Nestáva sa veľmi často, aby hrubá, ťažko čitateľná, cudzími slovami a odbornými výrazmi „prešpikovaná“ kniha dosiahla jednu z prvých priečok v rebríčku knižných bestsellerov. Približne pred dvoma rokmi sa do regálov amerických kníhkupectiev dostal publicistický opus s názvom Impérium. Autormi sú Michael Hardt, ktorý prednáša literárnu vedu na renomovanej Duke University v americkom Durhame, a taliansky politológ Antonio Negri, kedysi neoficiálny ideológ teroristických Červených brigád, neskôr poslanec Európskeho parlamentu. Po fenomenálnom úspechu v Spojených štátoch amerických sa víťazný postup knihy preniesol na starý kontinent. V Nemecku sa stal tiež knižným trhákom.
Na začiatku je moc nad slovom
Čím vlastne oslovuje ťažkým perom napísaná kniha státisíce nadšených čitateľov po celom civilizovanom svete? M. Hardt a A. Negri tvrdia, že po páde tzv. železnej opony a neslávnom konci východného bloku sa na globálnom politickom obzore pozvoľna vynorilo impérium usilujúce sa krok za krokom ovládnuť celú planétu. Každému čitateľovi je pritom jasné, koho majú autori medzi riadkami na mysli, aj keď oficiálne popierajú, že ide o Spojené štáty americké, ktoré sú pre nich symbolom anglosaskej svetovlády kapitalistického spoločenského systému. Prevodovou pákou imperiálneho úsilia podmaniť si svet je podľa M. Hardta a A. Negriho Organizácia Spojených národov, ktorá má zlegalizovať použitie všetkých možných nástrojov na získanie moci. Hardtovsko-negriovské impérium nerozširuje sféru vplyvu použitím hrubého, brutálneho (vojenského) násilia, ale predovšetkým podmanením si globálneho práva, čiže schopnosťou vykresliť nasadenie (vojenského) násilia ako potrebnú akciu v prospech práva a mieru. Autori teda preberajú klasický uhol pohľadu. Tvrdia, že impérium vzniká vtedy, keď ten či onen štát má počas výnimočného stavu moc definovať, čo je (vojenská) intervencia, a čo nie, a keď má aj schopnosť, prostriedky a silu reagovať najrozličnejším spôsobom na všemožné krízové situácie na všetkých piatich kontinentoch. Doslova uvádzajú: „V protiklade s imperializmom nemá impérium nijaké teritoriálne mocenské centrum, ani sa nazakladá na žiadnych pevne určených hraniciach. Impérium je decentralizované a deteritorializované, je mocenským aparátom, ktorý do seba postupne vstrebáva globálny priestor.“ Je jednoducho „novou formou suverenity“. Režim impéria generuje vo svojom priestore „všeobjímajúce totálne objatie“ všetkých stránok života spoločnosti.
Svätý František z Assisi
Podľa M. Hardta a A. Negriho je bezhraničnosť novodobého impéria dokumentovaná tromi mocenskými insígniami: atómovou bombou, peniazmi a éterom. Autori v nich vidia na základe antickej tradície zmiešaných ústavných symbolík tri stupne mocenskej pyramídy: panstvo nad bombou patrí do monarchistického sveta, nad peniazmi do aristokratického a nad éterom do demokratického (pričom pod pojmom nadvláda nad éterom rozumejú ovládnutie verejnej a zverejnenej mienky). M. Hardt a A. Negri pritom poznajú jediný prostriedok boja proti impériu. Ich návrh musí každého prekvapiť. Opierajú sa v ňom tiež o náhľady svätého Františka z Assisi, ktorý okrem iného podčiarkoval, že proti panujúcemu (nespravodlivému) spoločenskému poriadku sa dá protestovať tým, že všetci postupne preberú spôsob života nemajetných a ovládaných spoluobčanov, teda v konečnom dôsledku si budú všetci rovní – tak ako to žiada Biblia. Autori podobne navrhujú, aby sme sa všetci správali podľa vzoru dnešných ubiedených. Tým vznikne revolučná „rôznorodosť“ vydedencov, ktorá bude predstupňom lepšieho, spravodlivejšie zglobalizovaného sveta. Inými slovami: zasadzujú sa za rozklad zvnútra, za pozitívnu subverznú energiu masy zotročencov, ktorá, mimochodom, v sebe skrýva mesiášske črty. Otázkou však zostáva, ako na svet pozerá spomínaný nevoľnícky zástup. Čo je jeho cieľom. Či nie je dôstojnejšia, ľudskejšia existencia bez hladu, bez materiálneho nedostatku, bez tvrdého ranokapitalistického vykorisťovania. Pohľad na svet z kalkatských slumov vyzerá s najväčšou pravdepodobnosťou inak ako z dobre vykúrenej prednáškovej siene univerzity či slnečného talianskeho rodinného domu.
Autor je stálym spolupracovníkom PROFITU