Reforma verejnej správy sa na Slovensku nerobí zhruba desať rokov. Nečinnosť bude pokračovať. Rozhodol o tom parlament prijatím zákonov, ktoré legalizujú predstieranie reformy. Zmena územno-správneho členenia, ktorá sa uskutočnila pred niekoľkými rokmi mala efekt len vo zvýšení počtu úradníkov. O ich príslušnosti sa možno len dohadovať, hlasovanie v parlamente však naznačilo, kto potrebuje úrady a komu záleží na zachovaní súčasného stavu.

Aj vo verejnej správe ide o peniaze až v prvom rade. Možno práve preto sa skoro nič nezmení a zasa len v Bratislave sa bude rozhodovať o tom, či vo vieske kdesi pod Vihorlatom potrebujú viac most alebo folklórny festival. Naplní sa predstava, že reforma musí byť „…postupný proces, aby občan – volič ani nepostrehol, že dochádza k zmene…“ Strach zo samosprávy sa zakuklil do zodpovednosti a dojímavej starostlivosti o základné funkcie štátu. Nové zákony neumožnia obciam rozhodnúť skoro o ničom, čo je veľmi svojská interpretácia zodpovednosti a funkcií štátu.

Programové vyhlásenie vlády naznačilo akým smerom sa má uberať posilňovanie demokratického právneho štátu. Parlament však odkázal občanom, aby zabudli na prehĺbenie a rozšírenie možnosti priamej demokracie, decentralizáciu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu ako aj prehodnotenie vlastníctva štátu a hospodárenia s jeho majetkom.

Spolu so vznikom koncepcie reformy verejnej správy sa vyrojili „odborníci“. Snaha zmietnuť koncepciu zo stola bola evidentná, prirodzená a taká silná, že sa napokon presadila. Paradoxne je pomáhali aj ľudia, ktorí spoluvládli aj preto, že sľúbili reformu. Ak taká politika nie je lož, potom to musí byť nerozum.

Uplatnením radikálnych zmien by niekoľko tisíc úradníkov prišlo o pocit výnimočnosti a moci. Reformu už poničili, môžu začať bojovať za štrnásty plat. „Odborníci“ povedali, že nezodpovedné sú návrhy na zrušenie okresných úradov, rozšírenie počtu krajských úradov a vytváranie sietí špecializovaných orgánov štátnej správy. Argumentom boli peniaze. Taktné mlčanie sprevádza cenu za nereformu. Ničnerobenie je drahé, najdrahšie zo všetkého.