Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v SR by mal v tomto dosiahnuť 3,1 %. Vyplýva to z prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF) v najnovšom Svetovom ekonomickom výhľade (World Economic Outlook, WEO). Tempo hospodárskeho rastu v SR by sa malo v budúcom roku naďalej zvyšovať a rast HDP by sa mal dostať na úroveň 4,4 %. Slovenskú ekonomiku by pritom mala predstihnúť väčšina ostatných kandidátskych krajín na vstup do EÚ.
Zvýšenú dynamiku rastu slovenskej ekonomiky by malo sprevádzať oživenie vo väčšine krajín uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Priemerné tempo ich rastu by sa malo pohybovať na úrovni 1,9 %. Avšak bez zahrnutia Turecka, kde MMF očakáva pokles HDP o 2,9 %, by ostatné kandidátske mali dosiahnuť priemerné tempo rastu na úrovni 3,9 %. Oživenie ekonomiky SR tak bude zaostávať za väčšinou kandidátskych krajín. Expanzia ekonomiky SR by mala prevýšiť očakávaný 3-percentný rast v Rumunsku a Českej republike. Najrýchlejší rozvoj hospodárstva predpovedá MMF v roku 2001 v Lotyšsku a Estónsku (6 %, resp. 5,5 %), rýchly rast by malo zaznamenať tiež Bulharsko a Maďarsko.
Aj napriek zvýšenej dynamike rastu ekonomiky SR v roku 2002 by tempá rastu kandidátskych krajín mali opäť dosahovať vyššie hodnoty, v priemere na úrovni 4,5 %. Najvyššie tempá rastu nad 5 % by mali vykazovať aj naďalej Lotyšsko, Estónsko a Bulharsko a oživenie 4,9-percentným tempom očakáva MMF v Turecku. Slovenský hospodársky rast by malo predstihnúť aj Maďarsko a Poľsko. Ekonomika ČR by mala vzrásť v budúcom roku o 3,5 %.
Fond tiež očakáva znižovanie slovenskej inflácie. Spotrebiteľské ceny by mali v tomto roku vzrásť v priemere o 6,9 % a v budúcom roku o 6 %. Vývoj inflácie v kandidátskych krajinách by mal mať v nasledujúcich dvoch rokoch klesajúcu tendenciu. Priemerná inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť 24,4 % a v roku 2002 úroveň 28,4 %. Bez zahrnutia Turecka by sa však inflácia mala pohybovať na úrovni 9,9 % v tomto a 6,4 % v nasledujúcom roku. Slovensko by tak v stabilizácii cenovej hladiny malo byť úspešnejšie, ako kandidátske krajiny v priemere.
Podľa prognóz MMF najnižšiu úroveň priemernej inflácie možno v najbližších dvoch rokoch očakávať v Litve (1,3 % resp. 2,6 %), Lotyšsku (2,1 % a 3,0 %) a na Malte (2,5 % po oba roky). Pomalší rast cenovej hladiny ako v SR by mala zaznamenať aj Česká republika. V Poľsku, kde očakáva MMF v roku 2001 len mierne vyšší rast cien ako v SR, by mala priemerná miera inflácie klesnúť v budúcom roku o dva percentné body na 5 %. Maďarsko by malo mať po oba roky vyššiu infláciu ako Slovensko.
Slovenská republika by podľa prognózy MMF mala v tomto roku zaznamenať deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 4,8 % HDP. Fond očakáva mierne zhoršenie vývoja v roku 2002, kedy by deficit bežného účtu mal predstavovať 4,9 % HDP. Deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa v kandidátskych krajinách mal pohybovať v tomto roku na úrovni 2,9 % z HDP a v roku 2002 by mal dosiahnuť 2,7 % HDP.
Tento údaj čiastočne skresľujú očakávané údaje z Turecka, ktoré by ako jediné by malo vykazovať v rokoch 2001 a 2002 prebytok na úrovni 0,4 % resp. 0,1 % HDP. Bez týchto údajov by sa mal priemerný deficit dosahovať 5 % a 4,8 % HDP. Najnižší deficit sa očakáva v Slovinsku vo výške 2,7 % a 2,4 % vytvoreného produktu. V Maďarsku, Poľsku a ČR by sa mal deficit bežného účtu pohybovať približne na úrovni SR.
Prognózy vývoja ekonomických ukazovateľov v asociovaných krajinách EÚ podľa Svetového ekonomického výhľadu Medzinárodného menového fondu
Reálny rast HDP |
Priemerná inflácia |
Bilancia bežného účtu k HDP |
|||||||
2000 |
2001 |
2002 |
2000 |
2001 |
2002 |
2000 |
2001 |
2002 |
|
Kandidáti na vstup do EÚ |
4,8 |
1,9 |
4,5 |
24,4 |
20,5 |
12,7 |
-5,1 |
-2,9 |
-2,7 |
-bez Turecka |
3,8 |
3,9 |
4,3 |
13,1 |
9,9 |
6,4 |
-5,2 |
-5,0 |
-4,8 |
Česká republika |
3,1 |
3,0 |
3,5 |
3,9 |
4,2 |
4,4 |
-4,8 |
-4,7 |
-4,3 |
Maďarsko |
5,3 |
4,9 |
4,7 |
9,8 |
8,5 |
6,4 |
-3,5 |
-5,1 |
-5,1 |
Poľsko |
4,1 |
4,0 |
4,5 |
10,1 |
7,0 |
5,0 |
-6,1 |
-5,4 |
-5,0 |
Slovensko |
2,2 |
3,1 |
4,4 |
12,0 |
6,9 |
6,0 |
-3,6 |
-4,8 |
-4,9 |
(údaje sú v percentách)