Akcionári banky budú totiž na mimoriadnom valnom zhromaždení 3. decembra v Košiciach hlasovať okrem iného i o návrhu zmluvy o predaji PB. Na programe je tiež informácia o výsledkoch auditu KPMG Slovensko.
Zámer získať PB oznámila minulý týždeň Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (SLSP), ktorá uvažuje o jej prebratí na základe dohody s Národnou bankou Slovenska. Náklady SLSP pri tomto procese by nemali podľa vyhlásenia jej predstaviteľov presiahnuť 1 Sk. Podmienkou sporiteľne však je, že Priemyselná banka predtým vytvorí opravné položky v plnej výške podľa odporúčania nezávislého audítora. Snahu SLSP prevziať košickú banku podporila aj ministerka financií Brigita Schmögnerová. „Dúfam, že sa vytvoria také podmienky, aby sa transakcia mohla zrealizovať. Sporiteľňa si tým vytvorí podmienky na to, aby získala už vložené prostriedky späť,“ uviedla ministerka minulý týždeň. Na otázku, ako sa vláda vyrovná so súkromnými akcionármi v PB, ministerka odpovedala, že to je v rukách NBS.
SLSP vlastní v súčasnosti v PB 5,05% akcií a akcionármi sú aj ďalšie štátom kontrolované subjekty ako Slovenská poisťovňa, a.s., (7,15%), Slovenský plynárenský priemysel, š.p. (8,42%) a Slovenské elektrárne, a.s., (5,62 %), pre ktoré by však prípadná transakcia mohla byť stratová. Najväčšími akcionármi sú v súčasnosti štyri súkromné spoločnosti, ktoré získali každá po 9,98 % pri navyšovaní imania banky.
Hovorca centrálnej banky Ján Onda pred časom potvrdil, že obe inštitúcie podpísali zmluvu o začatí prác na prevzatí Priemyselnej banky Slovenskou sporiteľňou. Banková rada Národnej banky Slovenska tiež schválila finančnú pomoc pre PB vo výške 1 mld. Sk, pričom za túto pôžičku so splatnosťou tri mesiace sa zaručila SLSP. PB potrebuje podľa výsledkov auditu z konca októbra vytvoriť opravné položky až do výšky 4,3 mld. Sk. Hlavným problémom banky je prevzatie záruk za operácie SLSP na ruskom trhu a v dôsledku toho nedobytné pohľadávky za približne 2,5 mld. Sk.
Národná banka Slovenska zaviedla nútenú správu v PB 19. októbra. Košická banka sa tak po Investičnej a rozvojovej banke stala druhou slovenskou bankou, na ktorú bola nútená správa uvalená. Hlavnými dôvodmi jej zavedenia boli nedostatok likvidity na plnenie všetkých záväzkov banky, zadržiavanie platieb veľkých klientov, opakované nesplnenie povinných minimálnych rezerv, skutočnosť, že nedošlo k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia a podľa vyjadrenia centrálnej banky sa objavili „určité indície, že manažment banky mohol konať proti jej záujmom“. SLSP, najväčší veriteľ tejto banky, sa vtedy zaviazala podporovať jej likviditu.