Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) našiel závažné pochybenia pri zavádzaní elektronického zdravotníctva (e-Health). Vzhľadom na závažnosť zistení v oblasti manažovania celého projektu odstúpil predseda NKÚ Karol Mitrík kontrolné zistenia Generálnej prokuratúre SR. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

NKÚ ukončil na Ministerstve zdravotníctva SR a v Národnom centre zdravotníckych informácií kontrolu „Informačné systémy pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti“, ktorú uskutočnil v rámci plánu kontrolnej činnosti na rok 2015. „Zistenia kontrolórov poukazujú na viaceré systémové nedostatky, pričom sa nedalo preveriť, či sa cieľ projektu eHealth v rámci Operačného programu Informatizácie spoločnosti (OPIS) naplnil. Projekt totiž dodnes nebol ukončený, zavedený do rutinnej prevádzky a momentálne je v sklze už takmer štyri a pol roka,“ konštatovala Dobáková.

Zámerom kontroly úradu bolo preveriť stav, proces realizácie a postupy pri zavedení nových informačných technológií v oblasti zdravotníctva, ktoré mali zvýšiť kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Kontrolóri skúmali rozpočty, zmluvy, finančné a účtovné výkazy, účtovné doklady a iné vyžiadané dokumenty.

Ku dňu ukončenia kontroly sa preinvestovalo spolu 45,48 milióna eur. Mimo tohto rozpočtu, ktorý je hradený z prostriedkov európskej finančnej pomoci, bolo takmer 11 miliónov eur využitých na výpožičku majetku. Ďalších 5,5 milióna eur smerovalo na dátové centrum, hardvér a softvér.

NKÚ konštatoval, že projekt nenaplnil očakávané prínosy. „Kontrola ukázala, že verejné obstarávanie na elektronické služby zdravotníctva a následná realizácia diela mala nedostatky, ktoré zásadným spôsobom zmenili pôvodný predmet zákazky a narušili princíp transparentnosti, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ upozornila Dobáková. Pôvodná zmluva z novembra 2009 počítala s nenávratným finančným príspevkom v maximálnej výške 40 miliónov eur s trvaním do 24 mesiacov. Pri rozšírení projektu bola suma navýšená o 7 miliónov eur a termín sa predĺžil do 31. decembra 2015.

Kontrolóri preverovaním zistili, že rezort zdravotníctva k zmluve o dielo uzatvoril osem dodatkov, pričom rozhodujúce dodatky číslo 2 a číslo 3 vyradili hardvérové a softvérové vybavenie, čím sa projekt nemohol uskutočniť tak, ako bol schválený. „Kontrolóri ďalej zistili, že tieto dodatky neboli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv tak, ako to vyžaduje zákon. Preto vzniká podozrenie, že k uzavretiu takéhoto dodatku ako keby ani nedošlo,“ zdôvodnila Dobáková. Zároveň dodala, že ďalší z dodatkov uzatvorili o 81 dní neskôr, ako bola ukončená platnosť a účinnosť predošlého dodatku, čo podľa NKÚ opäť vyvoláva pochybnosti.

Pochybenia a možné netransparentné nastavenie súťaže už v minulosti identifikoval audit Ministerstva financií SR či Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). NKÚ podobne ako ÚVO konštatoval, že nedodržanie princípu transparentnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať negatívny vplyv na proces celého obstarávania. „Táto skutočnosť sa premietla do povinnosti vrátiť viac ako 4,5 milióna eur ako neoprávnené výdavky zo strany ministerstva zdravotníctva,“ dodala Dobáková. Nedostatky sa objavili aj pri aplikácii ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, Občianskeho zákonníka, zákona o rozpočtových pravidlách.

Oproti pôvodnému termínu začiatku rutinnej prevádzky vypočítali kontrolóri NKÚ omeškanie 1 522 dní, čo predstavuje štyri roky a dva mesiace. Plne funkčný projekt a jeho použitie v praxi ku dňu ukončenia kontroly NKÚ stanovil rezort na 1. januára 2017. „Zmeny oproti predpokladom v priebehu realizácie elektronizácie zdravotníctva a očakávané verejné obstarávania generovali negatívny dopad k predpokladanému dátumu ukončenia projektu (ku koncu roka 2015) v sume 194,6 milióna eur,“ zhrnula Dobáková.

V tejto sume sú okrem zdrojov európskej finančnej pomoci započítané aj ďalšie vynútené náklady a 125 miliónov eur, čo mala byť čistá hodnota za projekt. NKÚ podľa záverov z kontroly rezortu zdravotníctva odporučil zásadným spôsobom zvážiť zavedenie elektronického preukazu poistenca, ktorý by si vyžiadal ďalšie náklady vo výške 55 miliónov eur. Úrad tiež odporúča, aby sa na tento účel využili elektronické identifikačné karty (občianske preukazy s čipom), s ktorých použitím projekt počítal už v počiatočnej fáze.