Finanční ministri latinskoamerických krajín sa pripojili k žiadostiam Argentíny o finančnú pomoc medzinárodných inštitúcií. Obávajú sa totiž rozšírenia hospodárskej krízy do svojich ekonomík, negatívny vplyv na región by podľa nich mohol zanechať aj odchod zahraničných investorov. Predstavitelia najväčších juhoamerických ekonomík sa na víkendovej konferencii venovanej argentínskej kríze zhodli na nevyhnutnosti zahraničnej pomoci pre Argentínu.

Argentína v nedeľu opätovne požiadala o medzinárodnú finančnú pomoc, pretože jej sociálna a politická situácia sa kvôli ekonomickej kríze neustále zhoršuje. „Na rýchlejšie prekonanie krízy potrebujeme podporu medzinárodnej komunity, ktorá nebude len slovná,“ povedal argentínsky minister hospodárstva Jorge Remes Lenicov. V opačnom prípade by sa kríza mohla prehĺbiť a súčasná vláda by sa nemusela dožiť ani septembrových volieb, dodal Remes. V súčasnosti veľa záleží od rozhodnutia Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý by mal rozmraziť zvyšných 9 mld. USD finančnej pomoci pozastavenej v novembri minulého roku kvôli argentínskemu úverovému defaultu.

Vplyv finančnej krízy a nepokojov v krajine výrazne oslabí argentínsku ekonomiku, ktorá v prvej polovici tohto roku zaznamená dramatickú kontrakciu. Zástupca argentínskeho ministra hospodárstva Jorge Todesca predpokladá, že hodnota rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v prvom štvrťroku 2002 zaznamená medziročný pokles 8 % a v druhom štvrťroku pokles o 7 %. V treťom štvrťroku by sa však mal obnoviť rast a HDP by mal posilniť o 1 %, v štvrtom štvrťroku by mal ekonomický rast dosiahnuť dokonca až 4 %, tvrdí Todesca.