Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) každoročne vyhodnocuje stav podnikateľského prostredia. Robí to na základe štatistických údajov, ktoré získava oslovením členov komory. Zbiera ich štandardizovaným dotazníkom. Niektoré jeho otázky sa opakujú už niekoľko rokov. Nie je reprezentatívny prieskum všetkých podnikov sídliacich na slovensku, ale jeho výsledky hovoria o tom, že existujú určité trendy v názoroch podnikov na podnikateľské prostredie. Tohto roku prieskum vyhodnotili členovia ekonomického výboru SOPK Peter Magvaši a Ján Vlčko a porovnali ich s výsledkami výskumu z predchádzajúceho roku.
Včasná, pravdivá, celostná a plnohodnotná informácia je kľúčom k podnikateľskému úspechu. Práve preto Slovenská obchodná a priemyselná komora vo svojej činnosti považuje tok informácií medzi členskou základňou a jej samosprávnymi výkonnými orgánmi, agregovanie týchto informácii a poskytovanie ich späť členskej základni, verejnosti a verejnej správe za jednu z dominantných úloh. Jeden z osvedčených spôsobov ako túto úlohu reálne napĺňať, je pravidelný ročný prieskum medzi svojimi členmi o názoroch na svoje podnikanie v roku prieskumu a v budúcom roku. V roku 2009 sa už dvanásty raz po sebe od roku 1998  uskutočnil na rozhraní tretieho a štvrtého štvrťroka prieskum medzi členmi SOPK. Prieskum sa uskutočnil, tak ako v minulosti, formou ankety. Anketové otázky sú v rozhodujúcej miere nemenné oproti otázkam v anketách z predchádzajúcich rokov. To vytvára možnosť sledovať vývoj názorov členov SOPK na ich podnikanie, charakterizovať vývojové tendencie vonkajšieho a vnútorného prostredia podnikania v Slovenskej republike, tak ako ich vníma členská základňa SOPK. Slovenská obchodná a priemyselná komora so svojou štruktúrou členskej základne prekrýva, na rozdiel od iných odvetvových, profesijných a záujmových podnikateľských a zamestnávateľských organizácií, celé spektrum podnikateľských subjektov. Preto názory získané takýmto pravidelným prieskumom sú zdrojom kvalifikovaných informácií charakterizujúcich stav a vývoj podnikania v Slovenskej republike.  Jeho prednosťou  je pravidelnosť, približne rovnaký počet účastníkov a rovnaká štruktúra ankety.

VIAC FAKTOROV

Stav podnikateľského prostredia je ukazovateľ založený na vnímaní viacerých faktorov. Je ovplyvňovaný vnútornou a vonkajšou politickou stabilitou, trvalou udržateľnosťou makroekonomického rámca a jeho rastu,  stavom a vývojom vnútroštátnej a európskej legislatívy, reálnej vymáhateľnosti práva, ale aj praktickej formy uplatňovania hospodárskej  politiky vládou a vzájomných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi. Porovnanie niekoľkých rokov je tabuľke č. 1.

Aké z nej vyplývajú závery?  V  roku 2008 predpokladali účastníci prieskumu priaznivejší vývoj podnikateľského prostredia, ako ho v roku 2009 očakávajú. Je to približne rovnaký pokles ako tomu bolo v roku 2008. Závažné však je, že v roku 2009  46% odpovedí respondentov vníma  podnikateľské prostredie nepriaznivejšie ako v roku 2008 očakávali. V roku 2010 podnikatelia predpokladajú  stagnáciu stavu podnikateľského prostredia. Oproti minulým rokom toto zvýšenie nastalo v skupine  podnikateľov, ktorí očakávali priaznivejšie podnikateľské prostredie.
Respondenti sa mali možnosť voľne sa vyjadriť, ktoré opatrenia vlády SR z ich  hľadiska prispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Odpovede mohli zoradiť do dvoch volieb. Pozitívneho a negatívneho účinku.  Medzi  pozitívne  hodnotenia patria: nemennosť daní a urýchlenie  vrátenie DPH, zavedenie „flexikonta“ v Zákonníku práce, udržanie nízkej inflácie a cien energií, podpora chránených dielní a menej zásahov do podnikateľského prostredia ako sa čakalo. Za  negatívne považovali podnikatelia, najmä neefektívne a selektívne opatrenia na zmiernenie krízy, ako napríklad „šrotovné“, zvyšovanie minimálnej mzdy v čase krízy, klientelizmus a korupciu vo verejnom obstarávaní, nevýhodný kurz pri zavedení eura, nepodložené optimistické prognózy vývoja hospodárstva.

                     
 Podiel odpovedí na otázku aký malo vplyv zavedenie eura na podnikateľské prostredie v % odpovedí

Ako hodnotia respondenti hospodársku politiku vlády? Viac ako polovica (55%) ju hodnotí záporne, 35% neutrálne a len 5% kladne.  Čiastočné vysvetlenie prečo podnikatelia posudzujú hospodársku politiku vlády nepriaznivo súvisí s odpoveďou na otázku spokojnosti s komunikáciou vlády s podnikateľskými inštitúciami. Komunikácia s vládou je podľa respondentov hodnotená nasledovne: negatívna (56%), neutrálne (22%), kladne 8%. Otázku nevedelo posúdiť 14 % opýtaných.
Účastníci prieskumu mohli uviesť, podobne ako v anketách v minulých rokoch, viac rizík podľa stupňa dôležitosti pre podnikateľskú činnosť- rozhodujúci, vysoký, mierny a nemá vplyv.

                    
Hodnotenie stupňa rizika jednotlivých činiteľov ovplyvňujúcich podnikanie ako % kladných odpovedí respondentov

Ako  päť najvýraznejších rizík v roku 2009 posúdili respondenti riziká v tomto poradí: 1. svetová hospodárska kríza; 2. vysoká odvodová zaťaženosť; 3. klientelizmus a korupcia; 4. nízka vymáhateľnosť práva, 5. znížený zahraničný dopyt.  Päť rizík v roku 2009 s najmenším vplyvom na riziká podnikania zaradili účastníci prieskumu takto: 1. podnikateľské združenia;  2. sociálne nepokoje; 3. politika odborov; 4. vysoké úrokové miery, 5. kurz € k iným menám a výkyvy menné kurzu.

HODNOTENIE TRHOV EÚ

Pre lepšie posúdenie adaptácie slovenských podnikateľov na trhoch EU boli porovnané odpovede respondentov z prieskumov z rokov 2006 až 2009.  Aké sú najväčšie  a najmenšie „európske riziká“ z hľadiska subjektívneho hodnotenia podnikateľov? Prvé tri riziká s najväčším stupňom dôležitosti v roku 2009 sú „dopad hospodárskej krízy na odbyt“, „silná konkurencia s nemožnosťou presadiť sa na trhu EU“ a „nepružný postup inštitúcií EU vrátane protekcionizmu subjektov starých členov EU“ . Najmenej rizikovými faktormi sú „ nedostatočný servis a informácie pre podnikateľov“, „legislatívne požiadavky pre tovary a služby“  a „neznalosť iných trhov členských štátov“.

FONDY EURÓPSKEJ ÚNIE

Štátna pomoc prostredníctvom finančných zdrojov zo štrukturálnych zdrojov  Európskej únie ( ESF; ERDF; kohézny fond ) môže zrýchliť reálnu konvergenciu SR v EU najmä rastom konkurenčnej schopnosti slovenských podnikateľských subjektov, prípadne vytvorenia infraštruktúrnych podmienok pre konkurenčne schopné podnikanie najmä slovenských malých a stredných podnikateľov. Rok 2009 bol už tretím rokom realizácie Národného strategického referenčného rámca ako základného strategického dokumentu Slovenskej republiky na programovanie využívania fondov Európskej únie v rokoch 2007 – 2013. Nové referenčné obdobie vytvára novú štruktúru a najmä viac finančných zdrojov oproti minulému obdobiu. Preto prieskum porovnáva pohľady podnikateľskej sféry nielen v roku 2009, ale porovnáva ho s výsledkami prieskumov v rokoch 2007 a 2008. V tabuľke 10  je  zaznamenaná štruktúra odpovedí na tie isté otázky z ankiet v rokoch 2007 až 2009.

                   
Odpovede na otázky dotýkajúce sa využívania štátnej pomoci zo zdrojov EU ako % odpovedí respondentov

Z odpovedí vyplýva, že od roku 2007 postupne rastie informovanosť o využívaní fondov EU,   rastie počet podnikateľských subjektov, ktoré sa uchádzali o  využívanie štrukturálnych fondov EU, ale pretrváva negatívny  názor na transparentnosť  procesu, keď tri štvrtiny respondentov označuje proces za netransparentný a naďalej  pretrváva  záujem o využitie zdrojov z EÚ. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v otázke využívania štátnej pomoci prostredníctvom štrukturálnych fondov EU dochádza k stagnácii aj pri pozitívnej informácii, že podnikatelia pociťujú rast informovanosti v tejto oblasti. Je to zreteľné aj z grafického vyjadrenia odpovede o dostatku informácii a transparentnosti využívania štátnej pomoci prostredníctvom štrukturálnych fondov EU.
Je zrejmé, že netransparentnosťou,, korupciou a klientelizmom je prepletený celý spoločenský život, a to nielen v SR,  a nielen v podnikateľskej sfére. Potvrdzujú to aj tendencie v otázkach transparentnosti využívania štrukturálnych fondov EU v SR. To je pravdepodobne dôvod určitej stagnácie záujmu využívať tieto zdroje pre rast svojej konkurenčnej schopnosti. Respondenti odporúčali zjednodušiť procedurálny postup, zvýšiť transparentnosť, trestať korupčné praktiky úradníkov na ministerstvách, skvalitniť poradenstvo a citlivejšie pristupovať k malých a stredným podnikom.

HODNOTENIE KRÍZY

Predchádzajúci prieskum SOPK prognózoval, že  v prvej polovici roku 2009 vyvrcholia negatívne dôsledky súčasnej finančnej krízy na reálne ekonomiky EU, ale aj celosvetovo. Agentúra DPA dňa 26.12.2009, konštatovala, že európskemu hospodárstvu sa už možno podarilo prekonať najhlbšiu recesiu od druhej svetovej vojny. EK predpovedá, že HDP v 16 – člennej eurozóne za celý tento rok klesne o 4% a na budúci rok stúpne len o 0,7%,  až v roku 2011 dosiahne o niečo vyšší rast, o 1,5%. Bude to spojené s miernym rastom spotrebiteľských cien. V roku 2010 skončia účinnosť masívne stimulačné balíčky a preto sa nepredpokladá, že by prišlo k výraznejšiemu rastu zamestnanosti. Štáty eurozóny budú musieť začať znižovať svoje rozpočtové deficity, ktoré dosiahli rekordné výšky. Avšak príliš rýchle ukončenie stimulov môže ohroziť proces zotavovania hospodárstva, avšak na druhej strane dlhé váhanie môže vyvolať nové turbulencie na finančných trhoch. Ako sa na to pozerajú respondenti prieskumu SOPK v októbri 2009 ?
Podnikatelia posudzujú hospodársku situáciu v roku 2009  pesimistickejšie ako v novembri 2008. Prejavy krízy sa prejavili najmä v týchto znakoch: znížil sa odbyt výrobkov, nastal silnejší tlak na ceny, na znížení zákaziek sa predovšetkým podieľali slovenské podnikateľské subjekty a slovenskí zákazníci, sťažili sa podmienky na získanie úverov, predpokladá sa ponechať súčasný stav zamestnancov, zníženie toku peňazí v podniku je v dôsledku zhoršenej platobnej schopnosti zákazníkov, vzťahy medzi podnikateľmi sa podľa 52% odpovedí stabilizovali a podľa 42% odpovedí zhoršili Napriek určitej miere zvýšenia pesimizmu je možné z odpovedi účastníkov prieskumu identifikovať ich schopnosť samostatne si riešiť problémy.