Očakávaný rast inflácie v marci splnenie kritéria neohrozí

Podľa analytika Citibank Europe pre Českú republiku a Slovensko Jaromíra Šindela splní Slovensko nominálne inflačné kritérium s dostatočnou rezervou, možno však očakávať zo strany európskych inštitúcií vyjadrenie určitých pochybností ohľadom udržateľnosti

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa očakávaní českej pobočky Citibank Europe v marci zrýchlili svoj rast v národnej metodike oproti februárovým 4 % na 4,2 %. Ako uviedol analytik Citibank pre Českú republiku a Slovensko Jaromír Šindel, očakáva sa totiž pokračujúci silný rast cien potravín a po marcovom spomalení aj ďalší rast cien palív. „Navyše, polovica slovenských dodávateľov tepla zvýši ceny pre domácnosti o 3,5 %0. Napriek tomu však očakávame iba limitovaný dopad na infláciu, keďže ceny tepla majú v spotrebnom koši relatívne malú váhu a očakáva sa, že vykurovacia sezóna skončí začiatkom druhého štvrťroka 2008,“ konštatuje Šindel. Údaje o raste cien v národnej metodike zverejní Štatistický úrad SR v piatok 11. apríla. Ak by sa očakávania Citibank naplnili, marcová harmonizovaná inflácia, ktorá bude zverejnená 16. apríla, by mala na Slovensku dosiahnuť 3,6 %.

Napriek očakávanému zrýchleniu rastu cien by však Slovensko malo bez problémov splniť inflačné maastrichtské kritérium. Podľa Šindela by totiž 12-mesačný priemer slovenskej harmonizovanej inflácie mal dosiahnuť 2,2 %, čo by bolo dostatočne hlboko pod úrovňou referenčnej hodnoty. „Očakávame, že referenčná hodnota bude mierne nad 3 %, najmä kvôli všeobecne rozšírenému rastu cien potravín a energií. Myslíme si teda, že Slovensko pravdepodobne splní požiadavku inflačného maastrichtského kritéria,“ dodáva Šindel.

S nominálnym plnením kritéria by tak Slovensko problémy mať nemalo, avšak podľa Šindela možno očakávať vyjadrenie určitých pochybností ohľadom ďalšieho vývoja inflácie, najmä od Európskej centrálnej banky. Viac by v tomto smere mohla podľa neho napovedať jarná správa Európskej komisie (EK) o ekonomickom vývoji a predpokladoch ďalšieho vývoja, kde by sa mohlo ukázať aké silné sú obavy z možného neplnenia podmienky udržateľnosti inflácie po možnom prijatí eura v januári 2009. „Na zníženie pochybností EK očakávame silnejší záväzok slovenskej strany k fiškálnej konsolidácii na výdavkovej strane tak, že deficit by neklesal iba vďaka rastúcim príjmom. Navyše si myslíme, že vzhľadom na obmedzenie inflačných tlakov a silné fundamenty slovenskej ekonomiky, je nevyhnutná aj ďalšia revalvácia centrálnej parity slovenskej koruny,“ konštatoval Šindel.

Marec je posledným mesiacom referenčného obdobia, za ktoré sa bude posudzovať nominálne plnenie inflačného maastrichtského kritéria. Rozhodujúca pritom bude priemerná harmonizovaná inflácia za dvanásť mesiacov od apríla 2007 do marca tohto roka. Výsledné číslo pritom podľa maastrichtských kritérií musí byť pod úrovňou priemernej inflácie troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou navýšenou o 1,5 percentuálneho bodu. Vo februári dosiahla medziročná harmonizovaná inflácia 3,4 %. Jej dvanásťmesačný priemer tak bol k februáru 2,1 %, kým referenčná hodnota predstavovala 3,1 %.