S mnohoročným oneskorením, ale napokon aj na Ukrajine predsa len začalo svitať na priaznivé zmeny v spoločnosti a povedomí históriou ťažko skúšaného 48-miliónového národa. Volebná dráma bez jasného konca, ktorú u nášho východného suseda sprevádzajú nemenej napäté, no nenásilné revolučné udalosti, vrhla do hlbokej krízy dosluhujúci režim prezidenta Leonida Kučmu i celú krajinu. Rýchly vývoj sa mení doslova z hodiny na hodinu, a to, čo dnes platí, zajtra už nemusí.

Odporným spôsobom sfalšované 2. kolo volieb nového prezidenta z 21. novembra v prospech premiéra Viktora Janukovyča (54) a na účet lídra opozície, expremiéra Viktora Juščenka (50) bolo posledným podnetom výbuchu masových protestov. Desaťtisíce a neskôr už státisíce ľudí zaplnili v centre Kyjeva Námestie nezávislosti, ktorému miestni hovoria jednoducho Majdan, a odvtedy sú na ňom každodenne.

Uvoľnená nespokojnosť

Ešte krátko pred 1. kolom hlasovania koncom októbra azda nikto ani len nepredpokladal, že by sa mierumilovní Ukrajinci, ktorí sa už akoby zmierili s vládou korupcie, nezákonnosti a klanov oligarchov, dokázali verejne postaviť proti nespravodlivosti. Povrávalo sa síce niečo o gaštanovej revolúcii podľa typických kyjevských stromov, ktoré na jeseň netradične druhýkrát rozkvitli, že po Belehrade a Tbilisi, príde onedlho rad aj na Kyjev. Málokto to bral vážne.

To, čo sa o mesiac neskôr a presne rok po gruzínskej revolúcii ruží stalo, prekvapilo nielen svet, ale zaskočilo aj samotných Ukrajincov. Dlhé roky nahromadená nespokojnosť s nenormálnymi pomermi v štáte, nedôstojným životom a desaťročným nezodpovedným vládnutím Kučmu, považovaného za krstného otca polokriminálnych klanov oligarchov, sa napokon uvoľnila ako snežná lavína a už sa nedala zastaviť.

Vypuklo hnutie odporu, paradoxne, vďaka neslýchaným podvodom v 2. kole volieb. Napokon dostalo názov oranžová revolúcia podľa symbolickej farby Juščenkovej kampane. Oranžová sa rýchlo stala módnym doplnkom oblečenia sympatizantov lídra stredopravej národnej opozície. Táto farba však vyvoláva v ľuďoch aj želanie po nenásilných zmenách.

Taký masový a vytrvalý charakter podpory nečakala ani opozícia a vládna moc sa vystrašila. Možno práve obrovské množstvo ľudí vylúčilo prípadné snahy potlačiť akcie zo strany bezpečnosti.

Karneval slobody

Z Kyjeva sa akcia rýchlo rozšírila do regiónov najmä na západe, ale aj na severe a v strede krajiny, kde za Juščenka hlasovalo najviac ľudí. Tisíce ich začali prúdiť opačným smerom do hlavného mesta nad Dneprom, do centra ukrajinskej nežnej revolúcie. Na hlavnej kyjevskej triede Chreščatyk sa rozrástlo veľké stanové mestečko najmä s mladými ľuďmi zo študentského hnutia Pora (Je čas) a ďalšími aktivistami. Nehľadiac na zimu v Kyjeve začalo byť poriadne horúco.

Opozícia zakladá revolučný Výbor národnej spásy na čele s Juščenkom, začína blokádu úradu prezidenta a vlády na protest proti sfalšovaným voľbám. Ukrajina prežíva niečo podobné, čo sa stalo u nás a v strednej Európe pred pätnástimi rokmi počas nežnej revolúcie, na ktorú sme už pomaly aj zabudli. Štátnu nezávislosť síce získala už pred trinástimi rokmi, predchádzajúci starý systém a najmä jeho metódy sa však odvtedy veľmi nezmenili. Až teraz nastal ten pravý čas na reálne zmeny.

Hoci atmosféra na Ukrajine je maximálne napätá a kritická, ľudia sa tešia zo slobody a bezstarostne sa zabávajú, akoby išlo o karneval alebo Silvester. Na Majdan a námestia v iných mestách ich vyhnal nielen protest proti volebným podvodom, no aj nutnosť obhajovať svoje práva a dôstojnosť. Teraz alebo nikdy. Odvážne výroky ,,Sme spolu. Je nás veľa. Nemožno nás poraziť“ sa stali najznámejšími heslami demonštrantov posledných týždňov. Atmosféru skoro ako po dôležitom víťaznom futbalovom zápase vytvárali jazdy automobilov s oranžovými zástavami lídra opozície a trúbením do trojtaktu Juš-čen-ko ako reakcia na skandovanie jeho mena.

Dve krajiny na Ukrajine

Druhá polovica krajiny na juhu a najmä priemyselnom východe, kde sa hovorí prevažne rusky napriek tomu, že Ukrajinci aj tam tvoria väčšinu, však z oranžovej revolúcie nie je nadšená. Skôr naopak. V týchto končinách podporujú najmä svojho kandidáta Janukovyča.

Je to rodák z baníckej a hutníckej Doneckej oblasti, ktorej päť rokov šéfoval do nástupu na post premiéra pred dvomi rokmi. Už v mladosti sa stal kriminálnikom a táto skutočnosť dodnes prekáža mnohým Ukrajincom, nie však na juhu a východe krajiny. Rodný kraj premiéra je pre totálnu kontrolu miestnym doneckým klanom (po kyjevskom a dnepropetrovskom jedným z hlavných), pripomínajúcu sovietske časy, niečo podobné ako ukrajinská Sicília.

Východné a južné časti Ukrajiny sú nielen geograficky, ale aj mentalitou a jazykom ľudí orientované na blízke Rusko. Západné ukrajinskojazyčné regióny to vzhľadom na ich históriu, kultúru a blízkosť zase ťahá do Európy. Civilizačná hranica medzi týmito protichodnými orientáciami prechádza jazykovo zmiešaným stredom krajiny.

Aj obaja prezidentskí kandidáti sú úplným zosobnením týchto rôznych a iba ťažko zjednotených hodnôt. Juščenko je nádej na zmeny a zblíženie s Európu, Janukovyč zase garancia zachovania starých poriadkov, prehĺbenia závislosti od Ruska a možno izolácie od západu.

Na rozľahlej Ukrajine akoby boli dve odlišné krajiny a je vôbec čudné, že sa držia spolu. Na východe sa však už ozvali prvé hrozby separatizmu a autonómie, ak prezidentom nebude ich Janukovyč, ale jeho súper. Víťazstvo ktoréhokoľvek z oboch Viktorov bude však ťažko prijateľné pre druhú polovicu krajiny.

Voľby ako organizovaný zločin

Predvolebná kampaň a 1. kolo volieb boli napriek masovým podvodom a zvýhodneným podmienkam premiéra iba nevinnou predohrou neskôr rozpútanej volebnej kriminálky v štýle divokého východu. Ale ešte predtým Juščenko záhadne ochorel, na mesiac vypadol z kampane a dodnes má opuchnutú tvár. Sám podozrieva vládnu moc, že sa ho pokúsili otráviť, ale konkrétne dôkazy sa zatiaľ nepotvrdili.

Napriek antikampani v médiach a rôzným prekážkam zo strany moci Juščenko postúpil do 2. kola s miernym náskokom nad Janukovyčom a podľa prieskumov sa očakávalo jeho víťazstvo. To, čo prebiehalo v tomto kole hlasovania, by však patrilo skôr medzi prípady organizovaného zločinu s aktívnou účasťou štátnych orgánov (v réžii úradu hlavy štátu) ako do volebného procesu.

Za víťaza urýchlene oznámili Janukovyča s náskokom necelých troch percent bez čakania na termín pre podanie sťažnosti a bez ich posúdenia. Nezávislý anonymný prieskum dvoch popredných domácich inštitúcií exit-poll po hlasovaní pritom potvrdil náskok Juščenka o deväť percent.

Masovo sa podvádzalo počas volebnej turistiky, keď ľudí organizovane rozvážali po celej krajine s odhlasovacími lístkami, aby mohli aj viackrát hlasovať za vládneho kandidáta. Ani tisíce domácich a zahraničných pozorovateľov a zástupcov opozičného kandidáta v komisiách nedokázali zabrániť falšovaniu hlasovacích lístkov, na ktorých sa dodatočne dopĺňali údaje podľa potreby, či ich masovému vhadzovaniu do schránok po skončení hlasovania. Najväčšie podvody boli práve na východe v Doneckej, Luganskej a Charkovskej oblasti. Podozrivo zvýšená účasť na mnohých miestach presiahla aj sto percent.

Víťazstvo spravodlivosti na súde

Výbor voličov Ukrajiny, ktorý systematicky sleduje priebeh volieb v krajine, konštatoval, že sfalšovaných bolo najmenej 2,8 milióna voličských hlasov, čiže okolo desať percent všetkých hlasov. Za hlavných zodpovedných za organizované podvody označil Kučmu a vedúceho jeho úradu Viktora Medvedčuka. Janukovyč podľa volebnej komisie mal zvíťaziť o viac ako 800-tisíc hlasov. Ukradnuté víťazstvo si však nestihol privlastniť.

Najvyšší súd po podaní žaloby Juščenka pozastavil platnosť výsledkov volieb a po päťdňovom procese napokon zrušil ako protizákonné rozhodnutie volebnej komisie o víťazstve Janukovyča. Výsledky označil za sfalšované a keďže nebolo možné určiť ich dôveryhodnú podobu, nariadil zopakovať 2. kolo 26. decembra. Vzhľadom na nedokonalý zákon o voľbách prezidenta, neumožňujúci zrušenie výsledkov a zopakovanie toho istého kola, sa sudcovia riadili všeobecnými právnymi predpismi a právami občanov.

Oznámenie rozhodnutia súdu vyvolalo medzi ľuďmi v centre Kyjeva obrovské nadšenie, objímali sa, oslavovali dôležité víťazstvo, v záujme ktorého stáli na Majdane v tom čase už dva týždne. Popularita Juščenka za posledné obdobie ešte viac stúpla a mal by mať väčšie šance na konečný úspech. Ak však opakované hlasovanie opäť nebude zmanipulované, čo sa nedá vylúčiť.