Bohatí ľudia by mali byť vďační za neoceniteľný dar, pomocou ktorého môžu povzniesť vlastné bytie. Je v ich silách, aby sa počas života stali spolutvorcami dobročinnosti, z ktorej mnohí iní získajú dlhotrvajúce výhody. Legendárny oceľový magnát Andrew Carnegie, ktorý túto myšlienku vyslovil v roku 1889, bol naozaj presvedčený, že bohatí ľudia majú morálny záväzok podeliť sa. Tvrdil, že osobné bohatstvo, ktoré presahuje potreby rodiny, by sa malo odovzdať pod správu fondu, ktorý by slúžil potrebám komunity. Tiež bol presvedčený o tom, že prostriedky treba dať ešte počas života, aby sa využili efektívne.

Nové časy, nové pravidlá

A. Carnegie by bol asi spokojný s novou vlnou amerických filantropov (jednotlivci, vzdávajúci sa časti osobného majetku v snahe zmierniť biedu a utrpenie). Od čias tzv. americkej Zlatej éry (1856 až 1900), ktorá bola poznačená ostentatívnym materializmom, korupciou vlády a finančnými manipuláciami, keď sa v dobročinnosti ako prvý angažoval spomínaný A. Carnegie a John D. Rockefeller Sr., nikdy neboli príspevky od amerických filantropov väčšie. Za uplynulé desaťročie vzrástli charitatívne príspevky od jednotlivcov takmer o 50 percent – zo 110 mld. USD na 164 mld. USD za rok. Prispel k tomu najmä koniec 90. rokov minulého storočia, poznačený prudkým rastom akciových indexov, ktorý vytvoril novú generáciu superbohatých manažérov a podnikateľov.

Nová americká filantropia sa zreteľne odlišuje od schémy zaužívanej v minulosti – opatrníckeho a monotónneho podpisovania šekov. Je ambicióznejšia, strategickejšia, globálnejšia a vyžaduje výsledky.

Ambicióznosť sa prejavuje tým, že donori sa púšťajú do veľkých projektov – od prestavby vzdelávacieho systému až po liečbu rakoviny. Darcovia pritom využívajú rovnako systematický prístup, pomocou ktorého dosiahli svoje bohatstvo a viedli boj s konkurenciou. Vytvárajú detailné plány, ktoré by ich mali priviesť ku koreňom problému, nielen k jeho symptómom. Toto úsilie nezostáva v domácich hraniciach, ale rozširuje sa ďalej po svete. Novodobí filantropi sú orientovaní na cieľ. Zúčastňujú sa na zasadnutiach správnych rád nadácií a pozorne skúmajú ich činnosť a výsledky. Aktívne sa zúčastňujú na projektoch, ktoré sa pre mnohých stali doslova vášňou.

Začiatok novej éry možno datovať od septembra 1997, keď mediálny magnát Ted Turner (zakladateľ CNN) poukázal OSN jednu miliardu dolárov. Ešte väčšou výzvou pre bohatých sa o dva roky neskôr stal čin najbohatšieho muža na svete Billa Gatesa (spoluzakladateľa Microsoftu). Na nadáciu, ktorú založil s manželkou Melindou a ktorá je po nich pomenovaná, previedol 16,5 mld. USD. Majú slúžiť na zlepšenie zdravia detí v zaostalých krajinách. B. Gates a jeho manželka doteraz vložili do nadácie 25,6 mld. USD – čo tvorí približne 60 percent ich čistého bohatstva. Nadácia sa tak stala najväčšou na svete.

Businessweek vyhodnotil príspevky 50 najštedrejších darcov, ktorí súhlasili, aby ich mená figurovali pri daroch. Prieskum ukázal, že mnoho darcov nechce, aby sa ich mená spomínali. Suma, ktorú neanonymní darcovia poskytli zo svojho osobného bohatstva za posledných päť rokov, dosiahla 41 miliárd dolárov.

Od roku 1987 sa zvýšil počet nadácií v USA na vyše 56-tisíc. Podľa Erika D. Smitha, autora poslednej správy o filantropii uverejnenej v Global Business Network, ak bude tento trend pokračovať, v nasledujúcom desaťročí dostanú americké nadácie o bilión dolárov viac ako v predchádzajúcej dekáde.

Špecifiká darcovstva

Napriek tomu, že niektorí poukázali relatívne dosť peňazí, predstavujú tieto finančné dary len malé percento z ich celkového bohatstva. Nikto ich za to neodsudzuje – ide o dobrovoľnosť. Mnohí tvrdia, že majetok darujú až po smrti. Podobne zmýšľa aj druhý najbohatší človek na svete – investor Warrner E. Buffett, ktorého majetok sa odhaduje na 36 mld. USD. Doteraz poskytol 230 miliónov dolárov, čím sa v päťdesiatke najštedrejších zaradil na 23. miesto. Suma predstavuje 0,6 percenta z jeho majetku. Tvrdí, že najlepšie, čo môže urobiť, je peniaze stále „otáčať“, aby ich neskôr bolo viac. To však môže spôsobiť problémy. Nadácia Gatesovcov, ktorá sa považuje za jednu z najefektívnejších vzhľadom na spravovaný majetok, zamestnáva 230 ľudí. Ak W. Buffett uskutoční svoj zámer, o jeho peniaze sa bude starať organizácia, ktorú si osobne nebude môcť preveriť.

Iný prístup prezentoval zakladateľ Oracle Corp. Lawrence J. Ellison, ktorý doteraz daroval 100 mil. USD. Jeho majetok sa odhaduje na 15,2 mld. USD. Podľa neho sú výsledky dôležitejšie ako veľkosť daru. „Pokiaľ nezačnete riešiť problémy, liečiť choroby, prinášať výsledky, aký je v tom rozdiel, koľko dáte?“ povedal L. J. Ellison na BusinessWeek Forum minulý rok v New Yorku.

Motívy stojace za činmi filantropov sú rôzne. Z ich pohľadu môže ísť dokonca o začiatok novej kariéry, motivuje ich zlá osobná skúsenosť, alebo sa jednoducho nemôžu nečinne prizerať. Iných môžu motivovať aj daňové úľavy.

Moderná filantropia sa vyznačuje tým, že najväčšie príspevky pochádzajú od relatívne mladých ľudí, ktorí sa snažia aktívne zapojiť do riešenia problémov. Podľa Douga Lawsona, dlhoročného konzultanta v oblasti navyšovania fondov, doteraz väčšina „veľkých“ peňazí pochádzala od ľudí starších ako 65 rokov. Patty Stonesiferová, bývalá senior viceprezidentka Microsoftu a terajšia predsedníčka Bill & Melinda Gates Foundation tvrdí, že najťažšie na filantropii je zistiť, či „robíte správnu vec“. Dobročinnosť je previazaná s hospodárskym cyklom. Naznačuje to aj posledný vývoj, keď napríklad Turner Foundation pozastavila na budúci rok schvaľovanie nových žiadostí o prostriedky.

„Odvetvie“ filantropie dnes zápasí s problémami efektivity a rozsahu, ktoré hospodársky sektor už dávno prekonal – štruktúra je značne fragmentovaná a neefektívna. Zo strany darcov (firmy, nadácie, jednotlivci) sa z USA ročne „preleje“ približne 212 mld. USD. Melissa A. Bermanová, výkonná riaditeľka poradenskej agentúry Rockefeller Philanthropy Advisors, tvrdí, že polovica prostriedkov z tejto sumy nenájde optimálne využitie. „Na strane príjmu je celosvetovo približne 700-tisíc charít, pričom 40 percent z nich má ročné rozpočty nižšie ako

100-tis. USD. Sú značne podkapitalizované, majú nedostatok personálu,“ tvrdí M. A. Bermanová. Väčšina neziskových organizácií používa svoje limitované prostriedky na zviditeľnenie sa u tých istých individuálnych donorov a nadácií. „V porovnaní s obchodnými spoločnosťami sú neziskové organizácie pozadu o 20 – 30 rokov. Len teraz začínajú chápať, že dosahovanie výsledkov si vyžaduje silnú organizáciu,“ uviedol na margo stavu „odvetvia“ Jeffrey L. Bradach z Bridgespan Group Advisors Inc.

Mnoho novodobých filantropov sa snaží zaviesť v neziskových inštitúciách potrebnú disciplínu a organizáciu. To viedlo k ďalšiemu fenoménu v súčasnej filantropii – aktívnemu partnerstvu medzi hlavnými donormi – súkromnými nadáciami, individuálnymi darcami a firemnými fondmi.

Zo zdrojov BusinessWeek.com