S cieľom zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií bola v roku 2012 schválená reforma, podľa ktorej sa valorizácia dôchodkov mala od roku 2018 v plnej miere naviazať na dôchodcovskú infláciu. Ešte pred jej plným nábehom Ministerstvo práce soc. vecí a rodiny SR predložilo v lete návrh na zavedenie minimálnej výšky valorizácie v sume 2 % priemerného dôchodku. Zdôvodňuje to nedostatočným zvyšovaním dôchodkov v situáciách, ak je dôchodcovská inflácia veľmi nízka.

Uvedený návrh považujeme za nesystémový zásah do parametrov dôchodkového systému s negatívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Percentuálna valorizácia o dôchodkovú infláciu zabezpečuje zachovávanie kúpnej sily dôchodku bez ohľadu na výšku inflácie. Opätovne sa do systému vnáša ďalšia solidarizácia nižších dôchodkov bez ohľadu na mieru solidarity pri prvom priznaní dôchodku a na už prijaté opatrenia v minulosti1 . V roku 2018 by navrhovanú minimálnu valorizáciu mali dostať takmer všetci starobní dôchodcovia, čím sa výdavky Sociálnej poisťovne na valorizáciu zvýšia o 176 %. V prípade ak by šlo o trvalé opatrenie, pre kompenzovanie negatívneho vplyvu zmeny valorizácie na dlhodobú udržateľnosť by bolo potrebné v tejto výške dodatočne a trvale zlepšiť saldo verejných financií o 0,25 % HDP. Z pohľadu reformy z roku 2012 by tak došlo ku eliminácii približne 30 % predpokladanej úspory. Aj keď ostatná verzia návrhu predpokladá účinnosť opatrenia len na 4 roky, rozpočtové dôsledky budú znášať viaceré budúce vlády a generácie daňovníkov, čo znamená tiež zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Navyše, jeho dočasnosť je vzhľadom na historickú skúsenosť veľmi otázna. V kontexte diskusie o uvoľnení dlhovej brzdy a chýbajúcej diskusie o alternatívnom použití týchto peňazí2 je podľahnutie nominálnej ilúzii nedostatočným argumentom na dodatočné výdavky v sume 1 mld. eur už do roku 2025.

celý komentár