Novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú predložili poslanci za Most-Híd Edita Pfundtner a Peter Antal, prešla do druhého čítania. Rozhodli o tom v utorok poslanci NR SR. Cieľom novely s navrhovanou účinnosťou 1. augusta je najmä zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj odstránenie niektorých výkladových problémov súvisiacich so správou bytového domu.

„Súčasné znenie dotknutých ustanovení zákona je do veľkej miery nesystematické a neprehľadné, a to v praxi so sebou prináša dlhodobo mnohé výkladové nejasnosti a praktické komplikácie, ktoré sťažujú alebo bránia riadnemu fungovaniu správy domu. Navrhovaná úprava prináša predovšetkým jednoznačnejšiu, systematickejšiu a prehľadnejšiu úpravu prijímania rozhodnutí vlastníkmi,“ povedala Edita Pfundtner pri odôvodnení novely v pondelok. Návrh podľa nej tiež spresňuje viacero súčasných zákonných ustanovení a zavádza mechanizmy, ktoré by mali prispieť k zvýšenej informovanosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov o veciach týkajúcich sa správy domu. „Zároveň prináša účinnejšie mechanizmy na zvýšenie kontroly orgánov spoločenstva alebo správcu domu, pričom zavádza aj niektoré nové práva a povinnosti týchto subjektov,“ uviedla Pfundtner.

Napríklad, do spoločných častí domu sú zahrnuté aj balkóny, lodžie a terasy, čo doteraz vyplývalo z právnej úpravy len implicitne. Ide totiž o spoločné časti domu, na ktoré niektorí vlastníci prispievajú aj zvýšeným príspevkom do fondu prevádzky, údržby a opráv. „V prípade balkónov, lodžií a terás nejde o priestorovo vymedzenú časť budovy, ktorú by bolo možné charakterizovať ako miestnosť alebo súčasť súboru miestností, ale o konštrukčné prvky vonkajšej konštrukcie obvodových múrov, prípadne strechy domu, ktoré už zo svojho technického riešenia a svojej technickej funkcie musia byť spoločnými časťami domu, rovnako ako spoločný obvodový plášť, či strecha budovy. Tento princíp sa uplatní aj v prípade, ak ide o prvky priliehajúce k jednotlivým bytom, pričom možno označiť za nepodstatné, že na takýto konštrukčný prvok majú prístup iba vlastníci priliehajúcich bytov. V zmysle právnej teórie ide o tzv. relatívne spoločné časti domu,“ vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona.

Novela zavádza aj nový pojem garážové stojisko, ktorý je používaný najmä v súvislosti s developerskou výstavbou. Garážové stojisko je plošne vymedzená časť nebytového priestoru v dome, určeného na parkovanie motorových vozidiel. Ide o tzv. hromadné garáže, kde sú garážové stojiská vyznačené len vodorovným značením, preto nespĺňajú definíciu nebytového priestoru. Z dôvodu, že garážové stojisko nespĺňa legálnu definíciu samostatného nebytového priestoru, zapisuje sa do katastra nehnuteľností len poznámkou. Rovnakým režimom sa riadia aj skladové priestory, ktoré sa nachádzajú v nebytovom priestore domu a nepovažujú sa za príslušenstvo bytu. Zároveň sa navrhuje, aby súčasťou vkladu na zápis vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemusela byť aj situačná dokumentácia, pretože tá je už v katastri nehnuteľností evidovaná od prvého vkladu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.