rovnaké peniaze ako doteraz, ale kardiocentrá sa nemusia s nikým deliť.

Už niekoľkokrát sa uvažovalo aj o mimorozpočtových zdrojoch na kardiovaskulárny program – vlani to malo byť 270 miliónov korún z privatizácie SPP. Malo…

„Zriadenie tohto ústavu, ktorý bude oveľa efektívnejší, s perspektívou, že bude mať oveľa viac pacientov, nebude stáť ani korunu navyše. Netreba nič kúpiť, nič prebudovať, len sa budeme správať ekonomickejšie a od januára budeme pracovať kontinuálne,“ dodáva P. Mečiar. V prípade banskobystrického ústavu pôjde o 12 administratívnych pracovníkov navyše. Pracovisko kardiocentra sa delimituje od Rooseveltovej nemocnice, niektoré služby si budúci ústav od nej prenajme, rovnako aj obslužné činnosti.