ÚRSO navrhuje tarify podľa podkladov, ktoré získa od regulovaných subjektov. Sú v Slovenských elektrárňach (SE), a. s., a v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) spokojní s výškou taríf? Podľa hovorkyne Aleny Melichárkovej elektrárne nemôžu vyjadriť spokojnosť s cenou, za ktorú majú v budúcom roku predávať elektrinu odberateľom. Stanovená priemerná cena

1 272 Sk/MWh nekryje úplne ich náklady a primeraný zisk. „Treba vidieť veľké finan-čné náklady vďaka dlhom zdedeným z čias pred oddelením distribučných spoločností a prenosovej sústavy, opakovanou devalváciou koruny či neochotou bývalých vlád preniesť rast nákladov SE do cien elektriny. To všetko je v nákladoch elektrární a deformuje koncovú cenu. My sami by sme pritom uvítali jej zníženie. Keď však nikto zdedené náklady riešiť nebude, dostane spotrebiteľ cenu, ktorá bude aj proti našim záujmom,“ vysvetľuje A. Melichárková.

Pripomína, že stanovená maximálna cena v súčinnosti s vyhláškami MH SR o liberalizácii trhu s elektrinou umožňuje oprávneným odberateľom, resp. distribučným spoločnostiam dovoz silovej elektriny zo zahraničia, a naopak, špičkovú elektrinu, ktorá je nákladovo oveľa nároč-nejšia, musia SE dodávať zo svojich zdrojov, čo výrazným spôsobom ovplyvní ekonomiku podniku. „Preto sme navrhovali rozložiť cenu do kvalitatívne odlišných pásiem, ako to je napríklad v Česku. Odberatelia by podľa očakávanej spotreby uzavreli zmluvy o objeme elektriny – za predpokladaný stabilný odber by zaplatili nižšiu tarifu, za špičkové odbery vyš-šiu cenu a počas roka by uhrádzali odchýlky nad alebo pod zmluvne uzavretý odber,“ dodáva A. Melichár-ková. Okrem silovej elektriny budú SE poskytovať aj podporné služby, ktorých cenu regulátor určil na 443 Sk/MWh. Úrad ani v tomto prípade úplne nevyhovel požiadavkám SE na výšku poplatku.

Stanovisko SPP hovorí o tom, že predajné ceny zemného plynu pre domácnosti neboli upravované od 1. februára 2001 a nedosahovali ani úroveň nákupnej ceny. Preto nevyhnutne musel úrad pristúpiť k zvýšeniu cien. Tarify zvýšenie priemerne o 43,7 % ešte stále nedosahujú ekonomickú úroveň, avšak z hľadiska sociálnych dôsledkov uznávajú potrebu miernejšieho nárastu, ako pôvodne SPP predpokladalo.

Ceny sa menia od prvého januára, od 1. do 14. januára vykonajú plynári kontrolný odpočet vo všetkých domácnostiach a zabezpečia prepočítanie mesačných preddavkov podľa skutočnej spotreby v poslednom odpočtovom období. V príslušnom odštepnom závode si domácnosti môžu výšku preddavkov individuálne upraviť.

Katastrofický scenár

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení okamžite po uverejnení maximálnych cien začala ostro vystupovať najmä proti regulačnému úradu. Podľa generálneho sekretára asociácie Tibora Gregora je postavenie ÚRSO u nás jedinečné. Proti rozhodnutiam o cenách sa nemožno odvolať, sú záväzné. Neexistuje možnosť použitia opravných prostriedkov alebo súdneho preskúmania, neplatí ani občiansky súdny poriadok. Podľa T. Gregora ide o neodôvodnené a neúnosné zvýšenie poplatkov jednotlivým regulovaným subjektom. Kritizujú aj to, že dokumenty, z ktorých úrad vychádzal, sú tajné, čo zni-žuje transparentnosť rozhodnutia.

Asociácia hovorí o tom, že zvýšenie očakávali, no nie v takom veľkom rozsahu. Podľa nich sa za normálnych okolností takéto závažné rozhodnutia rozkladajú na dlhšie časové obdobie, s čím možno súhlasiť. Keby sa ceny zvyšovali postupne ako v Českej republike, mohlo už u nás fungovať trhové prostredie. Podľa generálneho riadite-ľa Železiarní Podbrezová, a. s., Vladimíra Sotáka rozhodnutia zásadne ovplyvnia nielen vývoj podnikateľskej sféry, ale ohrozia aj chod nemocníc, školských zariadení a domácností. „Pre podnikateľov sa z dôvodu zvýšených energetických nákladov rapídne zníži zisk, čím stratia prostriedky určené na investície. Obmedzí sa výroba, klesne export, narastie deficit zahraničného obchodu. Utrpí konkurencieschopnosť našich podnikov oproti zahraničným firmám. Pravdepodobne sa zníži počet zamestnancov a nárast miezd sa dá len ťažko predpokladať,“ uvádza sa v správe asociácie. Proti rozhodnutiam úradu vy-stupujú predstavitelia viacerých zväzov, ktorí sa pokúsili vyčísliť dôsledky rozhodnutí. Podľa V. Sotáka očakávali, že úrad zvýši ceny, no nie až v takom rozsahu. Na otázku, prečo čakali až na vydanie rozhodnutia, hovorí: „Až keď sme mali pred sebou presné čísla, mohli sme reagovať na rozhodnutie. Očakávali sme, že úrad rozloží problémové otázky do troch až štyroch rokov. V tom prípade by sme nemali čo kritizovať.“ Podľa V. Sotáka sa diskusii dalo predísť tak, že by pracovníci úradu spracovali dopadové štúdie, predložili by dokumenty, z ktorých vychádzali pri tvorbe cien, objasnili by jednotlivé zložky ceny.

Na rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RSHD) v polovici decembra zamestnávatelia predložili svoje požiadavky. Navrhli posunúť platnosť rozhodnutí na 1. júl 2003, zaviesť opravné prostriedky voči rozhodnutiam ÚRSO, prehodnotiť regulačné metódy, zohľad-

ňovať dopadové štúdie pripravené vládou. Ďalej navrhli zmenu štruktúry členov rady a jej doplnenie o zástupcov asociácie a preskúmanie rozhodnutí vo veci cenovej regulácie súdom. Vláda s analýzou predloženou asociáciou nesúhlasila, jej zástupcovia však uznali niektoré argumenty. RHSD zaviazalo ministerstvo hospodárstva predložiť návrh novely zákona č. 279/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na rokovanie tripartity.