Odborári pripravujú projekty, ktorých úlohou bude rozšírenie počtu členov. Chcú vysvetliť, že bez nich by najmä nečlenovia nemali ani toľko peňazí, koľko teraz majú. Chcú vysvetľovať najmä nečlenom význam odborov, čo je viac ako potrebné, lebo často sa zdá, že ho nepoznajú ani členovia. Keď sa im nedarí skutkami, skúsia slová a reklamu. Kampaň na získanie nových členov bude drahá. Veľmi drahá, a ešte aj zbytočná. Nebudú to však prvé vyhodené odborárske peniaze. V roku 1992 „vrazili“ odborové zväzy veľa miliónov do Devín banky. Trvalo im deväť rokov kým sa zbadali a pochopili, že sa pomýlili. Aj tak nestihli nič rozumné urobiť. Zmohli sa len na založenie Združenia ADB. Tajomná skratka zrejme vyjadruje skutočnosť, že odborári sú ešte stále Akcionári Devín Banky. Deň pred začatím nútenej správy v Devín banke sa rozhodli, že chcú späť peniaze. Škoda len, že si odborári zabudli prečítať Obchodný zákonník. Keby zalistovali v tejto „nudnej knihe“, dozvedeli by sa, že vrátenie vkladov akcionárom je nielen nemožné, ale aj zakázané.

Devín banka vznikla ako odborársko-družstevný peňažný ústav. Veľké oči málo vidia. Banka menila charakter a zakladateľské odborové zväzy strácali pozície rovnako rýchlo ako dôveryhodnosť. Banka získala prívlastky oveľa nelichotivejšie ako, že je odborárska. Odborári z ADB sa cítia ako akcionári ohrození. Preto sa rozhodli spoločne osloviť majoritných akcionárov banky a požiadať ich o súčinnosť pri vrátení odborárskych peňazí. Predstavitelia združenia chceli požiadať o pomoc ministerku financií, vedenie Národnej banky Slovenska a aj manažment Devín banky. Možno by to mohli skúsiť aj ministerstve spravodlivosti, ktoré svojho času prejavilo až nevšedné pochopenie pre malú a najmä neprehľadnú inštitúciu.

Pozoruhodný je najmä „timing“. Odborárom neprekážalo, že ich meno sa spája s deblokačnými škandálmi, asi si ani nevšimli, že Devín banka sa stala synonymom pre politický klientelizmus. Len skvelou intuíciou sa dá vysvetliť vystihnutie okamihu, keď sa banka dostala na pokraj krachu. Je skoro isté, že sa ozvú hlasy žiadajúce angažovanosť štátu pri záchrane banky. Nebolo by to po prvý krát, keď stotožnenie štátu s problémami súkromnej banky prekročí zvyčajné a rozumné štandardy. Normálne totiž je to, že krach banky „odskáču“ akcionári. A to aj vtedy, keď sú odborári.

Po príhode s nútenou správou v Devín banke už odborári sotva presvedčia, že vedia narábať s peniazmi. Súčasný neodborár sa bude pýtať, prečo by im mal dať zopár korún členského, keď sa nevedia postarať ani o milióny.