Prvá komunálna banka sa dosť jednoznačne profilovala ako peňažný ústav miest a obcí. Teraz sa zdá, že sa čoraz viac snažíte o univerzálnosť. Je to len pocit alebo skutočnosť?

V stratégii Prvej komunálnej banky (PKB, a. s., sme si určili dve hlavné obchodné línie. Prvou je financovanie samospráv VÚC a verejnoprospešných podnikov, a to v oblastiach vodárenských spoločností, bytovej výstavby, teplárenských spoločností, energetiky – takzvaných utilities – a projektov v oblasti životného prostredia.

Druhou hlavnou obchodnou líniou je retailové bankovníctvo, teda celá škála služieb a produktov pre obyvateľov. Banka má 41 pracovísk po celom území štátu, čo je veľmi solídna sieť pre rozvoj retailového bankovníctva. Obe obchodné línie sú rovnocenné, a v tomto zmysle sa banka naozaj stala univerzálnou najmä z pohľadu služieb pre obyvateľov.

Nie je financovanie samospráv priveľmi riskantné?

Za desať rokov existencie banky sme zaznamenali mimoriadne nízky podiel klasifikovaných, teda nedobytných či problémových úverov. Pohybuje sa maximálne okolo jedného percenta z celkového objemu úverov. Obce a mestá sú v tomto zmysle dobrí klienti. Vo vedomí verejnosti možno väčšmi rezonujú veľké reštrukturalizačné projekty, ako boli napríklad problémy miest Košice a Banská Bystrica. V týchto mestách sme predtým neboli hlavnou financujúcou bankou, vstúpili sme do riešenia situácie až následne a pripravili sme komplexne nový projekt reštrukturalizácie dlhu. Dnes sa už obe mestá dostali do štandardného režimu, nemajú už ťažkosti so splácaním záväzkov. Samosprávy majú svoj osobitý, špecifický spôsob financovania, a pokiaľ sa ostatné banky ním detailne nezaoberajú a nerešpektujú ho, môžu z toho vznikať následne problémy.

Zaoberáte sa však aj projektovým financovaním.

Okrem financovania samospráv, kde PKB má 84-percentný podiel na trhu, ďalšou oblasťou, v ktorej máme dominantné postavenie, je projektové financovanie. V projektovom financovaní sme sa sústredili na financovanie oblastí, ako sú voda, teplo, bytová výstavba, energetika a odpady. Charakteristické pre tieto projekty je, že sú späté so samosprávami. Vo väčšine prípadov sa mesto alebo obec majetkovo podieľa na spoločnostiach, ktoré zabezpečujú dodávky a čistenie vody, výrobu a distribúciu tepla, ako aj separáciu a skládkovanie odpadu.

Verejnoprospešné projekty sú investične vysoko náročné a často si vyžadujú financovanie v objemoch sto až dvesto miliónov slovenských korún. Špecifikom daných projektov je, že investície sú koncentrované pomerne na malom území. Tieto projekty majú svoju spádovú oblasť, kde poskytujú služby, a preto dôležitým aspektom projektu je dobre vypracovaná marketingová analýza. Postupne sa výhody z monopolného postavenia verejnoprospešných podnikov strácajú a zvyšuje sa aj konkurencia v oblastiach, v ktorých prednedávnom žiadna nebola.

Na druhej strane, kým iné podnikateľské subjekty vyrábajúce napríklad spotrebný tovar nemajú trhy striktne vymedzené, môžu vyvážať, prenikať na nové územia, verejnoprospešné podniky majú trh vopred určený, a nie je možné ďalej ho rozširovať. To sú limitujúce faktory, ktoré predurčujú dlhodobosť financovania a poznanie špecifík daného odvetvia a najmä klienta.

Venujete sa aj environmentálnym projektom?

Je to osobitná časť nášho záujmu. Pri nich sú možnosti využívať rôzne grantové schémy v spolupráci s fondmi PHARE a ISPA v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Medzinárodné granty sú úzko cielené – ISPA napríklad teraz financuje najmä vodu. Financovanie skládok komunálneho odpadu doznieva, pre Európsku úniu už nie sú prioritou, keďže sa presadzuje technológia spaľovania odpadu. Granty prakticky odzrkadľujú politiku únie pri podpore regiónov.

Pri príprave projektov je potrebné zdôrazniť časový faktor. Keďže ide o dlhodobé financovanie, vyžaduje sa dôkladná analýza možných rizík počas trvania úverového vzťahu a ich zabezpečenie tak, aby boli akceptovateľné bankou. Navyše, vo väčšine prípadov musí investor postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, prípadne musí vyhlásiť medzinárodný tender, čo objektívne celý proces predlžuje. V snahe urýchliť prípravu projektov aktívne spolupracujeme s investormi už v štádiu prípravy celého projektu formou poradenstva a konzultácií. Od idey cez verejné súťaže, spracovanie dokumentácie až po stavbu sú to všetko zložité veci.

Máte na to nejakú „príručku“?

Samozrejme, máme vlastné know-how, vybudovali sme si tím špecialistov. Súčasťou našej stratégie financovania je aktívna komunikácia so samosprávami.

Ako v praxi funguje? Malé mesto sa rozhodne stavať vodovod, nemá dosť peňazí, starosta sa na vás obráti… Mestá často nemajú ani kapacity, aby si dokumentáciu samy pripravili.

Investori často predkladajú nedostatočne pripravené projekty, respektíve kvalita predkladaných zámerov je nevyvážená. Po technickej stránke sú projekty prevažne pripravené vynikajúco, nemajú však dostatočne spracované ekonomické hodnotenie a finančnú analýzu. Neobsahujú napríklad citlivostnú analýzu ani analýzu rizík. Slabou stránkou sú zmluvné vzťahy účastníkov projektu, často už uzatvorené, ktoré je potrebné modifikovať, aby boli pre banku akceptovateľné. Projekty sa predkladajú banke s nedostatočným časovým predstihom.

Dôkladná príprava projektu si vyžaduje niekoľko mesiacov. Projekty sú zatiaľ realizované v prostredí prirodzených monopolov s regulovanými cenami médií (plyn, elektrina, teplo, voda). Tvorba cien je komplikovaná, nie celkom vyhovuje investorom a bankám. Neobsahuje účinné nástroje a stimuly na podporu energetickej politiky štátu.

Ale vrátim sa k vypracovaniu projektov menšími samosprávami. Je to časovo aj finančne pomerne náročné. Máme tu príklad zásobovania vodou a odkanalizovanie vôd od čistiarne odpadových vôd, projekt spojený s rozvojom turizmu na Domaši. Základný projekt počíta s podielom medzinárodnej pomoci na financovaní až do výšky 74 percent. O zvyšok sa musí postarať regionálne združenie obcí. Pri veľkých projektoch je zriedkavé, aby ho pripravovala obec len vo vlastnej réžii. Časť nákladov prípravnej fázy – teda prípravy projektov, dokumentácie – sa financuje v rámci zahraničnej pomoci. Záujemcovia však musia spĺňať požadované základné kritériá.

Časť prípravy zaplatia teda zahraničné fondy a zvyšok prevezmete vy?

Projektová príprava je súčasťou nákladov na projekt. Samozrejme, vráti sa, len ak sa projekt zrealizuje. Preto treba dôkladne zvážiť reálnosť projektu a vopred konzultovať maximálne, ako sa len dá. Našou snahou je pripraviť projekt tak, aby splátky nezaťažovali rozpočty samospráv. Dobrý model je taký, ktorý umožňuje splácať úvery z budúcich príjmov alebo poplatkov za služby. Niekedy je to dosť zložité, najmä v menej rozvinutých oblastiach. Sú územia, kde by cena vody mala byť vyššia ako v Bratislave, kde jej je dosť. Súčasný systém funguje tak, že cena vody je všade takmer rovnaká. Pritom náklady na jej prípravu a distribúciu sú iné na nížine, a iné v horách. Tým, že sa vodárenské spoločnosti rozdelia, získajú relatívnu autonómiu v tvorbe cien. Budú sa musieť udržať v limitoch regulácie, ale môžu v cene zohľadniť regionálne zvláštnosti. Snažíme sa zakomponovať do našich zámerov pri financovaní aj trendy cenového vývoja, napríklad s výhľadom na 15 rokov, pričom musíme kalkulovať aj s možnosťami ľudí v regióne platiť ceny služieb.

Poskytujete obciam konzultácie a poradenstvo pri príprave projektov?

Máme tím špecialistov na všetky typy projektov, od vody cez energetické projekty, teplo až po odpad. Analyzujeme celkový trh, ako aj trh v regiónoch. Musíme byť schopní posudzovať návrhy aj z hľadiska konkurencieschopnosti. Sledujeme, či v blízkosti novej skládky nevzniká nová, kdesi o tri dediny ďalej. Vieme, že o krátky čas by sa vzájomne zlikvidovali a že peniaze vyjdú obidvom navnivoč, takže poradenské služby sú samozrejmosťou, a tie aj poskytujeme. Základné veci, ako sú územné rozhodnutia či spracovanie základnej štúdie, očakávame od samosprávy. Do uzatvorenia úverového vzťahu funguje pomerne intenzívna komunikácia, každý prípad má svoje zložitosti a zvláštnosti. Spolupráca je veľmi dôležitá.

Na Slovensku pôsobia už dve ratingové agentúry, ktoré hodnotia finančnú situáciu miest. Pomáha vám to pri rozhodovaní?

Samozrejme, sme radi. Všetko, čo prispieva k štandardizácii podnikateľského prostredia, je aj pre nás užitočné. Nezávislý rating môže slúžiť banke ako jedno z kritérií pri rozhodovaní. Robíme si vlastné analýzy, vlastné hodnotenia, ale porovnávame naše pohľady s hodnoteniami ratingových agentúr.

Prvá komunálna banka sa stala súčasťou skupiny Dexia. Čo to znamená?

Už len to, že Dexia je svetovým lídrom vo financovaní verejného sektora, je pre našu banku obrovským prínosom. V Európe má Dexia na financovaní utilities – verejnoprospešných podnikov – zhruba 17-percentný podiel, v USA okolo 25 percent. Belgická Dexia je trojkou na domácom trhu univerzálneho bankovníctva a dvojkou je v Luxembursku. Dexia teda pracuje v dvoch strategických líniách, rovnako ako my. Získali sme know-how, máme možnosť využívať služby expertov, ktorí majú skúsenosti s veľkými projektmi i v komunikácii s európskymi fondmi. Lepšie sa nám spolupracuje s európskymi inštitúciami ako Európska investičná banka alebo s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj.

Dexia je u nás majoritným akcionárom, vlastní 78 percent základného imania. V súčasnosti sa diskutuje o tom, ako zakomponovať meno Dexia do názvu Prvej komunálnej banky. Skutočnosť, že náš hlavný akcionár má rovnakú škálu profesionálneho záujmu, je pre nás jednoznačne prínosom. Keď sa obzriem naspäť, ani dnes by sme nevolili inak.

Prezidentom banky ste od samého začiatku. Čo treba urobiť, aby sa manažér udržal v pozícii tak dlho?

Dôležité sú vždy výsledky. Každý z desiatich rokov bol rekordný. Každý rok je lepší ako predchádzajúci. Dôležité je byť aktívny na trhu a schopnosť presadiť sa. S príchodom konkurencie je to čoraz zložitejšie. Jedným z dôvodom úspechu banky je to, že našla svoje miesto. Žiadna banka sa tak hlboko nevenuje financovaniu verejného sektora ako my. Myslím, že sme našli priestor, ktorý nám dáva budúcnosť. Spočítali sme si projekty, ktoré by sa mali vo verejnom sektore rozvíjať. Číslo je veľmi optimistické. Napríklad deficit investícií do životného prostredia je vyše 170 miliárd korún. Keby sme ročne realizovali len jednu desatinu, tak naša banka má o seba postarané.

Rovnako perspektívne sú zámery v tepelnom hospodárstve alebo v bytovej výstavbe. Máme už nejaké skúsenosti so spolufinancovaním výstavby bytov pre samosprávy. Aktívni sme aj v energetike, prechodom kompetencií zo štátu na samosprávy sa zvyšuje podiel financovania miest a obcí a VÚC. Podarilo sa nám vymyslieť niekoľko modelov pre financovanie samospráv. Ide napríklad o zvláštnu formu lízingu pri výstavbe kotolní. Dokážeme vytvoriť konštrukciu, že investičné náklady sa splácajú z prostriedkov na prevádzku.

Prezident banky by nemal robiť chyby a nemal by ani dopustiť, aby ich robili ostatní. Ako vznikal váš tím?

Banku tvoria ľudia, všetko ostatné je menej dôležité. Máme kvalifikovaných špecialistov. Výhodou je aj to, že centrálu máme v Žiline. Po privatizácii bánk v Bratislave sa začal veľký pohyb, ľudia sa presúvali z banky do banky. V Žiline sa snažíme ľudí stabilizovať. Naši špecialisti musia byť nielen bankári, ale aj technici a organizátori. Povaha projektov si to vyžaduje. Práca je možno ťažšia, ale asi aj zaujímavejšia.

Vy ste rodený Bratislavčan. Čo znamenalo presídlenie pre vás?

Pomaly sa cítim väčšmi Žilinčanom ako Bratislavčanom. Centrum obchodu je v Bratislave, takže posilňujeme pozície aj v hlavnom meste. Je to logické, je tu koncentrácia inštitúcií, s ktorými musíme komunikovať. Najmenej dva dni v týždni som v Bratislave a po tom, ako sa zlepšilo spojenie, to naozaj nie je problém. Žilina má navyše dobrú polohu, zovšadiaľ je dostupná, čo pri našej špecializácii na samosprávy je tiež dôležité. Sme akosi bližšie ku klientom. Sme vlastne dôkazom, že úspešná banka môže existovať aj inde ako v hlavnom meste.

Ing. Jozef Mihalik, PhD.

Funkcia: prezident a predseda predstavenstva Prvej komunálnej banky, a. s., v Žiline

Vek: 38 rokov

Vzdelanie:

VŠE – odbor financie,

PhD. – cenné papiere, komunálne dlhopisy,

súdny znalec v odbore ekonomika a podnikanie (peňažníctvo, poisťovníctvo, sporenie, cenné papiere)

Zahraničné pobyty:

– postgraduálne štúdium financií v USA na Oklahoma City University v rokoch 1993, 1994

– študijný pobyt v Japonsku, Development Finance for Central and Eastern European Countries, 1996