Slovenský akciový trh sa naďalej vyznačuje nízkymi objemami, nedostatočnou likviditou a absenciou prvotných verejných ponúk (IPO). Uvádza sa to vo februárovej správe Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o Slovensku. „Podobne ako v iných krajinách s relatívne slabo aktívnymi trhmi, zlepšenie ochrany minoritných akcionárov v súvislosti s povinnými odkupmi akcií zvyšuje riziká tzv. insider tradingu a trhovej manipulácie,“ upozorňuje OECD. Príkladom tejto skutočnosti je podľa organizácie aj prípad povinnej ponuky na rafinérsku spoločnosť Slovnaft zo strany maďarskej ropnej a plynárenskej skupiny MOL.

„Cena akcií Slovnaftu na akciovom trhu prudko stúpla, takmer o 27 %, keď firma MOL, ktorá v spoločnosti vlastnila minoritný podiel s manažérskymi právami, pripravila kompletnú akvizíciu,“ píše OECD. Spoločnosť MOL v tejto súvislosti upozorňovala na údajnú manipuláciu s cenami akcií, ktorá výrazne zvýšila jej náklady súvisiace s povinným odkupom. Úrad pre finančný trh po rozsiahlom vyšetrovaní v spolupráci so zahraničnými dozornými úradmi neodhalil žiadne nelegálne skutočnosti a obchod, ktorý zvýšil relevantnú referenčnú hodnotu akcií, tak nemohol byť anulovaný, rekapituluje OECD. „Prípad spoločností Slovnaft a MOL ilustruje, že inak správne pravidlá na ochranu minoritných akcionárov môžu spôsobiť na trhu s nedostatočnou hĺbkou a krátkou históriou dozoru veľmi vysokú cenovú volatilitu a riziká trhovej manipulácie,“ myslí si OECD. Podľa organizácie sa v prípade Slovnaftu priemerná cena akcií zvýšila prostredníctvom jednej transakcie, ktorá sa uskutočnila päť dní pred kúpou majoritného podielu firmou MOL, z 1 093 Sk na 1 379 Sk. Cena v rámci povinnej ponuky pritom nemôže byť nižšia ako priemerná cena akcií počas posledných šiestich mesiacov pred akvizíciou. MOL pôvodne navrhoval cenu v povinnej ponuke 1 200 Sk, tento návrh však ÚFT zamietol. Schválil až návrh povinnej ponuky s cenou 1 379 Sk.

Ministerstvo financií SR predložilo v týchto dňoch do pripomienkového konania návrh novely zákona o burze cenných papierov, ktorého cieľom je plne harmonizovať zákazy manipulácie s trhom s pravidlami Európskej únie. Novela má tiež posilniť právomoci orgánu dohľadu nad obchodovaním s finančnými nástrojmi a zvýšiť úroveň ochrany účastníkov finančného trhu. Vyplýva to z dôvodovej správy k návrhu novely.

Dôvernou informáciou je podľa správy akákoľvek presná, nezverejnená informácia priamo či nepriamo súvisiaca s jedným alebo viacerými emitentmi finančných nástrojov alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi. Využívanie dôverných informácií môže spočívať v získaní alebo nakladaní s finančnými nástrojmi osobou, ktorá vie alebo by mala vedieť, že jej informácie sú dôverné informácie. Pri obchodovaní s využitím dôverných informácií by sa mala venovať pozornosť prípadom, keď dôverné informácie pochádzajú z trestnej činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na ceny finančných nástrojov alebo na tvorbu cien na regulovanom trhu.

Európska smernica ustanovuje povinnosť emitentov uverejňovať dôverné informácie emitentmi na ich internetových stránkach. Rýchle a čestné zverejnenie informácií verejnosti zvyšuje integritu trhu, pričom selektívne zverejnenie emitentmi môže viesť k strate dôvery investorov v integritu finančných trhov. Návrh novely rozširuje výpočet činností, ktoré podľa skúseností z vyspelých finančných trhov je potrebné pokladať za manipuláciu s trhom. Zákaz manipulácie sa vzťahuje na všetky finančné nástroje obchodované na regulovaných trhoch v členských štátoch, vrátane finančných nástrojov, ktoré sú v procese prijatia na takýto trh. Návrh novely obsahuje aj rozšírenie okruhu osôb, ktoré sú povinné hlásiť úradu podozrenie z manipulácie s trhom. Ministerstvo financií navrhuje účinnosť novely zákona od 1. augusta 2004.