Civilizačná gramotnosť spolu so schopnosťou komunikovať v cudzích jazykoch a skúsenosťou so západnou kultúrou vytvárajú potenciál na posilňovanie sociokultúrneho kapitálu obyvateľstva. Je to nevyhnutný krok z hľadiska úspešnosti integračných procesov Slovenska a z hľadiska vnútornej modernizácie spoločnosti.

Pomer investícií do sektora informačných technológií k HDP predstavoval na Slovensku v roku 1995 1,59 %, čo bolo výrazne pod priemerom iných tranzitívnych krajín. Na základe odhadu International Data Corporation sa mal tento pomer v roku 2000 zvýšiť na 2,17 % a v roku 2006 by mal stúpnuť na 2,93 %. Podľa Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV výdavky na IT na jedného obyvateľa SR v roku 2003 predstavovali 161 USD, čo je len 76 % výdavkov pripadajúcich na jedného obyvateľa v Českej republike, 55 % v Slovinsku a 70 % v Maďarsku.

Slovensko dnes v oblasti informatizácie zaostáva nielen za bývalou európskou pätnástkou, ale aj za krajinami, ktoré pristúpili do EÚ v máji 2004. „Ak chceme dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie t.j. stať sa súčasťou najkonkurenčnejšej a najdynamickejšej znalostnej ekonomiky sveta, priorizovanie informatizácie musí byť kľúčové,“ hovorí minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič.

Aj keď sa podiel IT sektora na celkovej zamestnanosti v SR v roku 2003 oproti roku 1995 zdvojnásobil, investície do IT sektora sú v porovnaní s inými krajinami a s ľudským potenciálom SR nedostatočné.

Celková produkcia IT sektora v roku 2000 predstavovala 14,5 mld. Sk, čo bolo 0,66 % celkovej produkcie hospodárstva SR. Na celkovej pridanej hodnote sa IT sektor podieľal zhruba 0,85 %. Tento fakt svedčí o vysokej produktivite práce v tomto odvetví, ktoré zamestnáva iba 0,34 % z celkové počtu zamestnaných. Celkový podiel pridanej hodnoty na produkcii v hospodárstve SR je iba 38 %, IT sektor však dosahuje podiel 48 %.

„Lacná pracovná sila nemôže byť trvalou konkurenčnou výhodou Slovenska v rámci krajín EÚ. Zamestnávatelia, ale aj nadnárodní investori prichádzajúci na Slovensko, chcú mať pracovnú silu, ktorá je pripravená na moderné výrobné procesy. Preto musí byť v záujme vlády podporovať skutočnú informatizáciu a internetizáciu spoločnosti,“ prízvukuje prezident Slovak Telecom Miroslav Majoroš.

Problémy informačnej spoločnosti na Slovensku treba pomenovať zreteľne a jasne. Len tak možno vytvoriť predpoklady na ich riešenie so zapojením čo najširšieho spektra spoločnosti.. Využívanie informačno-komunikačných technológií vedie ku zvýšeniu vzdelanosti, produktivity práce, zamestnanosti , k začleňovaniu znevýhodnených skupín občanov, ku skvalitneniu služieb a tiež k väčšej efektivite použitia verejných prostriedkov.

Hlavné priority

V oblasti informatizácie na Slovensku vláda SR identifikovala tri hlavné priority, ktoré chce s plnou vážnosťou v najbližšom období riešiť.

Ide o digitálnu gramotnosť, dostupnosť a bezpečnosť internetu a moderné verejné služby prístupné on-line.. „Bez digitálnych zručností nemôžeme očakávať dopyt. zlepšených elektronických službách,“ upozorňuje P. Prokopovič. Väčšina obyvateľov SR však dnes nepovažuje internet a digitálne zručnosti v súčasnosti za potrebné.

Pritom najefektívnejším nástrojom informatizácie spoločnosti je informatizácia vzdelávania napríklad informatizácia regionálneho školstva, vysokého školstva a systému celoživotného vzdelávania. „V školstve a vo všetkých príslušných inštitúciách treba vytvoriť účinný systém kvalifikačného rastu. Jedným z vysvetlení úspechov pri budovaní znalostnej ekonomiky v Írsku a vo Fínsku je fakt, že krajiny sa zmenili na tzv. celonárodné školy pre každého. V tejto oblasti sa angažuje aj naše ministerstvo,“ argumentuje P. Prokopovič. “ Sme spolurealizátorom projektu Počítače pre školy, ktorému sa spolu s projektom Infovek podarí do polovice novembra tohto roku pripojiť na internet viac ako 3200 základných a stredných škôl na Slovensku“. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií po prvý raz realizuje pilotný projekt certifikovania digitálnej gramotnosti štátnych zamestnancov národným programom ECDL. V prípade úspechu je ministerstvo pripravené spolu s Úradom pre štátnu službu rozšíriť tento projekt pre všetkých štátnych zamestnancov.

Podpora informatizácie regiónov patrí k ďalšej aktivite MDPT. Pripravuje sa projekt vzdelávania špecifických skupín obyvateľstva v oblasti informačných a komunikačných technológií, aby sa na Slovensku neprehlbovala tzv. technologická priepasť niektorých skupín občanov.

Od výroby k znalostiam

Prioritou SR sa musí stať dostupnosť a bezpečnosť internetu. Základnou podmienkou informatizácie je kvalitná informačno-komunikačná infraštruktúra. Možnosť prístupu k internetu musí mať každý občan. Napríklad na verejných miestach. Treba podporiť penetráciu širokopásmovým internetom. Podľa štúdií je najväčšou bariérou pripojenia väčšieho množstva Slovákov na internet cena počítača a cena samotného pripojenia. Kúpyschopnosť a priority slovenského spotrebiteľa zatiaľ v tomto smere nevedú k spokojnosti (20 počítačov na 100 obyvateľov).

„Slovensko urobilo veľký pokrok v kvalite ekonomického prostredia, avšak pre úspešné rozbehnutie znalostnej ekonomiky bude potrebné intenzívnejšie diskutovať o úlohe štátu a jeho zapojenia sa do procesu informatizácie spoločnosti,“ myslí si generálny riaditeľ IBM Slovensko Boris Kekeši. Podľa neho je nevyhnutné vytvoriť partnerstvo štátu a lídrov na trhu s info-komunikačnými technológiami za účelom nasmerovania našej krajiny k vlastnej, národnej stratégii, ktorá by nás posunula medzi úspešné krajiny so znalostnou ekonomikou.

Country manažérska Svetovej banky Ingrid Brocková pripomína, že najväčšia slabosť informatizácie spoločnosti nie je vo využívaní jednotlivcami, ale pomerne nízkym využívaním podnikateľskou komunitou a špeciálne vládnou administratívou. „Inovačná politika SR je najslabším článkom budovania poznatkovej ekonomiky. Klesá počet výskumných pracovníkov, výskumných a vedeckých publikácií. SR má veľmi málo patentov,“ uvádza I. Brocková.

Riaditeľ slovenskej pobočky Accenture Peter Škodný hovorí, že Slovensko má veľkú príležitosť posunúť svoj imidž krajiny atraktívnej pre investorov na ďalší stupeň. Musí však realizovať konkrétne kroky na zlepšenie informatizácie spoločnosti, najmä verejnej správy. „V dôsledku svojho súčasného zaostávania má Slovensko paradoxne jedinečnú šancu na dramatické zlepšenie. Môže sa totiž poučiť zo skúseností a chýb ostatných a využiť pokrok v oblasti IT na optimalizáciu investičných a prevádzkových nákladov nových riešení,“ argumentuje P. Škodný.

Informačná spoločnosť výrazne vplýva na kvalitu podnikateľského prostredia. Pre potenciálny úspech Slovenska je mimoriadne dôležitá zmena z krajiny, do ktorej je vhodné presunúť výrobu, na krajinu s vyspelou znalostnou ekonomikou. „Jedným z hlavných cieľov vlády by mala byť podpora malých a stredných podnikov. Ich tvorivý potenciál by sa mohol stať motorom rozvoja slovenskej znalostnej ekonomiky,“ domnieva sa generálny riaditeľ Hewlett-Packard Slovakia Peter Weber.

Generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Peter Kollárik tvrdí, že je nevyhnutné urýchlene definovať jasnú stratégiu informatizácie celej spoločnosti. Proces informatizácie musí byť od začiatku koordinovaný a musí mať jasného garanta všetkých jednotlivých krokov. „Vláda by už nemala dlhšie čakať s menovaním zodpovedného splnomocnenca pre informatizáciu spoločnosti.“

Elektronická spoločnosť je výrazným stimulom pre zahraničných investorov. Slovensko je v súčasnosti jedným z najrýchlejšie rastúcich štátov EÚ a podpora informatizácie môže tento rast v budúcnosti akcelerovať,“ hovorí predseda Podnikateľskej aliancie Slovenska Ivan Štefanec. Je to tak. Reálna konvergencia slovenskej ekonomiky k vyspelým krajinám EÚ a OECD bude do značnej miery závisieť od rozvoja a použitia informačných technológií , akumulácie ľudského kapitálu a investícií do vedy a techniky.