Vývoj na domácej scéne sa v posledných týždňoch ocitol v tieni udalostí nasledujúcich po teroristickom útoku na Spojené štáty. Aj keď definitívne určenie miery dopadu posledného vývoja vo svete na Slovensko je zatiaľ predčasné, niekoľko zásadných faktov sa začína črtať zreteľne už dnes.

Je možné očakávať, že udalosti posledných týždňov budú okrem iného znamenať akceleráciu procesu rozširovania NATO. Z dlhodobejšieho pohľadu môže dokonca dôjsť k redefinovaniu niektorých doteraz tradičných postojov a vzťahov, výsledkom čoho môže byť i výrazné priblíženie sa Ruska k Európe ako i Severoatlantickému spoločenstvu. Z ekonomického pohľadu by takýto vývoj bol pre Slovensko zaujímavý. Takýto vývoj , ak by k nemu došlo, by však bol výsledkom dlhodobého procesu a tak z pohľadu aktuálnosti hlavným dopadom pre Slovensko zostávajú riziká vyplývajúce z pravdepodobnej recesie americkej a možno aj európskych ekonomík.

Najrizikovejším prvkom ohrozujúcim rovnováhu slovenskej ekonomiky je – ak necháme bokom neriešené problémy zdravotníctva a dôchodkového systému – vývoj bilancie zahraničného obchodu. Ten je v tomto roku jednoznačne negatívny, keď ako odhad celoročného schodku už padlo i číslo 100 mld Sk, čiže takmer 10% HDP. Podstatná časť slovenského exportu pritom smeruje do Čiech a do EU a ak aj recesia v USA môže mať na Slovensko limitovaný dopad, ochladenie eurozóny by bolo zlou správou.

Spomaľovanie ekonomiky v eurozóne bolo viditeľné už pred 11. septembrom a v podstate kopírovalo spomaľovanie americkej ekonomiky. Možnosť odtrhnutia sa európskej ekonomiky od vývoja v Spojených štátov je zatiaľ iba hypotézou, ktorú nepotvrdzujú makrodáta a koniec koncov ani výrazne korelované americké a európske akciové trhy.

Rovnako iba hypotetická je zatiaľ možnosť oslabenia dolára, ktorý predstavuje pre Slovensko hlavnú importnú menu. Pri korune viac menej fixovanej na euro predstavuje silný dolár zhoršenie deficitu. Z tohto pohľadu je dobrou správou pokles ceny ropy, jej udržanie na súčasných úrovniach však bude závisieť od iba ťažko odhadnuteľného vývoja vojny proti terorizmu.

Je zrejmé, že napriek niektorým parciálnym úspechom nedošlo na Slovensku v priebehu posledných rokov k uskutočneniu reforiem potrebných k odstráneniu základných blokov rozvoja ekonomiky. Tým prvoradým zostáva naďalej silné previazanie ekonomiky s politikou, výsledkom ktorého je na jednej strane korupčné prostredie brániace voľnej súťaži ekonomických subjektov a na druhej strane chaotická administratíva, produkujúca nesúrodú a nekvalitnú legislatívu vznikajúcu pod tlakom skupinovo úzkych i časovo ohraničených záujmov. Nad tým všetkým potom vlaje absencia dlhodobejšej vízie a cieľa.

Jedným z najkrikľavejších dôkazov malej potentnosti súčasnej administratívy – spôsobenej buď neschopnosťou alebo nedostatkom chcenia – je veselý rozvoj ba až prekvitanie nebankových subjektov, operujúcich tridsať a viac percentnými garantovanými výnosmi a súčasne úspešne snažiacich sa o svoju inšitucionalizáciu. Problémom je, že všetky nedotiahnuté reformy a „pozabudnuté“ slabé miesta sa zvyčajne prejavia práve v čase kríz, vypuklom to zrkadle zvýrazňujúcom každý škrabanec… Optimista však môže iba dúfať že vlna zmien, ktorú spustil 11. september, príde i na Slovensko.