Podvody a finančné škandály, akým bol napríklad prípad Enronu, sa nemuseli udiať, keby bol Biely dom aktívnejšie postupoval oveľa skôr. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američan Joseph Stiglitz vyslovil tento názor v rakúskom Linzi vo svojej prednáške o spľasnutí hospodárskej bubliny v 90. rokoch.

Stiglitz ešte v roku 1993 ako poradca prezidenta Billa Clintona navrhoval a žiadal zmenu podmienok pre činnosť audítorov. Ako sa neskôr ukázalo, práve ich zlyhanie viedlo v nasledujúcich rokoch ku krachom, ktoré pripravili akcionárov o miliardy dolárov. Napriek tomu, že u Clintona s návrhmi nepochodil, a prezidentovo pôsobenie v ekonomickej oblasti hodnotil veľmi kriticky, dal by mu známku A. „Lebo to, čo prišlo po ňom,“ povedal ekonóm, „si zaslúži hodnotenie D mínus“.

George W. Bush v priebehu troch rokov dokázal zmeniť 2-% prebytok štátneho rozpočtu za Clintona, na 5-% deficit. A k tomu prispel aj k zničeniu dvoch miliónov pracovných miest. Príčinou problémov sú podľa Stiglitza vojenské výdavky. „Tie sa vymkli spod akýchkoľvek kritérií,“ povedal Stiglitz a dodal, že Spojené štáty na jednej strane vedú vojnu proti teroru a na druhej strane rozvíjajú svoj obrovský jadrový potenciál, hoci nepriateľ, proti ktorému by sa mal použiť, nejestvuje. Celkovo vynakladajú USA viac peňazí za menšiu bezpečnosť než kedysi, domnieva sa Stiglitz.

Stiglitz pri predstavovaní svojej novej knihy Roaring Nineties… (Búrlivé 90. roky – čara zbavený boom) kritizoval aj Svetovú banku a Medzinárodný menový fond. Ich ideologická viera na základy trhovej ekonomiky mala podiel na zostrení problémov v najchudobnejších a rozvíjajúcich sa krajinách.

Informoval rakúsky denník Der Standard.