Podmienky na vstup slovenských poľnohospodárov do Európskej únie (EÚ) sú viac-menej dané, aj keď minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon bude ešte tento mesiac rokovať so svojím českým kolegom Jaroslavom Palasom o vzájomnej možnej výmene časti kvót kráv bez trhovej produkcie mlieka za výrobu surového kravského mlieka. „Slovensko má záujem zvýšiť svoj mliečny produkčný limit aj za cenu toho, že by českej strane prepustilo niečo zo svojej kvóty kráv bez trhovej produkcie mlieka,“ uviedol Z. Simon. Povedal tiež, že pravidlá tohtoročnej dotačnej politiky zatiaľ nemajú definitívnu podobu. „Našou snahou však zostáva priblížiť ich EÚ tak, aby si domáci podnikatelia už začali zvykať na podmienky, ktoré ich budú čakať v roku 2004 a neskôr.“ Okrem iného ministerstvo chce na podporu hospodárenia v znevýhodnených oblastiach odstrániť podmienku minimálneho zaťaženia pôdy výrobnými dobytčími jednotkami, resp. dosahovania minimálnych tržieb. Minister nemá obavy, že sa tieto prostriedky nevyužijú efektívne. Poberatelia dotácií budú totiž musieť spĺňať kritériá, ktoré zabránia tomu, aby sa subvencie vyplácali podnikateľom, ktorí sa o pôdu nestarajú. „Podporu produkcie mlieka chceme viazať na minimálnu ročnú úžitkovosť 2 850 litrov na dojnicu. K tejto hranici sme dospeli po konzultácii s agropotravinárskou komorou. Pripravujeme aj ďalšie opatrenia, s ktorými verejnosť oboznámime hneď, ako sa stanú definitívnymi a odsúhlasí nám ich aj ministerstvo financií,“ dodal Z. Simon.

Nie sme horší ako iní

Minister na porade vrcholných reprezentantov regio-nálnych komôr agrárnej samosprávy, zväzov, združení a únií rezortu apeloval na agropodnikateľov, aby nepodcenili prístupový proces. Zavŕšenie integračného úsilia bude znamenať veľkú kvalitatívnu zmenu. Kto ju nezvládne, bude jednoducho nútený opustiť trh. V súvislosti s obavami poľnohospodárov, že štrukturálne fondy nedokážeme v prvých rokoch po vstupe do únie využiť na viac ako 20 percent, reagoval Z. Simon poznámkou, že nepovažuje našich farmárov za horších ako írskych, ktorí hneď po pričlenení dosiahli 80-percentné využitie. Rezortné ministerstvo pripravuje spolu so samosprávou v januári a februári tohto roku masívnu informačnú kampaň v regiónoch, ktorá by mala vysvetliť agropodnikateľom konkrétne možnosti v daných výrobných podmienkach. „Nikto však nemôže čakať, že projekty za neho spraví ministerstvo alebo komora. Integrácia nesúvisí len s peniazmi a výškou podpôr, ale aj s individuálnou zodpovednosťou za konkrétne rozhodnutie,“ zdôraznil minister.

Krehká vidina

Podľa prvých prepočtov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva by toľko diskutované priame platby pri naplnení alternatívy ich 55-percentnej výšky mali v roku 2004 dosiahnuť 7,587 mld. Sk, v roku 2005 by to bolo 8,643 mld. a v roku 2006 až 9,776 mld. Sk. Okrem toho sa ráta aj so zvýšením cien viacerých agrárnych komodít, čo by hneď v prvom roku po vstupe do únie malo zvýšiť príjmy poľnohospodárov približne o štyri miliardy korún. Na rozvoj vidieka by pripadlo dovedna 4,824 mld. Sk, pričom za prvé tri roky po vstupe by táto položka mala spolu predstavovať 15,364 mld. Sk.

Zvýšený prílev peňazí do poľnohospodárstva radi zdôrazňujú aj politickí predstavitelia vládnych strán v súvislosti s krátením rozpočtu pre agrosektor o 800 mil. Sk v tomto roku. Rozpočet neobsahuje ani valorizáciu agrárnych dotácií, hoci okolité krajiny podporu poľnohospodárom v rámci svojich možností zvýšili.

Na krehkú vidinu zvýšených prostriedkov z únie upozornili aj viacerí odborníci. „Ide len o teoretické predpoklady, pretože čerpanie týchto prostriedkov podmieňuje nielen kvalita vypracovaných projektov, ale aj celkové realizačné zázemie,“ varuje predseda sekcie ekonomickej politiky a informatiky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Karol Motyka. A práve v tejto oblasti má Slovensko ešte veľké rezervy, ktoré môžu spôsobiť pri čerpaní dotácií z únie veľa problémov.