Očakávaný demografický vývoj v SR – príčiny, dôsledky, opatrenia
Od polovice 90. rokov sú demografické zmeny menej výrazné, dá sa hovoriť o stabilizácii trendov, ktoré naznačujú, že obyvateľstvo už do značnej miery prispôsobilo svoje rodinné a reprodukčné správanie novým spoločenským podmienkam. Vývoj po roku 2000 môžeme hodnotiť ako základ demografických trendov pre prvú polovicu 21. storočia
Abstract: The paper deals with two aspects as follows. The first oh them is future population change of the Slovak republic. The second one, as serious, if not more, is the question whether we are able to influence it. We solve the question of effectiveness question of measures potentially suitable for positive change in future. This brings also the contrary attitudes. Scholars are very different concerning their opinions about possibility to change anything, if yes, which way is the best. By our opinion, there is some possibility to impact on demographical behaviour. But, the effectiveness and efficacy is limited to a certain range. The main features of the population processes and structures are affected by population momentum which is based on the long-term, unchangeable development.
Key words: population development, population forecasts, model of reproductive behaviour, population ageing, population measures
Kľúčové slová: populačný vývoj, populačné prognózy, model reprodukčného správania, populačné starnutie, populačné opatrenia.
1. Úvod
Povojnový populačný vývoj na Slovensku až do konca 80. rokov bol ovplyvnený totalitným režimom. Bolo to obdobie poznačené porušovaním ľudských a občianskych práv, štátnym paternalizmom potláčajúcim osobnú zodpovednosť a iniciatívu, rovnostárstvom a neefektívnym hospodárením. Politický režim prispel k vytvoreniu reprodukčného modelu, ktorý bol typický pre krajiny vtedajšieho východného bloku. Obmedzené možnosti osobnej realizácie pre obyvateľstvo a masívna podpora mladých rodín s deťmi zo strany štátu vytvorili priaznivé podmienky pre vysokú reprodukciu obyvateľstva. Manželstvo sa uzatváralo v mladom veku a vstupovala do neho veľká väčšina obyvateľstva. Rodiny mali najčastejšie dve deti, viacdetné rodiny však neboli výnimkou. Medzipôrodné intervaly boli krátke a 95 % detí sa rodilo v manželstve. Interrupcie boli integrálnou súčasťou reprodukčného správania a často nahrádzali málo dostupnú antikoncepciu. Rozvodovosť mala rastúci trend, aj keď na európske pomery bola skôr nízka. Vývoj úmrtnosti bol dlhodobo nepriaznivým, hlavne u mužov. Dôsledkom takéhoto populačného vývoja boli vysoké prírastky obyvateľstva a mladá veková štruktúra, ktoré vtedajšia propaganda používala ako jeden z dôkazov prosperity a spokojnosti obyvateľstva.
Pád komunistického režimu na konci 80. rokov vytvoril predpoklady pre zásadné zmeny v populačnom vývoji. Výrazne klesla sobášnosť a plodnosť, podiel narodených mimo manželstva sa strojnásobil, zrýchlil sa rast rozvodovosti, umelá potratovosť sa znížila viac ako o polovicu, skončilo obdobie stagnácie úmrtnosti a stredná dĺžka života u oboch pohlaví vzrástla, zmenil sa charakter migrácie. Dôsledkom takéhoto populačného vývoja je znížený prírastok obyvateľstva a populačné starnutie. Tento vývoj má samozrejme významný vplyv na fungovanie spoločnosti. Populačná politika mala výrazne pronatalitný charakter a preferované bolo kvantitatívne hľadisko [6].
Zmeny v reprodukčnom správaní obyvateľstva v celom našom geopriestore boli od začiatku 90. rokov také výrazné, že ich možno označiť za prechod na nový model reprodukčného a rodinného správania, skúmaný v desiatkach domácich aj zahraničných odborných prác [napr. 11, 12]. Nový model reprodukčného a rodinného správania znamená
odklon od uniformity a príklon k rozmanitosti v životnom štýle a vo formách partnerského spolužitia. Pribúdajú dovtedy málo časté javy – kohabitácie, osoby žijúce bez trvalého partnera, bezdetné páry, prvé pôrody vo vyššom veku a deti narodené nevydatým ženám. Od polovice 90. rokov sú demografické zmeny menej výrazné, dá sa hovoriť o stabilizácii trendov, ktoré naznačujú, že obyvateľstvo už do značnej miery prispôsobilo svoje rodinné a reprodukčné správanie novým spoločenským podmienkam. Vývoj po roku 2000 môžeme hodnotiť ako základ demografických trendov pre prvú polovicu 21. storočia.
2. Očakávaný demografický vývoj
Všetky relevantné prognózy obyvateľstva pre SR očakávajú v porovnaní so súčasnosťou oživenie reprodukcie, t.j. zvýšenie plodnosti, zníženie úmrtnosti a zvýšenie prírastkov zo zahraničnej migrácie. Rozdiely sú v intenzite očakávaného vývoja, hlavne čo sa týka plodnosti a zahraničnej migrácie (podľa [2], [4], [13], [16]).
Očakávané zvýšenie plodnosti sa spája s očakávanou spoločenskou stabilizáciou a adaptáciou obyvateľstva na nové spoločenské podmienky. Veľmi nízka súčasná úroveň plodnosti a tradícia viacdetných rodín predstavujú potenciál pre zvýšenie plodnosti.
Úmrtnosť je najmenej sporným parametrom očakávaného demografického vývoja. Očakáva sa zníženie úmrtnosti a predlžovanie ľudského života. Ide to celosvetový trend spojený s modernizáciou spoločnosti a vedecko-technickým pokrokom. Na európske pomery vysoká úmrtnosť na Slovensku predstavuje potenciál pre jej výrazné zníženie. Prispieť by mal hlavne zodpovednejší postoj obyvateľstva k vlastnému zdraviu, ktorý sa stáva stále viac súčasťou nového životného štýlu.
Migrácia naopak prináša do vývoja obyvateľstva najviac neurčitosti. Základné európske migračné trendy budú s určitosťou platiť aj na Slovensku. Možno predpokladať, že sa zvýši počet prisťahovalcov a stabilizuje sa počet vysťahovalcov. Intenzita obidvoch trendov je však neistá a bude závisieť nie len od situácie na Slovensku ale aj od politickej a ekonomickej situácie vo svete.
Bez ohľadu na intenzitu zvyšovania plodnosti a migrácie, Slovensko čaká v najbližšom období znižovanie prírastku obyvateľstva, ktorý sa postupne zmení na úbytok a zintenzívnenie procesu starnutia obyvateľstva. Vývoj prírastkov a starnutia obyvateľstva je v najbližších desaťročiach nezvratný, nakoľko vyplýva zo súčasnej vekovej štruktúry obyvateľstva. Vývoj plodnosti, úmrtnosť a migrácie môže ovplyvniť len intenzitu úbytku obyvateľstva a populačného starnutia, nie samotný fakt poklesu a starnutia obyvateľstva. Čím budú plodnosť a prírastky zo zahraničnej migrácie nižšie, tým budú pokles počtu obyvateľov a starnutie obyvateľstva intenzívnejšie. Index starnutia by mohol dosiahnuť v roku 2050 podľa [13] 190, podľa [4] 230 a podľa [16] 235 poproduktívnych na 100 predproduktívnych obyvateľov. Je to prinajmenej dvakrát vyššia hodnota ako v súčasnosti.
3. Dôsledky očakávaného demografického vývoja
Počet obyvateľov sa bude znižovať a obyvateľstvo bude starnúť. Ide o nezvratné fakty pre najbližšie desaťročia, ktoré budú mať závažné dôsledky pre fungovanie spoločnosti. Spoločnosť si stále viac uvedomuje, že podstatne závažnejšie dôsledky má starnutie obyvateľstva.
Populačné starnutie sa dnes vníma ako globálny jav, ktorý ovplyvňuje a bude ovplyvňovať obyvateľstvo na celom svete. Trvalý rast najstarších vekových skupín v národných populáciách má obrovský dosah na sociálne, kultúrne i ekonomické aspekty spoločenského vývoja vrátane životného štýlu rodín a celkovej spoločenskej klímy. Niektoré spoločnosti sa s týmto javom stretávajú už viacero rokov, iné o ňom hovoria v rovine očakávaní. Slovensko patrí medzi demografické vyspelé krajiny sveta a aj keď za tými najvyspelejšími niekoľko rokov zaostáva, o procese starnutia obyvateľstva v žiadnom prípade
nedá hovoriť v budúcom čase. Stačí sa pozrieť na vývoj štruktúry obyvateľstva za posledných 30 rokov.
Demografické zmeny sa prejavia prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života. Jedným z najvážnejších vplyvov, ktorý možno kvantifikovať, sú dôsledky demografických zmien na ekonomiku a hospodárstvo krajiny. Výrazne sa zvýši zaťaženosť obyvateľstva v produktívnom veku poproduktívnym obyvateľstvom. Táto skutočnosť bude mať priamy dopad na početnosť a štruktúru pracovných síl a sprostredkovaný dopad na potenciál rastu ekonomiky. Závažne ovplyvní dôchodkový systém, a ďalšie poistné systémy. Aj keď sa chorobnosť obyvateľstva pravdepodobne bude znižovať, vyšší podiel starého a najstaršieho obyvateľstva spôsobí signifikantný nárast výdavkov na lekársku starostlivosť. Analogický je vplyv populačného starnutia aj na viaceré ďalšie oblasti spoločenského života.
Nárast počtu obyvateľov vo vyššom veku spôsobí zmenu, ktorú možno nazvať zmenou spoločenskej klímy, alebo jednoducho „spoločenskou zmenou“. Doba, kedy pomer detí a dôchodcov bude v podstate opačný ako dnes, bude dobou, kedy budú platiť iné písané i nepísané spoločenské, kultúrne, sociálne pravidlá i normy. Váha dôchodcov v spoločnosti bude vyššia, nielen kvôli ich počtu, ale aj ich vyššej aktivite a schopnosti sa zapájať do spoločenského života [1].
Očakávaný demografický vývoj prinesie zmeny aj do regionálneho rozvoja. Je pravdepodobné, že z hľadiska väčších regiónov sa budú regionálne rozdiely postupne zmenšovať. Očakáva sa však vznik malých regiónov, v ktorých sa v koncentrovanej podobe prejavia viaceré negatívne vplyvy súčasného a očakávaného demografického vývoja [5]. Za špecifický problém možno považovať dôsledky demografické vývoja v regiónoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva [10]. Populačné opatrenia teda majú aj svoju regionálnu a lokálnu dimenziu (máme príklady aktivít samospráv pre získanie obyvateľov, zvýšenie pôrodnosti).
Zvýšený záujem migrantov o Slovenskú republiku v budúcnosti je vysoko pravdepodobný. SR sa postupne stane cieľovou krajinou pre imigrantov a veľkú časť z nich budú tvoriť obyvatelia rozvojových krajín. Možno predpokladať pestrú škálu prisťahovalcov z hľadiska kultúrnej a sociálnej stratifikácie, Ich integrácia bude jednou z kľúčových spoločenských úloh v najbližších desaťročiach Opačnú stránku problému predstavuje emigrácia, odchod najmä vysokokvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia. Hoci v kvantitatívnej rovine sa nepotvrdzujú predikované veľmi vysoké počty pracovných migrantov po vstupe do EÚ, ide najmä o kvalitatívnu rovinu tohto problému („únik mozgov“) [3]. Z demografického hľadiska je podstatné, že odchádza hlavne obyvateľstvo vo veku najvyššej plodnosti, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje reprodukciu.
4. Opatrenia
Ovplyvňovanie reprodukčného a rodinného správania je problematika odborne náročná a ideologicky a politicky kontroverzná. Účinnosť populačných opatrení priamo súvisí s hranicami štátnych zásahov do súkromia jednotlivcov a rodín. Existujú rôzne prístupy od úplne voľného laissez-faire až po paternalistický. Diskutovaný je prístup „adaptačný“ verzus „tíšiaci“ (adaptation, mitigation) [9]. Úlohou populačnej politiky by nemalo byť prikazovať, ako sa má obyvateľstvo správať v oblasti reprodukcie, ale vytvárať podmienky a predpoklady, aby každý mohol realizovať svoje reprodukčné zámery. Zároveň je potrebné poskytovať obyvateľstvu dostatok informácií potrebných pre realizáciu týchto zámerov. Nakoľko populačné opatrenia sú o vytváraní podmienok a nie o prikazovaní alebo nátlaku, je celkom logické, že ich účinnosť je obmedzená, čo ukazuje na príklade niektorých krajín [8]. Tým viac, že reprodukcia je veľmi súkromnou oblasťou ľudského života. Nakoľko však reprodukčné správanie obyvateľstva významne ovplyvňuje spoločenský vývoj, nemôže sa štát zbaviť svojho podielu zodpovednosti a musí hľadať nástroje, ako ho (aspoň čiastočne)
ovplyvňovať podľa spoločenských potrieb a záujmov. Navyše, existuje aj opačný názor, že populačné opatrenia efekty priniesli [7]. Vzhľadom na strategický populačného vývoja za prípravu aj realizáciu populačných opatrení musí niesť zodpovednosť štát. V realizačnej fáze je však potrebná spolupráca ďalších subjektov (obce, zamestnávatelia) [1].
Skôr, než sa idú prijímať opatrenia, musí byť zrejmé, čo je žiaduci stav, ku ktorému má vývoj smerovať. Je potrebné vyjasniť si otázku, aký populačný vývoj štát uprednostňuje. Ide nielen o kvantitatívnu stránku, ale aj o vývoj štruktúry obyvateľstva a domácností. Samozrejme ciele a záujmy štátu v populačnej oblasti sú ovplyvňované konkrétnou situáciou a môžu sa v priebehu času meniť. Žiaľ na Slovensku populačná vízia dlhodobo absentuje. Z pohľadu demografického výskumu možno za hlavné body tejto agendy považovať podporu stability rodín, zvýšenie pôrodnosti, zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a zníženie úmrtnosti, integráciu prisťahovalcov.
Príprava a realizácia konkrétnych populačných opatrení je zložitý odborný problém, ktorý má multidisciplinárny charakter. Existuje mnoho koncepcií, ktoré sa môžu navzájom aj podstatnejšie odlišovať. Zo samotnej podstaty populačných opatrení vyplýva, že ťažisko ich zamerania je vo vytváraní strategických scenárov a v ovplyvňovaní populačnej klímy. Pri koncipovaní a realizácii populačných opatrení treba mať vždy na zreteli zachovanie čo najrovnomernejšej vekovej štruktúry obyvateľstva.
Aj keď koncepcie prijímania populačných opatrení môžu byť rôzne, existujú určité všeobecné hodnotové východiská a strategické zásady, ktoré by podľa nášho názoru mala spĺňať každá populačná politika. Ide predovšetkým o humanizmus, kultúrnu a spoločenskú integritu, sociálnu spravodlivosť a toleranciu, slobodu, zodpovednosť a možnosť voľby, rovnosť príležitostí a medzigeneračnú a vnútrogeneračnú solidaritu [1].
Populačné opatrenia by nemali mať charakter izolovaných, jednorazových opatrení, ale mali by vytvárať ucelený systém, prepojený vnútorne aj navonok s ostatnými politikami. S vytvorením systému opatrení priamo súvisí prierezovosť opatrení. Opatrenia by tiež mali umožniť uplatňovanie princípu voľby, t.j. nevnucovať jedno riešenie, ale poskytnúť paletu možností. Výber resp. konečné rozhodnutie je potom na obyvateľoch a rodinách. Samozrejme nie všetky riešenia musia byť rovnako výhodné zo spoločenského hľadiska, preto spoločnosť môže uplatniť svoje preferencie. Populačné opatrenia by preto mali mať väzbu na spoločenskú situáciu.
V súčasnosti ešte stále prevláda názor, že populačné opatrenia (podobne ako iné opatrenia zamerané na obyvateľstvo) je poskytovanie „niečoho“. Obyvateľstvu a rodinám však treba v prvom rade vytvoriť podmienky a priestor pre realizáciu vlastných zámerov. Obyvateľstvo by podľa svojich predstáv rozhodovalo o zakladaní rodín a o počte detí, zabezpečovalo by chod rodiny a zlepšovalo svoje materiálne podmienky (bývanie, zamestnanie, finančnú situáciu), dbalo by o zlepšovanie svojho zdravotného stavu, prispievalo by k vlastnému vzdelávaniu, ako aj k výchove a vzdelaniu ostatných členov rodiny, hlavne detí Všetky druhy opatrení, či už legislatívno-právne, sociálno-ekonomické, výchovno-vzdelávacie alebo zdravotné, majú podobu rôznych priamych alebo nepriamych vplyvov na obyvateľstvo a rodinu. Ide predovšetkým o prípravu a prijímanie zákonov, noriem a smerníc, ratifikáciu medzinárodných dohovorov, návrhy podporných programov, koordináciu projektov, subvenčné, úverové a daňové opatrenia, poskytovanie rôznych dávok, príspevkov, podpôr a dotácií [1].
Podpora obyvateľstva a rodín zahŕňa rôzne životné situácie. Oblasti, na ktoré je podpora zameraná, vyplývajú z celkovej spoločenskej situácie. V súčasnosti ide hlavne o zosúladenie povinností v rodine a v zamestnaní, bývanie, migráciu a zdravotný stav [1].
Zosúladenie povinností v zamestnaní a v rodine je v súčasnosti pravdepodobne hlavný problém, s ktorým sa stretávajú najmä mladí rodičia, ale aj tí, ktorí sa starajú o starého alebo postihnutého člena rodiny. Do tejto skupiny opatrení spadá hlavne starostlivosť o malé deti,
služby pre rodiny a motivovanie zamestnávateľov k ústretovosti voči rodinám. Spoločnosť musí vytvárať podmienky na bezkonfliktné zladenie rodinných a pracovných povinností. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť nediskriminovanie tých, ktorí sa rozhodnú uprednostniť osobnú starostlivosť o deti a domácnosť pred zamestnaním.
Vyhovujúce bývanie, či už samostatné alebo viacgeneračné, je jednou zo základných podmienok pre dobré fungovanie rodiny, čo sa týka medziľudských vzťahov aj životnej úrovne. Vhodne vyriešená bytová situácia má tiež pozitívny vplyv na úroveň reprodukcie. Problémy s bývaním postihujú najviac mladých ľudí, ktorí sa osamostatňujú alebo si zakladajú rodinu a sú vypuklejšie v mestách ako na vidieku. Problémy s bývaním možno v súčasnosti považovať za veľmi dôležitý faktor znižovania plodnosti a odkladu pôrodov do vyššieho veku. Prispieť k zlepšeniu nepriaznivej bytovej situácie mladých ľudí môže aj rozvoj nájomného, družstevného a komunálneho bývania, ktoré je pre mnohých dostupnejšie ako vlastnícke bývanie. Na druhej strane viacgeneračné spolužitie založené na dobrých rodinných vzťahoch, môže prispieť k zmierneniu mnohých problémov, ktoré prináša súčasný demografický vývoj.
Migrácia je všeobecne považovaná za jednu z ciest, ako zmierniť primárne dopady demografického vývoja − znižovanie počtu obyvateľov, a v menšej miere i vyrovnávania disproporcií vo vekovej štruktúre obyvateľstva. Súvisí s tým aj nadväzujúci aspekt − snaha získať potrebnú (chýbajúcu) pracovnú silu. Ak imigračná, azylová a integračná politika sa zvyknú označovať ako parciálne súčasti migračnej politiky, prvotná väzba s populačnými opatreniami je na poli imigračnej politiky. Znamená to, že zásady a podmienky pre vstup a pobyt cudzincov by sa mali odvíjať aj od vízií a zámerov definovaných v populačnej politike. Tieto zámery sú jednak kvantitatívne (počet cudzincov), jednak štrukturálne z hľadiska demografického (vek, počet detí). Ďalšie pre spoločnosť významné hľadiská (vzdelanostná úroveň, profesijná úroveň a pod.) nie sú primárne ovplyvňované požiadavkami populačnej politiky.
Zdravotný stav obyvateľstva je významným determinantom demografických procesov. Najdôležitejšou koncepčnou a strategickou úlohou v oblasti zdravotného stavu je zmeniť pohľad obyvateľstva na vlastné zdravie. Doteraz zaužívané spoliehanie sa na pomoc lekára a dodatočné odstraňovanie vzniknutých zdravotných problémov je potrebné nahradiť zvyšovaním zdravotného uvedomenia obyvateľstva s cieľom prehĺbenia osobnej zodpovednosti za vlastný zdravotný stav. Ide nie len o prevenciu spojenú priamo so zdravotníctvom, ale predovšetkým o zmenu v spôsobe života.
5. Záver
Vyvážený demografický vývoj a štruktúra obyvateľstva patria k základným predpokladom úspešného rozvoja každej spoločnosti. Súčasné a očakávané demografické zmeny, posunuli otázky populačného vývoja do popredia verejného záujmu a stali sa aj predmetom politickej agendy. Zastavenie populačného rastu a následný proces starnutia obyvateľstva prináša totiž nové výzvy nielen pre ekonomické podmienky, kultúrne tradície či rodinný život a štruktúry, ale vo veľkej miere ovplyvňuje celkový rozvoj krajiny. Prehlbovanie populačného starnutia a zmeny v rodinných vzoroch majú významné následky pre ekonomický rast, investície a spotrebu, trh práce, dôchodky, ako aj transfery medzi generáciami.
Aj keď sa možno poučiť a hľadať vzory v iných krajinách, Slovensko môže hľadať vlastnú cestu a kombinovať rozličné prístupy a opatrenia. Na ovplyvňovanie nie je veľký priestor, je však treba podniknúť kroky, aby dopady boli čo najmenšie – adaptácia na to, čo je v zásade nezvratné alebo len čiastočne. Potrebné reformy sa týkajú hlavne starnutia – pracovné sily, zdravotné a sociálne zabezpečenie, bytová výstavba, školstvo, zdravotníctvo. Možno ich tlmiť (mierne ovplyvniť) ale predovšetkým sa spoločnosť musí pripraviť, nakoľko situácia bude
v krátkej dobe oveľa vážnejšia ako dnes. Dôležité sú aspekty opatrení so zreteľom na charakteristiky procesov a definovanie, čo konkrétne chceme ovplyvniť (napr. časovanie plodnosti, poradie dieťaťa resp. početnosť rodín, úmrtnosť – roky prežité v zdraví – kvalita života, rozvodovosť – „sila“ rodiny a iné kvantitatívne ale hlavne kvalitatívne atribúty). Je nevyhnutné hľadať kauzálne súvislosti. Ak poznáme príčinu javu, príčinu zmeny demografického procesu, ľahšie odhadneme vplyv a efektívnosť daného cieleného opatrenia. Hoci efektívnosť opatrení v „mitigation“ prístupe nevidíme príliš optimisticky, je vhodné pokúšať sa ich hľadať. Hoci Slovensko trápi hlavne nízka plodnosť, zameriavať sa prioritne (či výlučne) na kvantitatívne hľadisko by bolo návratom pred rok 1989 k výsostne paternalistickému prístupu.
Literatúra
[1] BLEHA, B. – VAŇO, B. 2007. Niektoré teoretické a metodologické aspekty populačnej politiky a náčrt jej koncepcie pre SR. In: Sociológia, č. 1, 2007, s. 62-80.
[2] BLEHA, B. – VAŇO, B. 2007. Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2025. Bratislava: INFOSTAT, 2007. 62 s.
[3] DIVINSKÝ, B. 2005. Zahraničná migrácia v SR – stav, trendy, spoločenské súvislosti. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, 2006. 216 s.
[4] EUROPOP2004
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1996,45323734&_dad=portal&_schema=PORTAL&screen=welcomeref&open=/popula/proj&language=en&product=EU_MASTER_population&root=EU_MASTER_population&scrollto=0
[5] JURČOVÁ, D. (ED.) 2006. Populačný vývoj v okresoch SR 2005. Bratislava: INFOSTAT, 2006. 74 s.
[6] KOCOURKOVÁ, J. (2006). Od politiky populační k politice rodinné. Vývoj v ČR od počátku 90.let. In: Sňatek a rodina: zájem soukromný nebo veřejný?, 2006, s. 107-127.
[7] KUČERA, M. (2001). Potřebuje ČR zřetelnou populační a migrační politiku?.In: Demografie, č. 2., 2001. s 85-91.
[8] LOUŽEK, M. (2002) Odolejme svádení socialistické propulačné politiky., IN: Seminár Propopulační politika – spása či chiméra (prepis referátov), 2002. Praha.
[9] LUTZ, W. (2007). Adaptation versus mitigation policies on demographic change in Europe. In: Vienna Yearbook Population research, 2007. s. 19-25.
[10]MÉSZÁROS, J. – VAŇO, B. 2004. Reprodukčné správanie obyvateľstva v obciach s nízkym životným štandardom. Bratislava: INFOSTAT, 2004. 32 s.
[11]RYCHTAŘÍKOVÁ, J. (2006). Different paths of population ageing: EU old and new members apart. Conference: The impact of ageing: A Common Challenge for Europe and Asia, Vienna, June 7 – 9, 2006.s.26, http://www.univie.ac.at/impactofageing/pdf/rychtarikova.pdf
[12]THORNTON, A. – PHILIPOV, D. (2007). Developmental Idealism and Family and Demographic Change in Central and Eastern Europe. In: European Demographic Research papers, č. 3, 2007. 85 s.
[13]VAŇO, B. (ED.) 2002. Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050. Bratislava: INFOSTAT, 2002. 121 s.
[14]VAŇO, B. 2006. Prognóza pracovnej sily v SR do roku 2025. Bratislava: INFOSTAT, 2006. 15 s.
[15]VAŇO, B. (ED.) 2007. Populačný vývoj v SR 2006. Bratislava: INFOSTAT, 2007. 80 s.
[16]The World Population Prospects – The 2006 Revision. 2007. New York: United Nations, 2007.
Článok vznikol s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci úlohy č. LPP-0109-06 s názvom „Demografia a demogeografia, dôležité vedné disciplíny a ich význam pre spoločnosť“.
Adresa autora (-ov):
|
Branislav Bleha, Mgr., PhD.
Katedra humánnej geografie a demogeografie
Prírodovedecká fakulta UK Bratislava
bleha@fns.uniba.sk
|
Boris Vaňo, Ing.
INFOSTAT, Dúbravská cesta 3
845 24 Bratislava
vano@infostat.sk
|
Publikované vo Forum Statisticum Slovacum č.1/2008, so zverejnením na stránke Profini súhlasili autori dňa 23. mája 2008
0,004
0,280
