Výpadky plynu sú na Slovensku obnovované v plnej miere po 13 dňoch. Tento výpadok môže podľa našich odhadov predstavovať zníženie rastu HDP o 0,6 – 0,7 percentuálneho bodu oproti pôvodným prognózam, čo predstavuje 430-500 miliónov Eur (13-15 mld. Sk). Denná strata je v tomto prípade odhadnutá na 33-38 mil. Eur, teda 1-1,15 mld. Sk.
V prípade dlhodobejšieho obmedzenia v zásobovaní plynom by sa podľa našich odhadov mohol denný výpadok na HDP pohybovať na úrovni okolo 103 mil. Eur (3,1 mld. Sk), čo by predstavovalo denný pokles HDP oproti pôvodným predpokladom viac ako 0,1 percentuálneho bodu. 
Výpadok na celkovej produkcií jednotlivých podnikov vplyvom obmedzenia dodávok plynu sa nedá jednoznačne kvantifikovať.  Vzhľadom na rozdielnu závislosť jednotlivých prevádzok a individuálnej štruktúry výroby môžu byť jednotlivé podniky zasiahnuté v rôznej miere. Zároveň je verejne známe, že niektoré podniky porušovali zásobovací stupeň číslo 8 a odoberali plyn vo zvýšenej miere aj napriek regulácií. Niektoré podniky budú musieť napríklad vzhľadom na nedodržanie dodávateľských zmlúv platiť penále, prípadne až zmenou dodávateľských štruktúr.
Treba si uvedomiť, že vplyvom efektov prebiehajúcej finančnej krízy a poklesu zahraničného dopytu nepocítilo Slovensko plný dosah obmedzení dodávok plynu, pretože väčšina podnikov nešla ani pred ich obmedzením na svoje plné kapacity. Krátkodobý výpadok vo výrobe v trvaní dvoch týždňov si preto podniky dokážu z väčšej časti nahradiť zvýšením výroby v priebehu roka. 
Od vypuknutia finančnej krízy na jeseň 2008 došlo k prehodnoteniu a zníženiu očakávaného rastu Slovenska na rok 2009 o viac ako 2 percentuálne body. Ak tieto hodnoty porovnáme, tak negatívny efekt 13-dňového obmedzenia dodávok plynu pre podniky v porovnaní s efektmi finančnej krízy bude zhruba tretinový. Ak by nás podobný výpadok zasiahol pred vypuknutím finančnej krízy, odhadované denné straty by boli výrazne vyššie a Slovensko by bolo postihnuté v oveľa väčšej miere.
Vedľajším a možno významnejším efektom obmedzení dodávok plynu môže byť strata dôvery v Slovenskú ekonomiku e jej energetickú bezpečnosť. Tento efekt by sa výrazne prehĺbil ak by došlo k reálnym výpadkom v zásobovaní domácností plynom.