Istý profesor ekonomiky na mníchovskej univerzite dôvodil počas prednášok, že trvá približne tri desaťročia, kým nové hospodárske teoretické poznatky presiaknu z vedeckých pracovísk do politického života. A s miernym náznakom rezignácie dodal, že niektoré principiálne súvislosti nepreniknú do mysieľ niektorých straníckych predstaviteľov nikdy. Ako príklad uviedol skutočnosť, že počas ekonomického boomu by mali vládni politici sporiť, znižovať deficit štátneho rozpočtu s cieľom úplne ho odbúrať. Métou by malo byť vytvorenie „železnej zásoby“ finančných prostriedkov, ktorú by mali použiť počas hospodárskej recesie na naštartovanie spomaleného, ba celkom zaseknutého konjunkturálneho motora. Obrazne povedané: Každý dobrý gazda si v lete urobí zásoby, aby v zime mohol nakŕmiť svoje stádo.

Spojené štáty zažili v 90. rokoch nevídaný ekonomický rozmach. Hrubý domáci produkt rástol nevídaným spôsobom. Americkí politici nestratili hlavu; dodatočné štátne prostriedky nevydali na (ekonomicky neefektívne) rozširovanie sociálnej siete. Prebytok štátneho rozpočtu sa rozhodli použiť na splácanie kumulovaného štátneho zadlženia. Ich zámer bol zjavný: Menší celkový objem erárnych kreditov totiž znamená menej štátnych výdavkov na ich splácanie. Toto znamená nižšie danové zaťaženie občanov a podnikov, ktorým zostane viac peňazí na súkromnú spotrebu a investičné zámery – a , štátnu viac manévrovacieho priestoru v prípade ekonomickej krízy. Teraz sme svedkami hospodárskej recesie, teda poklesu hrubého domáceho produktu. Washingtonskí predstavitelia môžu na tútu nepriaznivú situáciu reagovať štátnymi programami na podporu privátneho konzumu a investičných aktivít, ako aj opatreniami smerujúcimi k zníženiu odvodového bremena spotrebiteľov a podnikov, ktoré majú ten istý účel: podať pomocnú ruku súkromnej spotrebe a podnikovým investíciám. Potrebné peniaze môže George Bush junior čerpať z prebytku štátneho rozpočtu; nezaťažuje erárnu pokladnicu dodatočnými úvermi – súc si vedomý starého-známeho ekonomického motta: Dnešné kredity sú zajtrajšie dane.

V diametrálne odlišnej situácii sa nachádzajú nemeckí politici. Počas hospodárskeho boomu zanedbali štruktúrne reformy štátneho rozpočtu. Celá údajná fiškálna konsolidácia spočívala v pokuse znížiť dynamiku rastu kumulovaného deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom mohutnejšieho toku daní z príjmov občanov a firiem do erárnej pokladnice. O racionalizácii na výdavkovej strane štátneho rozpočtu, o zefektívnení systému sociálneho zabezpečenia, o cielejších programoch podpory sociálne spoluobčanov, nachádzajúcich sa v sociálnej núdzi – o týchto potrebných krokoch nebolo ani chýru ani slychu. Nemeckí politici sa správali presne v štýle zlého hospodára: Počas „úrodných rokov“ vôbec nemysleli na príslovečné „zásoby“, ktorými by mohli preklenúť „hladové obdobie“. Dnes sa im tvrdo mstí nezodpovedný postoj: Nemecko sa potáca na pokraji ekonomickej recesie a ľavicová vláda nemôže siahnuť na dodatočné finančné zásoby na podporu hospodárskej činnosti, pretože tieto jednoducho nejestvujú. Diera v erárnej pokladnici je priveľká, kumulované štátne zadlženie privysoké na to, aby nemeckí politici mohli robiť ďalšie dlhy. Ak by siahli k tomuto kroku, potom by vzrástla pravdepodobnosť, že ústredná banka zvýši úrokové miery, čím by sa zdražili kredity konzumentov na predmety dlhdobej spotreby a úvery firiem na modernizačné investície. Týmto by sa nasypalo ešte viac piesku do nemeckého ekonomického súkolia. Berlínský ľavicový kabinet sa stal obeťou vlastného neprezieravého šafárenia, ľahkovážnej ekonomickej politiky hodiacej sa iba do „dobrého počasia“. A tak musia predstavitelia SPD a Zelených dúfať v záchranu spoza nemeckých hraníc: na rozhodnutie Európskej ústrednej banky o znížení úrokových sadzieb a na rozbehnutie sa americkej konjunkturálnej lokomotívy v dôsledku koordinovanej akcie washingtonskej centrálnej banky (znižovanie úrokov) a Bushovej administratívy (pokles daňového bremena občanov a firiem), ktorá následne potiahne aj nemeckú ekonomiku zo súčasného údolia sĺz.

Dobrý hospodár sa dokáže vymotať zo šlamastiky vlastnými silami, zlý je odkázaný na pomoc iných.