Skúsili ste aspoň raz analyzovať obsah odpadkového koša, ktorý odnášate do kontajnera? Skúste iba pohľadom – čo všetko by sa z toho, čo odhadzujete, dalo prípadne znovu použiť? A neodhadzujete aj prebytočný vzduch vo fľašiach od minerálky? Spočítali ste si, koľko za to zaplatíte v položke odvoz odpadu?

Pozrite sa a zistíte, že takmer polovicu (45 percent) komunálneho odpadu tvoria obaly. A to je veru dostatočný dôvod na to, aby sme sa nad tým, čo vyhadzujeme alebo separujeme, zamysleli. Separovaný odpad už nie je na Slovensku novinkou. V domácnostiach, kde dôsledne oddeľujú papier, sklo, PET fľaše, a prispievajú tak veľkou mierou k zlepšeniu životného prostredia, majú s odpadom oveľa viac starostí ako tí, ktorí všetko jednoducho nahádžu do odpadkového koša a PET fľaše pre istotu „objemu“ aj s prebytočným vzduchom. Z pohodlnosti, ľahostajnosti, alebo aj z nevedomosti. A možno aj preto, že akosi niet kam odkladať vytriedený odpad, prípadne niet zberní, kde by ho vykupovali.

Nepotrebné obaly ešte vo všeobecnosti na Slovensku nepovažujeme za druhotnú surovinu, a tak odhadzujeme fľaše, ale aj plechovky, akoby boli zadarmo. A mnohí aj priamo v prírode, asi si myslia, že sa samy od seba rozpustia a prihnoja les, alebo ich „tí zelení“ raz v rámci brigády tak či tak vyzbierajú.

V poslednom období sa veľmi často viedli diskusie najmä o obaloch, ktoré ukrývajú náš zdroj obživy, a o tom, že ich zbytočne odhadzujeme. Podľa predsedu Spoločnosti priateľov Zeme Ladislava Hegyiho tak platíme za obal dva razy – najprv pri nákupe a potom za jeho zneškodnenie, prípadne uloženie na skládku odpadu.

Koniec v kontajneri

Mimovládne organizácie na Slovensku, ktoré sa angažujú v ochrane prírody i človeka, uvádzajú: Ak sa budú na Slovensku od nového roka (2003) zálohovať aj jednorazové obaly z plastu a skla, zníži sa množstvo odpadov o 35- až 40-tisíc ton ročne. Tým, že sa nebude zbytočne zvyšovať objem komunálneho odpadu v zberných kontajneroch a jednorazové obaly sa odborne zlikvidujú, použijú sa ako druhotná surovina.

Podľa zákona o obaloch, ktorý by mal platiť od roku 2003, by sa mali spätne vykupovať aj jednorazové obaly, fľaše. Ak sa zákon o obaloch ujme v praxi, malo by sa na Slovensku recyklovať približne 250 miliónov kusov odpadových fliaš. Triedený odpad, ktorý v SR poznáme vďaka farebne odlíšeným kontajnerom už niekoľko rokov, nie je taký účinný ako zber zálohovaných fliaš. V kontajneroch končí iba 20 – 40 percent predaných sklených nápojových obalov podľa stupňa osvety a rozmiestnenia kontajnerov. Zálohový systém je podľa zahraničných skúseností účinnejší – na ďalšie spracovanie (nie vždy plnenie!) sa vráti až 90 percent obalov.

Zálohový systém jednorazových obalov je vo vyspelom svete dosť populárny, predovšetkým v severských krajinách Európy, ktoré majú tradične mimoriadny vzťah k ochrane životného prostredia. Napokon, aj v trinástich štátoch USA a ôsmich kanadských provinciách nie je pre občanov problémom uskladňovať plechovky od koly alebo piva, pretože za ne dostanú vo výkupniach doláre.

Život na smetisku?

Obchodníci a priemyselné združenia na Slovensku, samozrejme, neboli a nie sú zákonom o obaloch nadšení, práve naopak, využívali všetky možné spôsoby lobingu, aby v parlamente v lete tohto roku zákon neprešiel. Ticho neboli ani mimovládne organizácie, ktoré aktivizovali občanov, písali výzvy a podpisovali petície. V záujme zachovania rozumného vzťahu k prírode a krajine, v ktorej žijeme a ktorú by sme mali pre budúce generácie zveľaďovať, a nie ničiť.

Niekoľko čísel

„Pri cielenom zbere a recyklácii jednorazových PET fliaš by sa približne 80 percent všetkých použitých fliaš, čo je približne 5 600 až 6-tisíc ton PET fliaš za rok, ocitlo v ‚zberných surovinách‘ a následne u výrobcov, ktorí by ich dokázali znova spracúvať. Toto množstvo fliaš predstavuje iba 6-7 percent z celkového množstva použitých plastových obalov na Slovensku!

Ak by sa pri sklených obaloch vrátilo do sklární približne 36-tisíc jednorazových sklených fliaš, bolo by to iba 50 percent z celkového množstva odpadu zo skla. Pritom zo všetkých sklených obalov iba niečo vyše 60 percent je nápojových, čiže tých, ktoré by mali byť predmetom zberu a recyklácie. Zálohový systém by mal odľahčiť odpadové kontajnery približne o 6-7 percent objemu plastových materiálov a viac ako o 50 percent objemu sklených obalov,“ vyratúva výhody zálohovania a zberu jednorazových obalov L. Hegyi.

Na Slovensku v posledných rokoch vládne PET fľaša. Expanzia tejto obalovej techniky je na jednej strane veľmi výhodná, a na druhej strane značne zaťažuje životné prostredie.

Na záver iba jeden príklad. V Nórsku sa recykluje vďaka zálohovaniu vyše 90 percent predaných plechoviek a 70 percent predaných PET fliaš. V tejto krajine podporuje výkup obalov z nápojov vysoká ekologická daň. Daň sa pre výrobcov i dovozcov výrazne znižuje, ak sa postarajú o 70- až 90-percentný spätný výkup a zber obalov. O odvoz obalov z obchodov a ich recykláciu sa stará nezisková organizácia, ktorú založili výrobcovia a dovozcovia nápojov, pričom až 85 percent obalov sa vykupuje vo veľkých supermarketoch pomocou automatov. Náklady na systém zálohovania a recyklácie sa premietajú v cene nápojov iba vo výške 2 až 3 percent z ceny nápoja v obale.

Expanzia PET fliaš podľa analýz ochrancov prírody priniesla na Slovensku zvýšenie ceny nápojov o dve až tri koruny na fľašu iba za obal. Ich zber a recyklácia by mohli v budúcom roku zvýšiť cenu nápojov približne o korunu. Posledné slovo však napokon, ako vždy, budú mať obchodníci a ich silná loby. V minulosti neraz

spotrebiteľov presvedčili o tom, že o zálohovanie fliaš nemajú záujem – fľaše napríklad predávali drahšie, ako ich vykupovali. Do schváleného zákona o obaloch sa ustanovenie o zálohovaní jednorazových PET fliaš zatiaľ nedostalo, možno až v roku 2003.

Ešte raz o číslach. Ak si denne kúpite jeden nápoj v PET fľaši, zaplatíte ročne iba za obal do dvoch tisíc korún. Ďalšie stokoruny si prirátajte za zber odpadu. Naozaj nemáte toľko času, aby ste fľaše odniesli späť do obchodu alebo do výkupne?