Ak by ste náhodou pozabudli zaplatiť na čas dane, štát so svojím nenásytným aparátom úradníkov vás okamžite a bez váhania penalizuje a vôbec ho nezaujíma či máte na zaplatenie alebo nie. Musíte zaplatiť! Má predsa na to nárok.

Keď sa však situácia obráti a vy si nárokujete na poplatok z omeškania voči štátu, ktorý tiež akousi náhodou pozabudol zaplatiť na čas tak ako sľuboval, zrazu začne štát vymýšľať všetko možné, len aby nemusel zaplatiť za svoje chyby. Z pozície sily sa dajú niekedy robiť naozaj zázraky.

Podobne to bolo aj s dlhopismi FNM, ktoré boli problematické už od svojho vydania. Boli určené ako odškodnenie občanom ale paradoxne sa nimi odškodnilo, či skôr nabalilo len zopár vyvolených. Vydanie dlhopisov súviselo so zmenou už rozbehnutej kupónovej privatizácie. Vtedajšia vládna garnitúra v duchu „optimalizácie“ privatizačných podmienok, či skôr privatizačných možností pre jej verných ponúkla ľuďom odškodnenie formou dlhopisov, aby mohla naďalej rozdávať majetok štátu za zlomok ceny a vytvárať tak prepotrebnú vrstvu domácich milionárov.

Pri dlhopisoch FNM nám štát ústami svojich vysokých úradníkov neustále opakoval, že po uplynutí 5 rokov (teda 31.12. 2000) nám vyplatí istinu spolu s výnosom za dlhopisy FNM. S blížiacim sa termínom výplaty sa však začal mierne meniť aj ich slovník a začalo sa rozmýšľať nad možnosťami, ako sa tejto výplate vyhnúť alebo ju aspoň odložiť. Ešte začiatkom roka 2000 podľa informácií z tlače tvrdil hovorca MSPNM SR pán Merva, že dlhopisy budú vyplatené v stanovenom termíne 31.12.2000, o pár dní na to však už vláda hovorila o výplate dlhopisov v priebehu roku 2001.

Viacero občanov sa začiatkom roku 2001 obrátilo na súd so žalobou voči FNM SR od ktorého požadovali zaplatenie úroku z omeškania nakoľko sa oneskoril s výplatou dlhopisov. Zákon totiž jasne hovorí, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. To je aj prípad FNM SR, ktorý mal vyplatiť dlhopis 31.12. 2000 a teda sa od 1.1.2001 dostal do omeškania s výplatou. Fond argumentuje, že zákon pozná 2 termíny: splatnosť dlhopisu 31.12. 2000 a výplatu dlhopisu do konca roku 2001. Okresný súd Bratislava II však uznal, že FNM SR sa dostal dňom 1.1.2001 do omeškania s vyplatením dlhopisu, pretože ustanovenia § 24, ods. 11 tzv. zákona o veľkej privatizácii o najneskoršom splatení hodnoty dlhopisu vrátane jeho výnosu najneskôr do konca roka 2001, ktorým fond argumentuje, nemá vplyv na omeškanie. Je len poriadkovou, nie hmotnoprávnou lehotou.

FNM si uvedomoval, že v prípade žalôb silných investičných spoločností, ktoré vlastnili niekoľko desiatok tisíc dlhopisov by to mohlo znamenať i exekúciu zaujímavého majetku z portfólia fondu. Pravdepodobne preto fond uzatvoril s každým z väčších vlastníkov dlhopisov dohodu o predĺžení splatnosti dlhopisov za výhodných podmienok, pravdaže výhodných z pohľadu finančných skupín, nie fondu. Z občanov ako drobných vlastníkov dlhopisov fond zrejme strach nemá. Samostatne predsa nemajú žiadnu vyjednávaciu silu nakoľko ich pohľadávka predstavuje len niekoľko sto korún. Jedinou hrozbou pre fond ako dlžníka je pri drobných vlastníkoch len skutočnosť, že by sa dokázali voči fondu spojiť, prípadne niekto dokáže odkúpiť veľký počet pohľadávok občanov voči fondu a tým sa stane pre fond silným protivníkom. Fond sa preto preventívne snaží presviedčať občanov, že nemajú nárok na odškodnenie za neskorú výplatu dlhopisov, ktoré by si však fond v prípade, že by si úlohy vymenili pravdepodobne nárokoval. Má na to predsa nárok podľa zákona. FNM ako dlžník dokonca preniesol na občanov aj svoje náklady na výplatu dlžnej sumy. Nedostali dlžných 13.740 Sk (po zdanení päťročného výnosu), ale o 178,90 Sk menej. Všetky tieto náklady mal hradiť nielen podľa elementárnej logiky a slušnosti, ale aj podľa Občianskeho zákonníka dlžník, teda FNM. Konanie fondu je však v rozpore s Ústavou SR podľa ktorej by si majitelia rovnakého majetkového záväzku mali byť rovní. FNM to porušuje už tým, že jednému vypláca rovnakú sumu za dlhopis splatný 31.12.2000 až o 4 mesiace, druhému posiela infláciou znehodnotených 13.740 Sk až o 11 mesiacov. Ale aj tým, že jedným majiteľom ponúkol za predĺženie termínu výplaty úroky a občanom, fyzickým osobám, nie. Určite by si aj mnohí občania, ktorí v žiadnej banke nedostanú ani polovičné úroky, pomohli a tiež si radšej ponechali nevyplatený dlhopis za 9,5-12% úroku. Podľa ústavy sú si všetci občania rovní, okrem tých rovnejších.