Zo Slovenska, krajiny s 5,4 milióna obyvateľov, odchádza ročne okolo 10 000 ľudí s vysokoškolským vzdelaním. To je viac ako štvrtina tých, ktorí každý rok získajú diplom na niektorej zo slovenských univerzít, píše dnes český denník Hospodářske noviny.

„Únik mozgov, anglicky brain drain, predstavuje pre Slovensko problém, ktorý má závažné ekonomické dopady,“ hovorí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Keby všetci vysokoškoláci v krajine ostali, vzrástol by hrubý domáci produkt na každého zárobkovo činného Slováka o 0,6 %, vypočítal spolu s kolegami V. Baláž.

Presné štatistiky o odlive ľudského kapitálu sa na Slovensku, podobne ako v ČR, nevedú. Experti z akadémie vied preto zvolili inú metódu: porovnali množstvo slovenských vysokoškolákov v rokoch 1994 a 2002 s počtami absolventov, ktorí od polovice 90. rokov opustili brány tamojších univerzít. Zistili, že 135 000 z nich sa „niekam stratilo“.

Vzdelaní Slováci najčastejšie odchádzajú do susedných krajín. Zvlášť obľúbené je Česko, a to hlavne u mladých slovenských lekárov. Podľa odhadov ich v krajine pracuje asi 600. Teda ďaleko najviac zo všetkých zahraničných lekárov zamestnaných v českých nemocniciach.

Zatiaľ čo na Slovensku si začínajúci lekár zarobí v prepočte 10 000 Kč, v ČR má podľa tabuliek nárok na najmenej 14 000. Uplatnenie tu našiel aj rad odborníkov na informačné technológie.

Populárne sú ale aj susedné Rakúsko a Spolková republika, hlavne preto, že nie sú ďaleko a rad Slovákov s vysokoškolským diplomom hovorí dobre nemecky. Anglicky hovoriaci absolventi či študenti zo Slovenska zasa najčastejšie mieria do Veľkej Británie alebo Spojených štátov.

Zatiaľ čo mladí vzdelaní Slováci často vidia v odchode do zahraničia príležitosť, ich českých vrstovníkov emigrácia neláka. Dôkazom toho je napríklad nemecký program „zelených kariet“ pre počítačových špecialistov z cudziny. Napriek tomu, že Nemci v roku 2000 ponúkali 20 000 dobre platených pracovných miest, z Česka ponuku využilo iba 319 ľudí.