Štatistiky poskytujú údaje o trestných činoch, ktorých sa Slováci dopustili. Odmerať vnímanie kriminality je však problém. Postoje a názory sa nedajú celkom objektívne a porovnateľne zachytiť číslami. Napriek tomu sa niektoré organizácie o to pokúšajú. Príkladom je Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index – CPI). Každoročne ho vyhlasuje Transparency International. Určuje poradie krajín z hľadiska miery, v akej je vnímaná prítomnosť korupcie medzi verejnými predstaviteľmi a politikmi.

Zo 102 krajín hodnotených v roku 2002 sme sa ocitli na nie veľmi dobrom 52. mieste spolu s Českou republikou, Lotyšskom, Marokom, Srí Lankou. Dôležité nie je ani tak postavenie, ako hodnota indexu. Tá je v našom prípade taká istá ako vlani – 3,7 z maximálneho skóre 10. Čím je index nižší, tým viac je ohrozený hospodársky rast krajiny. Slovensko je zaradené do rebríčka od roku 1998, nakoľko sa dovtedy o korupcii vo verejnom sektore diskutovalo len veľmi málo a výskum by nebol relevantný. Vtedy dosiahol index hodnotu 3,9, o rok neskôr sa zhoršil na 3,7 a v trende pokračoval aj v roku 2000, keď bolo naše skóre 3,5.

Pozícia Slovenska teraz znamená, že určite nepatríme medzi vyspelé krajiny. Korupcia je rozšírená, ale boj proti nej sa začal, a to, že sa o nej diskutuje a verejná mienka nespí, poháňa krajinu ďalej. To je len prvé ohnivko reťaze. Po tlaku občanov by mali nasledovať konkrétne kroky konkrétnych inštitúcií, ktoré sa často bránia podobným postupom. Ak sa korupcii nedalo predísť, nasleduje vyšetrovanie a trestné stíhanie, tu je však ďalší zádrh. Represným zložkám ľudia veria minimálne a často nepodniknú nič, lebo, „tak sa hovorí, že v tomto štáte sa nikomu nedá veriť“. Začarovaný kruh. Ľudia podnet nedajú, lebo minimálne jeden člen rodiny využil pri vybavovaní čohokoľvek známeho, priateľa či brata. Ak existuje taká rodina, kde klientelizmus odmietajú, určite navštívili lekára. To je ten správny svet úplatkov. A tak síce platí, že choroba si nevyberá, ale lekár si vyberá, koho ošetrí a akým spôsobom. Aj tu sú výnimky.

Bez upozornenia a ochoty svedčiť a spolupracovať potom nie je koho obviniť, čo vyšetrovať. A tak korupcia oficiálne takmer nejestvuje, hoci sa s ňou stretávame na každom kroku. Indexy ale hovoria, že Slováci ju vnímajú kriticky.