Akcie VSŽ a samotný podnik sa zapísali do slovenskej histórie niekoľko razy. Obec Zladá Idka vošla do povedomia verejnosti so zverejnením prejavu predsedu HZDS. Nie každý však vie, že rokovanie HZDS sa uskutočnilo v rekreačnom zariadení VSŽ. Dosť rozruchu za posledných desať rokov vyvolali obchody s akciami VSŽ, ktoré robili viaceré vlády.

Časť akcií VSŽ sa dostala do prvej vlny kupónovej privatizácie. Niečo viac ako 10% získal Ferrofond I, a.s. Košice, ktorý sa neskôr premenil na spoločnosť Eurotrade, a.s. Košice. Podiel harvardských fondov kúpila Všeobecná akciová spoločnosť. Veľké balíky sa sprivatizovali počas dvoch vlád Vladimíra Mečiara.

Rekord v rýchlosti privatizácie

V jeden deň, 11. marca 1994, spoločnosť Manager vznikla a vláda jej v ten istý deň priklepla 9,53 % akcií VSŽ za 313.594.000 korún. Týždenník TREND uviedol, že v ten istý deň Priemyselná banka v Košiciach dala úverový prísľub pre spoločnosť Manager vo výške 60 mil. Sk na nákup akcií. O tri dni neskôr už bola podpísaná zmluva s FNM SR, kde spoločnosť Manager so základným imaním 100.000 Sk a predmetom činnosti sprostredkovanie obchodu dostala 1.567.970 kusov tisíckorunových akcií VSŽ po 200 Sk za jednu akciu. Vtedajšia cena jednej akcie sa pohybovala od 515 po 750 Sk s tým, že pri kúpe manažment podniku zaplatí iba 10 % z dohodnutej ceny a zvyšok do roku 1999. Podľa výpisu zo Strediska cenných papierov mal Manager už 16. marca na konte zapísaných 9,53% železiarenských akcií.

Podľa informácie Rádiožurnálu Slovenkého rozhlasu z 25.3.1994 krajský prokurátor v Košiciach dostal 24.3. podnet na vstup do občianskoprávneho konania vo veci registrácie spoločnosti s.r.o. Manažér. V podnete, ktorý dostala prokuratúra, sa konštatuje, že predmet činnosti spoločnosti nezodpovedá normám živnostenského zákona a že spoločnosť nemá právo odkúpiť akcie od štátu a potom ich predať súkromným osobám z vedenia železiarní.

Podľa databázy TRIAS premiér J. Moravčík 30.3. v televíznej besede týždenníka Slobodný piatok 13+1 povedal, že Mečiarova vláda pred odchodom predala spoločnosti VSŽ Manager takmer 10% podiel akcií VSŽ Košice za 20% nominálnej hodnoty, tým pripravila štát o miliardu korún.

Ďalší rovnako výhodný obchod bol predaj akcií spoločnosti Hutník, s. r. o. Košice, ktorú založili železiarenskí odborári.

O kúpu 24,9% akcií VSŽ z portfólia FNM SR 25. augusta oficiálne požiadali v Bratislave predstavitelia košickej spoločnosti Hutník, ktorá vznikla v júni t.r. a založila ju generálna rada odborov OZ Kovo vo východoslovenskom železiarskom koncerne. Odborársky predák Jaroslav Grúber sa v septembri 1994 „úplne náhodou“ stretol aj s Vladimírom Mečiarom. Do finále sa s Hutníkom dostala aj firma Uprako, a.s., ktorá obchodovala so železným šrotom a neskôr sa preslávila výhodným úverom pre riaditeľa STV Igora Kubiša. Prezídium FNM SR 16.2. rozhodlo o priamom predaji 10% akcií VSŽ spoločnosti Hutník, a.s., Košice.

Na svojom 29. zasadnutí Prezídium FNM SR rozhodlo o odpredaji 15,2% akcií VSŽ Košice v podnikateľskom svete doteraz neznámej s.r.o. Ferrimex Košice. Tento privatizačný krok „sprehľadňovala“ otázka, kto vlastne je s.r.o. Ferrimex. Aj keď je známe, že v tejto spoločnosti má štvrtinový podiel Hutník, a.s., Košice, ktorá z FNM kúpila začiatkom roka 10 percent akcií VSŽ za výhodných podmienok, väčší otáznik predstavuje ARDS, a.s., Košice s trojštvrtinovým podielom vo Ferrimexe.

Ako pre TREND 9. augusta 1995 povedal konateľ Ferrimexu a predseda predstavenstva ARDS Ivan Centko, ani on presne nevie, kto a v akom podiele je akcionárom ARDS, ktorá sa transformovala zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť v apríli tohto roku. Akcie sú totiž na majiteľa. I. Centko pripustil, že akcionármi sú vrcholoví manažéri podniku. Vo verejnosti bola známa anekdota, že skratka ARDS znamená Agrobanka, Rezeš, Drábik, Smerek.

Zmeny v skladbe vlastníkov

S akciami VSŽ sa tri roky nič zvláštne nedialo. Obchodovalo sa s nimi na Burze cenných papierov v Bratislave a RM-Systéme Slovakia. Rozruch prišiel až po tom ako VSŽ neboli schopné splatiť úver spoločnosti Merill Lynch.

Predseda Burzovej komory BCPB Dušan Paulík 1. decembra 1998 pozastavil obchody s akciami a.s. VSŽ Holding Košice. Využil možnosť, ktorú mu poskytuje zákona o burze cenných papierov.

Obchodovanie s akciami VSŽ pozastavil aj RM-Systém Slovakia, a.s., Bratislava. Hlavným dôvodom pozastavenia obchodov a akciami VSŽ Holding bolo to, že neboli známe všetky právne dôvody, na základe ktorých sa mali uskutočniť priame obchody. Právnymi okolnosťami priamych obchodov zaoberalo aj MF SR.

Začiatkom roka 1999 sa začala meniť štruktúra akcionárov vo VSŽ. V polovici januára sa zmenili pomery medzi akcionármi. A.s. Eurotrade Košice, ktorá v minulosti zhltla a.s. Ferrofond I IF Košice a s ním vyše 10,2% akcií VSŽ, odovzdal akcie Slovenskej sporiteľni (SLSP). V marci 1999 začal FNM SR vymáhať pohľadávku voči s.r.o. Manager Košice. Tá fondu dlhovala 54,19 mil. Sk ako splátku za akcie a.s. VSŽ Košice. FNM chce získať späť akcie železiarní, ktoré boli založené v jeho prospech.

Na účte spoločnosti v období, keď sa o prípad začal zaujímať FNM SR však ostalo iba 3,8% akcií VSŽ. Pôvodne sa akcie železiarní mali predávať vedúcim pracovníkom VSŽ. Zamestnanci však nakúpené akcie okamžite predávali na verejnom trhu za vyššiu cenu. Po prvých zisteniach tohto postupu predaj akcií zamestnancom zastavili a začala s nimi nakladať výlučne skupina okolo A. Rezeša. V júli 1999 FNM jednostranne odstúpil od zmlúv s niektorými privatizátormi. Štátu sa vrátilo späť 3,8% akcií VSŽ, a.s., Košice, ktoré ešte ostali na účte privatizéra Manager, s.r.o., Košice.

Predseda Burzovej komory Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB) povolil prevod 1.649.392 ks akcií spoločnosti VSŽ, a.s., ktoré sa 12.1. 1999 previedli na priamom trhu burzy pri cene 145 Sk za kus . Išlo o akcie na účte Slovenskej sporiteľne (SLSP), a.s. Bratislava.

SLSP získala 10% balík akcií VSŽ na svoj účet realizáciou záložného práva. Balík 26% akcií VSŽ bol v sporiteľni založený ako zábezpeka na úver vo výške 1,3 mld Sk, z ktorého je zatiaľ ešte zhruba 500 mil. Sk nesplatených. Týmto obchodom stratil Alexander Rezeš svoje rozhodujúce postavenie vo VSŽ, keďže štát už ovládal prostredníctvom SLSP asi 13% akcií a 3% vlastní Reštitučný investičný fond. Takmer 10% podiel vlastnila košická Priemyselná banka.

Padol šéf burzy

Najväčší rozruch koncom roka 1999 vyvolalo rozhodnutie Burzovej komory Burzy cenných papierov v Bratislava o uvoľnení obchodov, ktoré kedysi zablokoval Dušan Paulík. Išlo o akcie Všeobecnej akciovej spoločnosti, na ktoré mala kvôli nesplatenému úveru záložné právo SLSP.

Burzová komora Burzy cenných papierov v Bratislave 25. októbra 1999 uvoľnila časť emisie spoločnosti a.s. VSŽ Košice, ktorá sa týkala priamych obchodov z 26.11.1998. O deň neskôr po uvoľnení obchodov na burze sa na RM-Systéme Slovakia 26.10. uzavreli priame obchody s akciami a.s. VSŽ Košice v objeme 466.933.500 Sk pri cene 250 Sk. Tento objem zodpovedá prevodu 1.867.734 akcií, čo je 11,39% emisie spoločnosti. Rovnaký podiel vo VSŽ mala po obchode na RM-S a.s. Stavard.

Médiá priniesli v tom čase informáciu, že Stavard je spoločnosť blízka Rezešovej akcionárskej skupine. Na mimoriadnom valnom zhromaždení VSŽ v septembri 1999 zastupoval Stavard Ľubomír Solár, ktorý za Rezešovcov pôsobil vo VSŽ ako člen predstavenstva a viceprezident spoločnosti pre riadenie. Solár patril do skupiny, ktorej sa zvyklo hovoriť „kindermanažment.“ Ministerstvo financií SR zastavilo od 27.10. 1999 obchodovanie s oboma emisiami akcií a.s. VSŽ Košice až do odvolania, maximálne však na dobu 6 mesiacov.

Burzová komora BCPB 29.10. 1999 na mimoriadnom zasadnutí jednomyseľne odvolala s okamžitou platnosťou generálneho tajomníka BCPB Mariána Sásika. Bolo to napriek tomu, že Marián Sásik bol len manažérom a za odblokovanie obchodu s akciami VSŽ bola zodpovedná Burzová komora BCPB.

Burzová komora BCPB rokovala o odblokovaní akcií VSŽ 22.10.1999. M. Sásik v liste M. Dzurindovi tvrdil, že pri ústnom uvádzaní materiálu právnička BCPB výslovne „upozornila členov burzovej komory, že nejde len o obchod s akciami spoločnosti Ferrimex, a.s., ale o všetky obchody s akciami VSŽ, a.s., ktoré boli do obchodného systému zadané 26.11.1998“.

M. Sásik v liste konštatoval, že záujmy štátu v Burzovej komore BCPB na predmetnom zasadnutí obhajovali M. Horváth, Peter Krutil, viceprezident Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava a Peter Huňor, podpredseda Výkonného výboru FNM SR.

Upratovanie

Sedem dní pred valným zhromaždením akcionárov VSŽ Košice (25.5.), sa zablokovali akcie VSŽ a dočasne sa končí obchodovanie s nimi. Štát by na rokovanie do Košíc mal prísť ako 52% akcionár VSŽ. Najväčšiu oporu na valnom zhromaždení mal štát v Bank Austria (24% akcií VSŽ), v Transpetrole (10%). Dňa 18. mája 2000 predala Penta Group 8% balík pri cene 289 Sk za akciu. Akcie získala od zahraničných fondov v čase keď nemal o ne nikto záujem.

Začiatkom decembra tohto roku podľa vyjadrenia ministerky privatizácie Márie Machovej pre TA SR rokovania o predaji 51% akcií štátu vo VSŽ v prospech 24,5% akcionára – americkej U.S. Steel, stroskotali na cene. Ministterka avizovala predaj časti akcií na kapitálovom trhu. Akcie košických železiarní sa v priebehu októbra obchodovali nad 400 Sk za jednu akciu. V priebehu novembra cena klesla na 250 Sk. Začiatkom decembra dokonca až na 100 Sk.

Burza cenných papierov v Bratislave a Úrad pre finančný trh začali v preverovať údajné podvody pri obchodoch s akciami a.s. VSŽ Košice.

„Úrad zaznamenal v uplynulých dňoch neobvyklé obchody s akciami VSŽ, ktoré bude prešetrovať bez ohľadu na to, či by mohli súvisieť so zamýšľaným predajom balíka akcií VSŽ, ktoré vlastní Transpetrol,“ povedal hovorca úradu Marek Kačmár.

Transpetrol predal 21.12. svoj podiel 21,24% vo VSŽ za 559 mil. Sk, čo je kúpna cena 160 Sk za jednu akciu. „To je neskutočné, čo sa tu deje,“ zhodnotil obchod Anton Bidovský, predseda predstavenstva VSŽ pre denník Pravda. VSŽ plánovala akcie odkúpiť. Bidovský označil postup Ministerstva hospodárstva (MH) SR pri predaji akcií VSŽ za neštandardný, vzhľadom na to, že ministerstvo pred niekoľkými dňami deklarovalo, že s transakciou počká.

ciou počká.