Polícia je jednou časťou reťazca, ktorý má postihovať trestnú činnosť všetkých druhov, teda aj korupciu. Na to potrebuje dobré meno. Občania jej veria v prípade, že sú v núdzi, o čom svedčí vyťažená linka č.158. Ale keď nejde o život, nedôverujú. Na otázku agentúry FOCUS, či by korupciu oznámili na polícii, odpovedali presvedčivo len 4 %, 13 % by to asi oznámilo, 34 % určite nie. Varujúce čísla. Dôvody nedôvery, ktoré uviedli opýtaní, hovoria za všetko. Obava z pomsty, pocit, že aj tak sa nič nezmení, nechuť angažovať sa v týchto veciach i korupcia v polícii.

Objasniť prípad je zložité

V roku 2001 sa začalo trestné stíhanie proti konkrétnej osobne za úplatkárstvo v 31, za podplácanie v 52 a zneužívanie právomoci verejného činiteľa v 43 prípadoch. Zločinecké organizované skupiny boli odhalené v troch prípadoch, procesy stále prebiehajú. Problematické je vyšetrovanie, ktoré predchádza konanie pred súdom. Podľa názoru odborníkov z policajnej praxe odhaľovanie korupcie sťažuje komplikované a málo účinné trestné konanie. Napriek tomu, že páchateľ je prichytený na mieste činu a logicky má byť predvedený pred sudcu, u nás je to inak.

Najskôr prípad spracúva pracovník kriminálnej polície, ktorý podozrivého aj s príslušnou dokumentáciou odovzdá vyšetrovateľovi Policajného zboru. Jeho úlohou je začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie, vyšetrovací spis predložiť prokurátorovi. Až ten podáva žalobu. Od spáchania trestného činu po konanie pred súdom uplynie zbytočne dlhá doba, svedkovia ani páchateľ si často ani nepamätajú detaily. Okrem toho, že je proces zdĺhavý, vzhľadom na počet zapojených subjektov predstavuje aj vysoké náklady.

Príslušníci polície, tak ako všetky ostatné orgány, majú obmedzené právomoci. Riadia sa Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, príslušnými zákonmi, trestným právom. Pri odhaľovaní korupcie môžu použiť aj nový inštitút – tzv. agenta provokatéra. Tento výraz sa používa často, no podľa Vojtecha Podhorského z Odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti „je to laický výraz, ktorý nemá žiadnu zákonnú podporu“. Kedy sa môže agent použiť, presne určuje Trestný poriadok (§ 88b). Príkaz vydáva sudca na základe návrhu prokurátora alebo predseda senátu aj bez návrhu.

Agent v akcii

Agentom je príslušník Policajného zboru (PZ), ktorý prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, môže to byť aj osoba ustanovená Ministerstvom vnútra SR. V roku 2002 pracovníci odboru boja proti korupcii využili agenta zatiaľ v 11 prípadoch, pričom v šiestich sa korupcia preukázala. Ak chce k odhaľovaniu trestných činov prispieť občan nepolicajt tým, že sa stane agentom na krátkodobé plnenie úloh, najskôr absolvuje pohovor na príslušnom útvare PZ. Vysvetlí svoje osobné a majetkové pomery, finančnú situáciu, zdravotný stav, spoločenské postavenie a ďalšie podrobnosti.

Podpíše vyhlásenie, v ktorom potvrdzuje, že sa slobodne rozhodol pôsobiť ako agent v krátkodobom použití na konkrétny prípad a bude vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak ho policajti nasadia do akcie, môže poskytnúť vopred dohodnutý úplatok, ale aj sám núkať neoprávnené výhody a podplácať. Agent je povinný zachovávať mlčanlivosť. Aj tento inštitút pomáha polícii pri odhaľovaní zločinov. Kto však pomôže samotným policajtom, ktorí tiež porušujú predpisy?

Vodiči vedia, čo robia

Dobrý deň, pán vodič, dopustili ste sa dopravného priestupku, preukážte sa svojimi dokladmi, vypíšeme blokovú pokutu… Koľko z nás sa na cestách stretlo s takýmto postupom? To je len začiatok dialógu, obidve strany môžu pokračovať rôzne. Jedna verzia, tá lepšia pre systém, sa skončí tým, že policajt blok vypíše, šofér si vstúpi do svedomia a nebude viac robiť priestupky, aby neskrachoval. Naivné, však? Druhá možnosť, „výhodnejšia“ pre obidve strany, sa skončí síce pokutou, ale nižšou, ako bola pôvodná, a bez akéhokoľvek zápisu. Vlk zostane sýty, aj ovca celá.

Sú aj vodiči, ktorí majú vopred premyslené následky svojich priestupkov. Keď policajt ukáže červený terčík, auto síce pribrzdí, ale vystrčí sa ruka s bankovkou, z ktorej sa pozerá generál Štefánik. Kým vyjavený policajt zistí, čo sa stalo, peniažky drží pevne v ruke a po aute ani stopy. Čo urobí jednoduchý človek, ak mu niekto podaruje päťtisíc korún? Pravdepodobne si ich nechá. Ale policajt nie je len obyčajný človek. Je to ochranca verejného poriadku, ktorý proti takým, ako je uvedený vodič, bojuje. Mal by. Ťažký boj, a nie vždy víťazný.

Čísla sa zhoršujú

Trestnú činnosť policajtov rieši Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) PZ. Zisťuje nielen počet previnilcov, ale aj ich vekovú štruktúru, analyzuje dôvody, ktoré ich viedli k porušeniu zákona. V roku 2001 s korupciou súviselo 113 prípadov, v ktorých vyšetrovatelia prišli k záveru, že trestný čin spáchal príslušník PZ. Z toho bolo 96 prípadov zneužitia právomoci verejného činiteľa (o 26 viac ako v roku 2000), 15 policajtov vzalo úplatok alebo inú nenáležitú výhodu (o 3 menej ako v predchádzajúcom roku), jeden podplácal a jeden sa snažil o nepriamu korupciu (v roku 2000 nebol známy prípad). Narastá najmä počet zneužívania právomocí.

Vedúce postavenie na páchaní trestnej činnosti v PZ v roku 2001 mala služba dopravnej polície. Potvrdia to aj občania, ktorých zastavujú policajti na slovenských cestách. Podľa ÚIS príčinami, ktoré viedli policajtov k takému konaniu, je snaha získať majetkový prospech formou úplatkov, dosiahnuť lepšie hodnotenie, a tým aj finančné prostriedky. Dôležitú úlohu zohrávajú aj subjektívne dôvody. Nedostatočná profesionálna hrdosť a absencia etiky v medziľudských vzťahoch, takmer nulová protikorupčná atmosféra na pracoviskách, nezodpovednosť, ľahostajnosť a nízky profesionálny vzťah k práci. Práve tieto faktory označil za najväčší problém aj hovorca ÚIS PZ Pavol Augustín. Dodal, že riešením je snaha o zavádzanie etiky, „duchovna“ do výchovy policajtov a v konečnom dôsledku očistenie stavovskej cti. Podľa neho sa situácia v odhaľovaní korupcie v PZ zlepšila po príchode súčasného ministra vnútra. Na jeho príkaz sa všetky prípady korupcie policajtov medializujú, a ak je vina dokázaná, nasleduje prepustenie zo služieb PZ. Pomôcť však môžu aj občania.

Ako oznámiť podozrenie

Verejnosť pozná svoje okolie, pracovné i životné podmienky ľudí, ktorí žijú v obci či na sídlisku. Má najlepšie informácie o dianí navôkol. Typickým príkladom na dedinách a v malých mestách sú dôchodcovia pozerajúci spoza záclony. Vedia, kto kedy prišiel, odišiel, v ktorej domácnosti sa hádajú, alebo kto cestuje na dovolenku. Na trhu si vypočujú, čo je nové v meste, len aby nič neuniklo. Nielen dôchodcovia sú všímaví. Všetci mimovoľne pozorujeme okolité dianie. Keď však príde na lámanie chleba, nikto nič nevidel a nepočul. Pre pracovníkov PZ majú pri odhaľovaní trestnej činnosti aktuálne informácie od občanov veľkú hodnotu. Ochota spolupracovať a doviesť odhalenie páchateľa korupcie až po trestné stíhanie predpokladá, aby sme podali svedectvo. Vďaka spoločenskej i ekonomickej situácii na Slovensku ľudia nie sú ochotní uvádzať konkrétne osoby, a už vôbec nie vystupovať ako svedkovia. Často nevedia, ako oznámiť podozrenie z trestnej činnosti korupcie. Nevedia o možnosti tzv. účinnej ľútosti.

Znamená to, že ak úplatok alebo inú neoprávnenú výhodu poskytneme alebo sľúbime len preto, že nás o to niekto požiadal, a hneď to oznámime prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, nespáchali sme trestný čin (vojak túto skutočnosť oznamuje veliteľovi alebo náčelníkovi). Na každom okresnom a krajskom riaditeľstve PZ je zložka kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, kde treba podozrenie nahlásiť.

Kastlík:

Z policajnej štatistiky

V prvom polroku 2002 pracovníci odboru boja proti korupcii odovzdali na realizovanie 32 prípadov trestnej činnosti korupcie a činnosti súvisiacej s korupciou. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2001 ide o zvýšenie počtu realizovaných prípadov o 16. Najviac – v 13 prípadoch – išlo o zneužívanie právomoci verejného činiteľa a v 11 prípadoch o prijímanie úplatku, podplácanie a nepriame úplatkárstvo. Jednotlivé prípady boli medializované, napríklad prijímanie úplatku v Domove sociálnych služieb v sume 200-tis. Sk, prijímanie úplatku pracovníkom daňového úradu, prijímania úplatku 100-tis. Sk pracovníčkou finančného ústavu za vybavenie úveru, prijímanie úplatku riaditeľom sekcie Ministerstva zdravotníctva SR v sume 2 mil. Sk.