Kapitálový trh na Slovensku už niekoľko rokov sužuje vysoký počet nelikvidných, málo obchodovaných emisií cenných papierov. Trh stále nie je miestom na získavanie podnikateľského kapitálu. Reálna trhová kapitalizácia emisných titulov obchodovaných na dvoch burzách predstavovala len niekoľko stotín hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP). Uvádza sa to v správe Úradu pre finančný trh (ÚFT) o stave kapitálového trhu za prvý polrok 2002. Podľa predsedu Rady ÚFT Jozefa Makúcha a podpredsedu Rady ÚFT pre kapitálový trh Slavomíra Šťastného na domácom trhu chýba dostatočne široká a dôveryhodná produktová ponuka. „Investori radšej využívajú služby komerčných bánk alebo presúvajú svoje investičné aktivity na zahraničné trhy,“ tvrdí S. Šťastný. Ako dodáva, situáciu len mierne zlepšujú otvorené podielové fondy, ktoré sú už tretí rok jediným rozvíjajúcim sa segmentom. Napriek tomu sú vyhliadky slovenského trhu po rokoch stagnácie mierne optimistické. V jeho prospech hovorí zlepšujúce sa hodnotenie Slovenska ako krajiny smerujúcej na jednotný trh EÚ a členského štátu OECD. Za nemenej dôležité považuje S. Šťastný aj zásadné prebudovanie legislatívy v podnikaní na kapitálovom trhu. Vplyvy nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, ako aj zákona o burze cenných papierov a veľkej novely zákona o kolektívnom investovaní však v plnej miere zasiahnu účastníkov trhu až v roku 2003.

Stále na chvoste V4

Trhová kapitalizácia kótovaných akcií na verejných trhoch tvorí približne tri percentá HDP. Z toho vyplýva, že domáci kapitálový trh zohráva na finančnom trhu stále minoritnú úlohu. „Spomedzi krajín OECD má tak Slovensko nielen najmenší trh, ale je aj hlboko pod priemerom tejto skupiny najvyspelejších krajín, ktorý predstavuje asi 1,2-násobok HDP. Dokonca aj v krajinách V4 je pomer trhovej kapitalizácie kótovaných akcií k HDP niekoľkonásobne väčší ako na Slovensku,“ hovorí S. Šťastný. Počet kótovaných cenných papierov na oboch burzách je dlhodobo okolo desiatky titulov. Nevýrazný je aj trh s dlhopismi, pričom obchodovanie so štátnymi obligáciami má aj naďalej jednoznačnú prevahu. Počas prvého polroka 2002 prijala Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB) len tri nové emisie akcií za 788,3 mil. Sk a 22 emisií dlhopisov v objeme 96,3 mld. Sk. Z tohto počtu bolo až 17 štátnych obligácií. Tri emisie patrili podnikovým dlhopisom a dve emisie tvorili hypotekárne záložné listy.

Zaujímavé je aj sledovanie celkového počtu emisií. Na začiatku roku 2002 ich evidovala bratislavská burza 977. Z toho bolo 826 akcií, 89 emisií dlhopisov a 62 emisií podielových listov. Na trhu kótovaných cenných papierov sa obchodovalo len so 64 emisiami, zvyšok bol na voľnom trhu. O šesť mesiacov neskôr registrovala BCPB na všetkých trhoch o 326 emisných titulov menej. Na trhu kótovaných cenných papierov však evidovala o desať obchodovateľných emisií viac.

Prečo bratislavská burza ukončila obchodovanie viac než trom stovkám emisií? Zo správy ÚFT vyplýva, že dôvodom je vyradenie tých emitentov, ktorí si nesplnili voči burze informačné povinnosti. To sa prejavilo aj na znížení trhovej kapitalizácie. Oproti koncoročnej hodnote poklesla za prvý polrok o 11,5 %.

Pokiaľ ide o objemy obchodov, ani tento rok nepriniesol zásadné zmeny. Napriek tomu, že množstvom obchodovateľných emisií na slovenskom kapitálovom trhu prevládajú akcie, objemom obchodov v korunovom vyjadrení ich niekoľkonásobne prevyšujú dlhopisy. Zároveň platí, že obchody s akciami a podielovými listami sú na parkete bratislavskej burzy zanedbateľné. V porovnaní s dlhopismi tvorili v prvom polroku necelých päť percent z celkového objemu.

V štruktúre obchodov aj naďalej dominujú priame obchody, teda tie, pri ktorých sú cena a objem vopred stanovené dohodou kupujúceho a predávajúceho člena burzy. Kurzotvorné obchody v prvom polroku zabrali na bratislavskej burze len niečo vyše siedmich percent.

Dve burzy sa neuživia

A ako sa ujal druhý burzový dom – Slovenská burza cenných papierov (SBCP)? Celkom stručne – zanikla.

„Podľa očakávaní kvalite obchodovania vznik ďalšej burzy výrazne neprospel a ani nemohol, pretože jeho štart sa začal vďaka zákonu o burze cenných papierov v podstatne nevýhodnejších podmienkach, než mala BCPB,“ tvrdí generálna riaditeľka SBCP Darina Huttová. Problémom slovenskej burzy podľa nej výdatne pomohlo aj Ministerstvo financií SR, ktoré odmietlo uvedenie štátnych dlhopisov na tento trh napriek viackrát opakovanej ponuke, ktorá obsahovala zo strany SBCP úplné odpustenie poplatkov ministerstvu. „Úspora nákladov pri uvedení štátnych dlhopisov však evidentne pre tento štátny orgán zaujímavá nebola.“ Slovenská burza preto obchoduje iba s akciami, a celkový objem obchodov za prvý polrok nedosiahol ani tisícinu objemu bratislavskej burzy.

Genéza SBCP siaha do roku 1993, keď vznikol mimoburzový organizátor verejného trhu s cennými papiermi – RM-Systém Slovakia, a. s. Po neúspešných rokovaniach RM-Systému a BCPB o fúzii oboch organizátorov trhu a zániku RM-Systému zo zákona o burze cenných papierov v lete minulého roku sa manažment RM-Systému rozhodol pre vznik novej burzy. Rozhodnutie ÚFT o vzniku SBCP nadobudlo právoplatnosť 10. januára 2002. Od začiatku však bolo jasné, že pre oba burzové domy na slovenskom kapitálovom trhu nie je ekonomický priestor.

Akcionári už od začiatku roka rokovali o vytvorení spoločného projektu, k dohode o zlúčení búrz však nedošlo a už ani nedôjde. „V rokovaniach sme nezaznamenali žiaden pozitívny posun. Nenadobudla som dojem, že členovia predstavenstva reprezentujú názory akcionárov,“ hovorí D. Huttová. Podľa nej pre zjavnú nedosiahnuteľnosť zlúčenia búrz akcionári už v septembri nepokračovali v „neplodných“ rokovaniach. Hľadali ďalšiu cestu podnikania, ktoré má možnosť rozvíjať sa a vytvárať zisk pre spoločnosť. V novembri podala slovenská burza ÚFT žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu na vrátenie povolenia na vznik burzy. Rozhodnutie úradu o predchádzajúcom súhlase už nadobudlo právoplatnosť. Burza ukončila obchodovanie 20. decembra.

Od nového roku na Slovensku pôsobí už iba Burza cenných papierov v Bratislave. „Predpokladáme, že vrátením povolenia na vznik burzy robíme pre slovenský kapitálový trh dobrý krok. Keďže sme nedokázali tvoriť zisk, nemôžeme ani konštatovať, že je to na náš úkor. V iných oblastiach vieme podnikať efektívnejšie,“ hovorí D. Huttová. Podnikať zostáva naďalej RM-S Market, o. c. p.,

a. s., a ako poskytovateľ softvérových služieb RM-SHolding, a. s. Po zmene obchodného mena a predmetu činnosti bude SBCP podľa D. Huttovej fungovať ako obchodná spoločnosť podľa Obchodného zákonníka. Ako dodáva, kapitálový trh Slovenskej republiky má však aj naďalej problémy.

Výrazne menej obchodníkov

„Trh neponúka dostatok emisií a od 1. júla budúceho roku budú môcť cenné papiere meniť svojho majiteľa mimo burzy cenných papierov, čo určite pomôže Stredisku cenných papierov SR, a. s., či budúcemu centrálnemu depozitárovi, ale napríklad aj obchodníkom s cennými papiermi pri úspore nákladov na prevod cenného papiera, nie však burze cenných papierov.“

Rok 2002 bol významný aj pre obchodníkov s cennými papiermi. Ak chceli aj naďalej pokračovať v činnosti, museli do konca septembra požiadať ÚFT o nové povolenie na poskytovanie investičných služieb. Zahraničným subjektom uplynula lehota v posledný júnový deň. Vyplýva to z nového zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Na konci prvého polroka pôsobilo v SR 128 obchodníkov s cennými papiermi a traja sprostredkovatelia investičných služieb s povolením ÚFT. O novú licenciu však požiadalo v stanovenom termíne len 52 obchodníkov, štyri žiadosti podali zakladatelia nových subjektov. Podľa viacerých odborníkov prelicencovanie prispeje k vyčisteniu a skvalitneniu trhu. Očakávajú, že sa zvýši aj ochrana investora.

Na zmeny vyplývajúce zo zákona o cenných papieroch a investičných službách sa pripravuje aj Stredisko cenných papierov SR, a. s. Ak chce plynule pokračovať vo svojej činnosti, muselo do konca roku 2002 požiadať ÚFT o udelenie povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára. Zákonnú povinnosť si splnilo 20. septembra. Dovtedy, kým úrad udelí stredisku novú licenciu a kým centrálny depozitár udelí členstvo prvému členovi centrálneho depozitára, bude stredisko fungovať podľa doterajších predpisov (zákona č. 600/92 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov). Iný subjekt o licenciu centrálneho depozitára doteraz orgán dohľadu nepožiadal.

Podľa generálnej riaditeľky Strediska cenných papierov Emílie Palkovej stredisko na transformácii intenzívne pracuje už rok. Nový zákon predstavuje z hľadiska fungovania budúceho centrálneho depozitára výrazný pokrok oproti súčasnému stavu, čo si vyžiada organizačné aj technologické zmeny. Ku koncu roka uzatvorili štyri z deviatich expozitúr v Trnave, Nitre, Žiline a Prešove. V závislosti od potrieb pravdepodobne postupne zrušia aj ostatné.

Okrem súčasných činností bude centrálny depozitár zabezpečovať aj zúčtovanie a vyrovnanie burzových obchodov s investičnými nástrojmi. K najväčšej premene však dôjde v prístupe klientov k službám centrálneho depozitára. Zákon totiž zavádza členský princíp, pričom členmi budú len obchodníci s cennými papiermi, ktorým ÚFT udelil na túto činnosť predchádzajúci súhlas, ale aj Národná banka Slovenska. E. Palková predpokladá, že centrálny depozitár bude mať okolo 40 obchodníkov. Majitelia účtov cenných papierov už nebudú mať priamy prístup k centrálnemu depozitáru. Pokyny na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov po vzniku centrálneho depozitára budú zadávať len prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi. Zavedením dvojstupňovej evidencie zaknihovaných cenných papierov sa Slovensko priblíži k štandardu služieb na vyspelých kapitálových trhoch.

Perspektívne kolektívne investovanie

Jediným rozvíjajúcim sa segmentom kapitálového trhu je kolektívne investovanie. Domácim podielovým fondom pritom neuškodil ani neúspech a pád najväčších nelicencovaných subjektov, ktoré až do začiatku februára 2002 akumulovali značný objem peňažných prostriedkov. Podľa podpredsedu Rady ÚFT pre kapitálový trh S. Šťastného stále sa zlep-šujúci legislatívny rámec pre podnikanie subjektov s povolením pre oblasť kolektívneho investovania zabezpečuje dobrú úroveň ochrany investora do fondov. To vysvetľuje, že ani zlyhanie nelicencovaného segmentu trhu neodradilo od ďalších vkladov do otvorených podielových fondov. Správcovské spoločnosti podliehajú jednak prísnej kontrole bánk vykonávajúcich činnosť depozitára, ako aj dohľadu samotného ÚFT. „Navyše v minulosti bežní investori veľmi nerozlišovali medzi investovaním do podielových fondov a takzvaných nebankových subjektov. Dnes je už poznanie o čosi vyššie,“ tvrdí S. Šťastný.

Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa naďalej rozširuje. Investor si môže vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí a stupňov rizika. Ku koncu septembra spravovalo 16 správcov v 115 otvorených podielových fondoch majetok za viac než desať miliárd korún. Majetok za tri štvrťroky roku 2002 sa zvýšil o 43 %. Spomedzi všetkých fondov sú medzi Slovákmi aj naďalej najobľúbenejšie dlhopisové a zmiešané fondy, za nimi nasledujú fondy peňažného trhu. Lídrom na trhu otvorených podielových fondov je Tatra Asset Management, správ. spol., a. s. Trojicu správcov s najväčším spravovaným majetkom dotvárajú Prvá penzijná, správ. spol., a Sporo Asset Management, správ. spol., a. s.