Ekonomický rast Slovenska by mal v tomto roku dosiahnuť 4 % a v roku 2003 mierne zrýchliť na 4,1 %, keďže ekonomické zotavenie v Európe by malo podporiť slovenský export a pomôcť obrátiť negatívny trend rastúceho deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Investície pravdepodobne zostanú hnacou silou expanzie, hoci v tomto a budúcom roku môžu mierne oslabiť. Vo svojej správe Economic Outlook to uvádza Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Rizikom udržateľného ekonomického rastu je však podľa OECD rozsiahly deficit bežného účtu platobnej bilancie. Organizácia upozorňuje, že problémy s financovaním nerovnováhy môžu mať vážne makroekonomické dôsledky, vrátane tlaku na menový kurz, ako tomu bolo v rokoch 1997 a 1998. Tieto problémy by mohol zredukovať pokrok vo fiškálnej konsolidácii a v plánovanej privatizácii štátnych podnikov, ako aj implementácia reforiem na zlepšenie podnikateľského prostredia. Nesplnenie ročných fiškálnych cieľov by podľa OECD mohlo tiež oslabiť medzinárodnú dôveru v slovenskú ekonomiku a stlmiť kapitálové toky. Prekročenie stanovených rozpočtových výdavkov je konkrétnym rizikom pre rok 2002. OECD predpokladá v tomto roku deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 7,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2003 mal tento podiel klesnúť na 6,8 % HDP.

Podľa OECD rast spotrebiteľských cien na Slovensku v tomto roku spomalí na 5,5 %, keďže výrazné zvýšenie regulovaných cien sa prechodne zastaví. V roku 2003 však organizácia očakáva obnovenie cenovej deregulácie a inflácia by mala dosiahnuť 7 %. Tvorba pracovných miest by mala akcelerovať a podnietiť mierny pokles miery nezamestnanosti v tomto roku na 19,1 % a v roku 2003 na úroveň 18,6 %.

V stredu zverejnila správu o vyhliadkach slovenskej ekonomiky Európska komisia (EK), podľa ktorej by sa rast reálneho HDP mal v tomto roku zvýšiť na 3,6 % a v roku 2003 na 4,2 %. Domáci dopyt podľa EK ostane hlavnou hybnou silou ekonomického rastu. Komisia odhaduje v tomto roku mieru inflácie na 4,1 %, v budúcom roku by mal rast spotrebiteľských cien zrýchliť na 6,8 %. Nezamestnanosť by sa podľa EK mala v roku 2002 znížiť na 19 %, v budúcom roku na 18,8 %.

Silný domáci dopyt podporil rast slovenskej ekonomiky v minulom roku na 3,3 % napriek slabšiemu rastu v zahraničí. Oživenie ekonomiky však prispelo tiež k rozšíreniu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na 8,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pri raste exportu môže miera rastu HDP dosiahnuť v tomto roku 4 % a v roku 2003 úroveň 4,1 %. Podľa OECD je však nevyhnutné na Slovensku napredovať v privatizačných plánoch a opatreniach na zlepšenie podnikateľského prostredia, aby sa vytvorili kapitálové toky potrebné na financovanie deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Fiškálna konsolidácia by podľa OECD mala byť hlavnou prioritou a mala by sa zamerať na reformy systému sociálneho zabezpečenia, ktorá by mohla tiež zlepšiť trh práce. Pokrok v znižovaní deficitu štátneho rozpočtu by mal limitovať potrebu zvýšenia úrokových sadzieb.

Zlepšenie rastu HDP v roku 2001 ovplyvnil dvojciferný rast fixných investícií, podporený zvýšením ziskovosti podnikov a silnými priamymi zahraničnými investíciami. Reálne mzdy zaznamenali obrat po dvojročnom poklese, čo podnietilo oživenie súkromnej spotreby. Zamestnanosť v minulom roku tiež vzrástla, čo je prvý rast od roku 1996. Miera nezamestnanosti, ktorá je najvyššou medzi členskými krajinami OECD, však pokračovala v raste a prekročila v minulom roku 19-percentnú hranicu. Tvorba pracovných miest by mala v ďalších rokoch akcelerovať a podnietiť mierny pokles miery nezamestnanosti v tomto roku na 19,1 % a v roku 2003 na úroveň 18,6 %. Jadrová inflácia, ktorá nezhŕňa regulované ceny, spomalila v roku 2001 na rekordne nízku úroveň 3,2 %.

Domáci dopyt v minulom roku podporilo aj uvoľnenie fiškálnej politiky prostredníctvom zníženia daní z príjmu pre fyzické i právnické osoby. Zníženie daní prispelo k rastu minuloročného deficitu verejných financií na 3,9 % HDP, čo však je ešte stále v súlade s cieľmi stanovenými v monitorovacom programe Medzinárodného menového fondu (MMF). V dôsledku zvýšenia výdavkov však bude ťažké dosiahnuť fiškálne ciele v roku 2002.

Rast slovenského HDP by malo podľa OECD v tomto a budúcom roku podporiť ekonomické zotavenie v Európe. Rizikom udržateľného ekonomického rastu je však podľa OECD rozsiahly deficit bežného účtu platobnej bilancie. Organizácia upozorňuje, že nesplnenie ročných fiškálnych cieľov by mohlo tiež oslabiť medzinárodnú dôveru v slovenskú ekonomiku a stlmiť kapitálové toky. OECD predpokladá v tomto roku deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni 7,9 % HDP, v roku 2003 mal tento podiel klesnúť na 6,8 % HDP.

Stredná Európa vstúpi ku koncu tohto roku do fázy ekonomického oživovania ťahaného exportom. Vlády príslušných krajín však musia zredukovať rozpočty a deficity na bežných účtoch platobných bilancií, aby zabezpečili udržateľnosť ekonomického oživenia. Vo svojej polročnej správe Economic Outlook o ekonomických vyhliadkach o tom informovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

OECD predpovedá pre Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Slovensko vyšší ekonomický rast v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002, za predpokladu oživenia západoeurópskych exportných trhov. OECD znížila svoje predpovede ekonomického rastu pre Poľsko na 1,3 % pre tento rok a 2,7 % pre budúci rok. Je to menej ako odhad poľskej vlády, ktorá očakáva v roku 2003 rast ekonomiky o 3 %. Prognózu ekonomického rastu v Maďarsku na rok 2002 ponechala OECD nezmenenú na 3,5 %, avšak zvýšila prognózu na rok 2003 na 4,3 %. Zároveň zvýšila predpoveď pre ČR na 3,0 % v roku 2002 a ponechala nezmenený odhad pre rok 2003 na 3,7 %. Čo sa týka Slovenska, OECD zvýšila svoj odhad pre tento rok na 4,0 %, avšak ponechala nezmenený odhad pre rok 2003 na 4,1 %.

Predpovede OECD pre štyri stredoeurópskej krajiny sú vo väčšine prípadov pesimistickejšie ako odhady Európskej komisie (EK) zverejnené v stredu. Miera rastu ekonomiky Poľska by sa mala podľa EK zvýšiť v tomto roku na 1,4 % a v ďalšom roku na 3,2 % z vlaňajších 1,1 %. EK znížila odhad miery rastu hrubého domáceho produktu (HDP) ČR pre tento rok na 3,4 %, pričom v roku 2003 očakáva mieru 3,9 %. EK odhaduje rast HDP Maďarska pre rok 2002 na úrovni 3,5 % a pre rok 2003 na 4,5 %. V prípade pokračovania v reformách by malo Slovensko zaznamenať podľa EK v roku 2002 ďalšie zrýchlenie rastu reálneho HDP na 3,6 % a v roku 2003 na 4,2 %.

Správa OECD ďalej uvádza, že Poľsko má priestor pre uvoľnenie monetárnej politiky s cieľom podporiť oživenie ekonomiky, avšak organizácia upozorňuje, že vláda musí obmedziť svoje pôžičky s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi fiškálnou a monetárnou politikou. Dôležité sú tiež štrukturálne reformy, aby sa zabránilo prudkému rastu deficitu na bežnom účte platobnej bilancie, ktorý vlani dosiahol maximum 4 % HDP. Minuloročné rozhodnutie Maďarska uvoľniť kurz forintu a silný rast miezd mali negatívny vplyv na konkurencieschopnosť, avšak očakávané oživenie svetovej ekonomiky by malo podporiť akceleráciu rastu maďarskej ekonomiky od druhej polovice roku 2002.

V ČR je nevyhnutné obmedzenie veľmi vysokých vládnych pôžičiek, ktoré nastalo v dôsledku podpory bankového systému. „Fiškálna politika v ČR je uvoľnená a musí sa sprísniť,“ uvádza OECD. Česká vláda a centrálna banka by mali tiež zrealizovať plán vytvorenia devízového účtu s cieľom vyrovnať sa s obrovským prílevom priamych zahraničných investícií, ktorý viedol k prudkému posilneniu koruny, čo zasiahlo konkurencieschopnosť českých exportérov. Slovensko, ktoré podobne ako Poľsko zápasí s vysokou mierou nezamestnanosti blížiacou sa k úrovni 20 %, by malo podľa OECD napredovať v rámci privatizácie a fiškálnej konsolidácie s cieľom pomôcť zredukovať jej hrozivo veľký deficit na bežnom účte platobnej bilancie.

Prehľad prognózovaných ekonomických ukazovateľov SR, ktoré zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej správe o ekonomických vyhliadkach členských krajín.

Medziročná zmena v percentách
	2000	2001	2002	2003
HDP v stálych cenách	2,2	3,3	4,0	4,1
súkromná spotreba	– 3,4	4,0	3,5	3,5
verejná spotreba	– 0,9	5,2	6,0	4,5
hrubý fixný kapitál	– 0,7	11,6	8,0	8,0
export tovarov a služieb	15,9	6,5	8,4	9,5
import tovarov a služieb	10,2	11,7	9,5	9,5
Príspevok k rastu HDP
domáca spotreba	– 2,1	6,5	5,4	5,1
zásoby	0,8	1,1	-0,2	-0,6
čistý export	3,6	– 4,1	-1,3	-0,5
Inflácia (a)	12,0	7,4	5,5	7,0
Nezamestnanosť (b)	18,8	19,3	19,1	18,6
Bežný účet platobnej bilancie (c)	– 3,8	– 8,8	– 7,9	6,8
(a) priemerný index spotrebiteľských cien
(b) percento pracovnej sily
(c) percento HDP