Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) skritizovala popredné kandidátske krajiny na členstvo v Európskej únii (EÚ) za laxnosť v rámci fiškálnej politiky a oznámila, že vysoké pôžičky, ktoré si berú vlády, vyvolávajú tlaky na menovú politiku a brzdia ekonomický rast.

OECD znížila vo svojej polročnej správe o ekonomických vyhliadkach prognózy pre ekonomický rast v Poľsku, Maďarsku, Českej republike a na Slovensku. Vo všetkých štyroch kandidátskych krajinách na vstup do Európskej únie (EÚ) sa v uplynulom roku uskutočnili parlamentné voľby, pričom sľuby v oblasti rozpočtových výdavkov spôsobili negatívne tlaky na stabilitu verejných financií v čase, keď sa krajiny snažia zo strednodobého hľadiska splniť prísne kritériá na vstup do eurozóny.

Slovensko zaznamenalo najrýchlejší ekonomický rast spomedzi štyroch spomínaných kandidátskych krajín, avšak neschopnosť premeniť ekonomický rast na zvyšovanie počtu pracovných miest poukazuje na urgentnú potrebu reforiem, zameraných na zvýšenie motivácie obyvateľov hľadať si prácu a na zredukovanie rozpočtového deficitu. Na nasledujúci rok predpovedá OECD ekonomický rast na Slovensku o 3,7 % a v roku 2004 o 4,3 %.

OECD predpovedá mieru ekonomického rastu v Poľsku na úrovni 2,5 % v budúcom roku a 2,9 % v roku 2004. Je to menej ako prognóza poľskej vlády na úrovni 3,5 % pre rok 2003 a 5 % pre rok 2004. Parížska organizácia oznámila poľskej centrálnej banke, že nízka miera ekonomického rastu a vysoká miera nezamestnanosti pri 20 % znamenajú, že je nutné ďalšie zníženie kľúčovej sedempercentnej úrokovej sadzby, a to aj napriek jej doterajšiemu výraznému znižovaniu.

Značné rozpočtové výdavky a výrazné zvýšenie miezd v Maďarsku znamenajú, že krajina potrebuje rozsiahle sprísnenie fiškálnej politiky, aby sa vyhla prehriatiu, straty konkurencieschopnosti a prudkému rastu deficitu na bežnom účte. OECD predpovedá pre Maďarsko mieru ekonomického rastu 4,1 % v roku 2003 a 4,0 % v roku 2004. Uviedla však, že maďarskej vláde sa pravdepodobne nepodarí splniť svoje ciele v oblasti redukcie inflácie.

Uvoľnená fiškálna politika a silná mena v Českej republike majú negatívny vplyv na konkurencieschopnosť krajiny. Ekonomický rast odhaduje OECD na 3,3 % v budúcom roku a na 3,6 % v roku 2004. „Je potrebné aktívne uskutočňovanie štrukturálnych reforiem, aby sa zlepšili výsledky českých podnikov, aby sa posilnil rast produktivity a aby sa zvýšila konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu,“ uviedla OECD.