Parlament vo štvrtok neschválil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou chceli poslanci Daniel Lipšic, Igor Matovič (OĽaNO) a Ľubomír Galko (SaS) bojovať proti schránkovým firmám. Právnou normou neúspešne presadzovali komplexný zákaz pôsobenia schránkových firiem vo finančných transakciách so štátom. Opoziční poslanci návrh predložili preto, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pripravil Úrad pre verejné obstarávanie, sa týka iba zriadenia registra konečných užívateľov výhod subjektov zúčastňujúcich sa vo verejnom obstarávaní. Parlament pritom uznesením vlani v decembri zaviazal vládu pripraviť návrh zákona, aby firmy s neznámymi vlastníkmi nemohli žiadnym spôsobom obchodovať so štátom a verejnými prostriedkami.

„Náš návrh je založený na predpoklade, že vo všetkých finančných transakciách so štátom v rámci verejného obstarávania, pri zdravotnom poistení, v rámci dotácií, eurofondov, privatizácie, predaja majetku štátu alebo samosprávy bude musieť právnická osoba preukázať potvrdením z banky, kto je konečný užívateľ výhod, to znamená, kto je reálny vlastník,“ vysvetlil Lipšic. „Myslíme si, že je to najvhodnejší systém ako odkryť reálnu vlastnícku štruktúru,“ dodal. Ak by parlament návrh schválil, potvrdenia banky o konečných užívateľoch výhod by boli verejne prístupné.
Smer podľa Matoviča naďalej pokračuje v tunelovaní Slovenska aj počas druhej vlády Roberta Fica. „Systematicky nechávajú schránkové firmy, aby vyciciavali to, čo patrí nám všetkým. Rukavica je hodená. Záleží na Robertovi Ficovi, či rukavicu zdvihne alebo nie. Ak ju zdvihne a podporí prijatie tohto účinného zákona, tak dokáže, že viac nedovolí nastrčeným schránkovým firmám tunelovať Slovensko,“ povedal Matovič.
Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) spolu s kolegom Martinom Fedorom tiež predložili vlastný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, vrátane zmien ďalších zákonov. Zámerom návrhu zákona je odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Týka sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Je zameraný aj na firmy profitujúce z veľkej privatizácie, predaja či prenájmu štátneho, verejnoprávneho a samosprávneho majetku, ako aj z dotácií a eurofondov.
„Podľa tohto zákona by sme sa konečne dozvedeli, kto je za cyperskou stránkou, ktorá vlastní 50 % poisťovne Dôvera. Dozvedeli by sme sa aj to, čo sa podľa vládneho návrhu nedozvieme, kto je konečný vlastník záchraniek Falck,“ uviedol Beblavý. „Navrhujeme, aby schránkové firmy, ktoré neodhalia svoju identitu, boli automaticky považované za spriaznených veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii,“ dodal. Schránky sú podľa Beblavého praktickým spôsobom ako vycicať verejný rozpočet, a preto Sieť bude vyvíjať čo najväčší tlak na to, aby sa prijal skutočný protischránkový zákon.