Podnikatelia budú môcť požiadať súdy o poskytnutie dočasnej ochrany aj po 1. januári budúceho roka. Poslanci totiž v utorok schválili návrh zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach z dielne Ministerstva spravodlivosti SR. Môžu tak pritom robiť aj v súčasnosti, a to na základe zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Aktuálne platná legislatíva však firmám dáva takúto možnosť iba do konca roka.
Ako spresnil rezort spravodlivosti, nová ochrana sa od tej pôvodnej významne líši. „O dočasnú ochranu budú môcť totiž požiadať už len podnikatelia, u ktorých existuje predpoklad životaschopnosti ich podniku a s dočasnou ochranou súhlasia aj rozhodujúci veritelia podnikateľa,“ informoval s tým, že s dočasnou ochranou musí súhlasiť aspoň 50 % nespriaznených veriteľov, takže aspoň polovica veriteľov musí dlžníkovi veriť, že je životaschopný a dať mu šancu. Súčasne 50 % nespriaznených veriteľov vždy môže požiadať o zrušenie dočasnej ochrany.
Cieľom novej legislatívy je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku. „Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a podobne,“ objasňuje ministerstvo.
Podľa návrhu zákona sa dočasná ochrana poskytne v pomerne rýchlom a formálnom súdnom konaní podľa vzoru registrových konaní, a to na obdobie troch mesiacov od jej poskytnutia (teda odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku), s možnosťou predĺženia na ďalšie tri mesiace. K žiadosti o predĺženie musí byť pripojený písomný súhlas dvojtretinovej väčšiny tzv. nespriaznených veriteľov a o dočasnú ochranu môže podnikateľ žiadať opätovne až po štyroch rokoch.
“Poskytnutá dočasná ochrana má vytvoriť podnikateľovi pod dočasnou ochranou najmä priestor na sanáciu podnikateľskej činnosti tým, že sa mu poskytuje pasívna a aktívna konkurzná imunita, relatívna exekučná imunita, ako aj imunita pred výkonom zabezpečovacích práv, obmedzuje sa možnosť započítania spriaznených pohľadávok, obmedzuje sa ukončovanie zmluvných vzťahov a upravuje sa spočívanie behu niektorých lehôt,” vymenúva rezort spravodlivosti.
Súčasne sa podľa schvaľovanej legislatívy podnikateľovi pod dočasnou ochranou ukladajú povinnosti a priznávajú práva. Medzi základné oprávnenia podnikateľa pod dočasnou ochranou patrí oprávnenie uhrádzať „nový dlh“ pred „starým dlhom“ a z „nového dlhu“ prednostne „nespriaznený nový dlh“, pričom pôjde vždy o dlh v súvislosti s bežnou podnikateľskou činnosťou. Zákon upravuje aj tzv. úverové financovanie, ktoré podľa rezortu predstavuje jeden z významných nástrojov pri sanácii podniku a taktiež rieši zánik dočasnej ochrany.
Podľa prijatého pozmeňujúceho návrhu budú pritom súdy poskytovať ochranu iba v obmedzenom časovom období, konkrétne na dva roky. O jej zrušenie môže požiadať samotný podnikateľ, avšak dočasnú ochranu môže zrušiť aj súd na základe vlastného podnetu, ako aj na základe kvalifikovaného podnetu, ktorý môže podať akýkoľvek subjekt. Všetky úkony vo vzťahu k dočasnej ochrane by pritom podnik mal realizovať prostredníctvom na to určených formulárov.
Nová legislatíva zavádza, respektíve upravuje „malý konkurz“. “ Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom neexistuje záujem na pokračovaní v prevádzke podniku, respektíve je zanedbateľný, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Cieľom návrhu zákona je preto vykonštruovať jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie,” vysvetľuje ministerstvo. Súčasne sa upravujú aj zodpovednostné mechanizmy a sankcie, ktoré možno uložiť štatutárnemu orgánu úpadcu za porušenie jeho povinností v malom konkurze.
„Nízkonákladový, rýchly, malý konkurz je určený pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie či malé s.r.o.), ktorým ich zámer, možno aj v dôsledku koronakrízy, nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších päť rokov v rámci procesu riadneho konkurzu,“ priblížil ďalej rezort spravodlivosti. Návrh podľa neho podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu a pri splnení podmienok súd vyhlási malý konkurz na majetok dlžníka do 15 dní od doručenia návrhu. Ministerstvo pre uľahčenie procesu pripraví formulár návrhu na takýto malý konkurz pre dlžníkov. Inštitút malého konkurzu má byť v zmysle návrhu trvalý.