Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej polrocnej ekonomickej správe oznámila, že štyri vedúce ekonomiky strednej Európy (SVE), ktoré sa na budúci rok stanú clenmi Európskej únie (EÚ), sú na ceste hospodárskeho oživovania, avšak krajinám chýba potrebná fiškálna disciplína. Slovensko, Polsko, Madarsko a Ceská republika, ktoré sú všetky clenmi OECD, by mali v tomto roku zaznamenat miery ekonomického rastu medzi 2,3 % a 3,6 %, pricom na budúci rok by sa mal rast zrýchlit na 3,5 až 4,3 %.

Podla prognóz OECD by mala polská ekonomika vzrást v tomto roku o 2,3 % a v budúcom o 3,5 %. Miera rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v Madarsku by sa mala v roku 2004 zintenzívnit z ocakávaných tohtorocných 3,1 % na 3,7 %, pricom ceská ekonomika by mala po 3,0-percentnom raste v roku 2003 vzrást o 3,5 % v roku 2004. Miera inflácie, meraná indexom spotrebitelských cien, by mala v Polsku zaznamenat v rokoch 2003 a 2004 úrovne 1,4 % a 2,3 %, v Madarsku 5,2 % a 4,6 % a v CR hodnoty 2,0 % a 3,1 %. Rozpoctový deficit v Polsku by mal v roku 2004 klesnút na 5,9 % HDP z tohtorocnej odhadovanej úrovne 6,2 % HDP. V Madarsku by mali byt deficity rozpoctu v rokoch 2003 a 2004 na úrovniach 5,6 % HDP a 5,0 % HDP, pricom v CR na hodnotách 6,3 % HDP a 6,2 % HDP.

OECD upozornila, že vlády spomínaných štyroch krajín musia zredukovat sociálne výdavky a rozpoctové deficity s cielom obnovit rovnovážny ekonomický rast, zvlášt ak chcú krajiny splnit striktné kritériá na vstup do Európskej menovej únie (EMÚ). Oslabenie ekonomík krajín EÚ, ktoré viedlo vlani k obmedzeniu exportu zo spomínaných krajín do EÚ, spôsobilo, že v Madarsku, Ceskej republike a v menšej miere aj v Polsku a na Slovensku zacal byt ekonomický rast tahaný domácim dopytom, pricom povzbudzujúci vplyv na ekonomiku mala aj fiškálna expanzia. OECD vytkla Madarsku „mimoriadne predvolebné fiškálne stimuly, ktoré viedli k nárastu vlanajšieho fiškálneho deficitu na úroven 8,4 % HDP. OECD odporúca zaviest kredibilný strednodobý rámec pre verejné výdavky. Ceská republika celí podla OECD rovnakým problémom, pricom fiškálna politika krajiny je nadmerne expanzívna. Ak CR neimplementuje rázny program fiškálnej konsolidácie, môže to negatívne zasiahnut kredibilitu a dôveru, pricom bude potrebné sprísnit menovú politiku.

Polsko by malo udržat štátne výdavky pod kontrolou s cielom umožnit dalšie uvolnovanie menovej politiky, ktoré je žiaduce vzhladom na pomalé tempo oživovania polskej ekonomiky a na stále vysokú úroven reálnych úrokových sadzieb. Podla OECD je však najväcším rizikom pre zotavovanie polskej ekonomiky neistota na domácej politickej scéne.