Skvelé nápady, dobrý podnikateľský potenciál, ale nedostatok finančných prostriedkov. V súčasnosti je to typické pre mnoho začínajúcich podnikateľov. Niekedy je veľmi ťažké získať počiatočný kapitál na rozbehnutie živnosti alebo podnikania. A v tom prípade nepomôžu ani dobré nápady a presvedčenie o budúcom zisku. Ale ak sa nádejnému podnikateľovi podarí majetným ľuďom predstaviť svoj projekt v dobrom svetle, má nádej na úspech. Existuje viac spôsobov, ako v takom prípade dostať od druhého peniaze do svojej firmy. A to zmluvou o pôžičke alebo ponúknutým partnerstva vo firme, prípadne zmluvou o tichom spoločenstve.

Avšak všetko má svoj rub aj líce. A každá zmluva by mala byť obojstranne výhodná. Tak je to aj pri zmluve o tichom spoločenstve. Pretože vytvára pre podnikateľa dobré (a najmä jednoduché a výhodné) predpoklady nadobudnutia majetku. Tichý spoločník sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad. Na druhej strane umožňuje zúčastňovať sa na podnikaní aj fyzickej a právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom. Ale tak ako všetko má svoje za a proti, ma ich aj táto zmluva. Tichý spoločník síce môže dosiahnuť celkom slušný zisk. Avšak podnikateľ nemá možnosť garantovať mu, aký zisk vytvorí a či ho vôbec bude ziskový. Takže mu zmluva o tichom spoločenstve nemôže garantovať výšku výnosov. Jedine, že by sa zmluvné strany výslovne dohodli inak. Preto sa môže stať, že v prípade stratového podnikania nielenže nemá tichý spoločník zisk, ale výška jeho vklad sa zníži. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.) totiž stanovuje, ak podnikateľ hospodári so stratou, tie isté percentá, ktoré by sa pri zisku spoločníkovi pripočítali, sa mu v tomto prípade z vkladu odrátajú. V prípade zisku v nasledujúcich rokoch sa suma pripočítava, a až keď nadobudne počiatočnú hodnotu, môže byť tichému spoločníkovi vyplácaný podiel na zisku. Ak je teda podnikateľ stratový, tichý spoločník môže po niekoľkých rokoch prísť o celú hodnotu svojho vkladu. Pretože ten sa znižuje v závislosti od vzniknutej straty podnikateľa. Preto sa táto zmluva nazýva aj „odvážnou zmluvou“.

Povinnosti podnikateľa

Zmluvou o tichom spoločenstve sa nevytvára nový právny subjekt. Ide o čisto záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom. Práva a povinnosti voči tretím osobám vznikajú iba podnikateľovi. Tichý spoločník by v mene spoločnosti mohol konať iba na základe plnej moci udelenej podnikateľom. A za záväzky firmy ručí iba vtedy, ak je jeho meno obsiahnuté v obchodnom názve. Alebo keď vyhlási osobe, s ktorou rokuje o uzavretí zmluvy, že obaja (podnikateľ aj tichý spoločník) podnikajú spoločne.

Zákon presne vymedzuje pomerne široký rozsah kontrolných oprávnení tichého spoločníka a na rozdiel od úpravy pred novelou uvádza aj právo byť oboznámený s podnikateľskými zámermi podnikateľa. Takisto aj určuje spôsob poskytovania informácií. Spoločník však musí informácie žiadať. Podľa dôvodovej správy vypracovanej odborníkmi Ministerstva spravodlivosti SR a Právnickej fakulty UK v Bratislave, cieľom úpravy ustanovení zmluvy o tichom spoločenstve bolo zamedziť jej zneužívaniu nebankovými subjektmi vykonávajúcimi služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia. Avšak podľa Dominika Okenicu z Ministerstva vnútra SR, účastníka prípravy novely Obchodného zákonníka, zmena v paragrafoch o zmluve o tichom spoločenstve k pádu nebankových subjektov nedopomohla. „V tom čase už boli v rozpade,“ uviedol ďalej D. Okenica.

Právo vidieť dokumenty

Novela Obchodného zákonníka oprávnila spoločníka nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania. (§ 675 Obchodného zákonníka – patrí ku kogentným ustanoveniam). Tohto práva sa tichý spoločník nemôže vopred vzdať. Práve uvedená zmena v zákone veľmi dopomohla k lepšej informovanosti tichých spoločníkov a k tomu, aby zmienený inštitút nebol zneužívaný.

Paragrafy o tichom spoločenstve sú dispozitívnej povahy. To znamená, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na odlišnej úprave, ako stanovuje Obchodný zákonník. Samozrejme, len do tej miery, pokiaľ to právny predpis dovoľuje. Po novele Obchodného zákonníka (zákon č. 500/2001 Z. z.) však niektoré paragrafy o zmluve o tichom spoločenstve prešli zmenou. Kogentnými (tie, od ktorých nie je možnosť sa odchýliť) sa stali ustanovenia na určenie podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. V tomto prípade je rozhodná účtovná závierka (§ 676 ods. 1). Tichému spoločníkovi vzniká nárok na podiel zo zisku do 30 dní po vyhotovení ročnej účtovej závierky (§ 676 ods. 2). Práve v súvislosti s nebankovými subjektmi boli uvedené ustanovenia začlenené ku kogentným.

Hoci zmluvu o tichom spoločenstve často podpisujú priatelia a známi, nemôžu sa v určitých prípadoch odkloniť od Obchodného zákonníka. V tomto prípade to je podmienka písomnej formy podpísania zmluvy.

Podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve s neobmedzeným počtom spoločníkov, a môže tak urobiť jednou zmluvou alebo viacerými, oddelenými zmluvami. Pokiaľ aj bude v jednej zmluve uvedených viac spoločníkov, nevznikajú medzi týmito tichými spoločníkmi žiadne väzby a vzniká toľko tichých spoločností, koľko je spoločníkov.

Predmetom vkladu tichého spoločníka môže byť určitá peňažná suma, vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní.

Tichý spoločník je povinný predmet vkladu odovzdať podnikateľovi alebo mu umožniť jeho využitie pri podnikaní v dohodnutom čase, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

Ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou nehnuteľných vecí, jej vlastníkom. Ak je predmetom vkladu nehnuteľná vec, je podnikateľ oprávnený na jej užívanie v čase trvania zmluvy. Ak je predmetom vkladu právo a zmluva neurčuje niečo iné, je podnikateľ oprávnený v čase trvania zmluvy na jeho výkon.

Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká:

– uplynutím lehoty, na ktorú bola zmluva uzavretá,

– výpoveďou, ak zmluva nebola uzavretá na čas určitý,

– ak podiel tichého spoločníka na strate dosiahne výšku jeho vkladu,

– ukončením podnikania, na ktoré sa kontrakt vzťahuje,

– vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.