O tom, že kontrolný balík akcií firmy Transpetrol, a.s. Bratislava, ináč prevádzkovateľa slovenskej časti ropovodu Družba, zmenil majiteľa, sa verejnosť dozvedela koncom októbra 1998. Súkromný nadobúdateľ získal 34,05 % akcií v rámci exekúcie. Exekúcia v roku 1998 bola na základe toho, že daňový úrad vraj zostal niečo dlžný súkromnej firme IlaS.

Desať rokov sporov

Celý príbeh sa začal v októbri 1995, keď okresný daňový úrad rozhodol o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a účty firmy, ktorej majiteľ požiadal redakciu o zachovanie anonymity. Toto a nasledujúce opatrenia daňového úradu, ktoré sa ukázali ako bezdôvodné, však viedli k likvidácii tejto firmy. Tým firma utrpela značnú škodu, ktorú prostredníctvom súdov vymáhala od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom financií SR. Výšku odškodnenia stanovil v októbri 1997 na 43 mil. Sk. Okresný súd vo Vranove na Topľou a následne Krajský súd v Prešove rozhodli, že ministerstvo financií je povinné zaplatiť firme ILaS z Vranova nad Topľou istinu vo výške 43.265.591 Sk so 17% úrokom z omeškania od 1.1.1997 až do zaplatenia a trovy konania. Oprávnenosť požiadavky po okresnom a krajskom súde definitívne potvrdil aj Najvyšší súd SR.

Firma sa snažila najprv získať budovu Ministerstva financií (MF) SR na Štefanovičovej ulici v Bratislave. Keď sa nepodarilo exekvovať budovu, firma sa rozhodla pre iný majetok štátu. Spôsob, akým bol majetkový podiel strategickej a neprivatizovateľnej spoločnosti zaradený do exekúcie nie je známy. Ministerstvo financií SR za ministrovania Sergeja Kozlíka, ako aj jeho nástupcu Miroslava Maxona toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odmietalo a nechcelo zaplatiť, firma sa obrátila na súdneho exekútora.

MF SR odmietalo záväzok zaplatiť preto, lebo bolo presvedčené, že je v práve, a to aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu. MF SR podalo v súvislosti s exekúciou generálnemu prokurátorovi Michalovi Vaľovi oznámenie o podozrení z trestnej činnosti. Poukazovalo na to, že akcie sa nachádzali na účte ministerstva hospodárstva a nie financií, proti ktorému sa viedol súdny spor.

Exekúcia za 65,5 mil. Sk

Sudkyňa 24.9.1998 vo veci pohľadávky firmy C.S.I.-CD voči ministerstvu financií požiadala súdnu exekútorku Miladu Korimovú o vykonanie exekúcie. Podľa exekučného príkazu sa vymáha pohľadávka vo výške 43.265.591 Sk, úroky z omeškania 13.289.292,98 Sk, trovy súdneho konania 328.815 Sk, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii 43.800 Sk, úroky z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 43.265.591 Sk do zaplatenia a predbežné trovy exekúcie 1.001.000 Sk. Teda exekútorka má spolu vymáhať majetok v hodnote vyše 65,5 mil. Sk. Exekútorka vydala príkaz na vykonanie exekúcie predajom cenných papierov ZŤS, Výskumno-vývojový ústav Martin, a.s., Transpetrol, a.s., DMD Holding, a.s., Konštrukta-Industry, a.s., Konštrukta Defence, a.s., ZŤS Dubnica nad Váhom, a.s., ZVS, a.s., ZŤS TEES, a.s., ZŤS – Dubnica nad Váhom plus, a.s. Medzi exekvovaným majetkom mal byť aj majetok niekdajšieho Strediska cenných papierov SR, súčasného Centrálneho depozitára cenných papierov SR.

Exekútor na základe rozhodnutia súdu z 29.9.1998, exekučným príkazom zo 7.10.1998 poveril obchodníka s cennými papiermi Class Invest Slovakia previesť akcie z vlastníctva štátu, a to do výšky vymáhanej pohľadávky. Z akcií, patriacich Slovenskej republike, ktoré sa nachádzali na účte ministerstva hospodárstva, si teda obchodník vybral akcie Transpetrolu. Keďže ide o verejne neobchodovateľné akcie, ich predajnú cenu určil na základe trhových cien akcií porovnateľných podnikov. Na základe tejto ceny vypočítal, že pohľadávke zodpovedá 647 akcií s nominálnou hodnotou akcie 1 mil. Sk, čo predstavuje 34,05% základného imania Transpetrolu.

Prekvapenie pre predstavenstvo

Stredisko cenných papierov SR v októbri 1998 potvrdilo, že uvedený prevod 34,05% akcií a.s. Transpetrol bol vykonaný a to neštandardnou metódou a bez vedomia predstavenstva a orgánov spoločnosti Transpetrol. Tento prevod nezodpovedal podmienkam príslušnej zmluvy o registrácii emisie zaknihovaných akcií. Predstavenstvo akciovej spoločnosti Transpetrol prehlásilo, že prevod sa uskutočnil bez jeho vedomia a považuje tento krok za porušenie právnych noriem tejto akciovej spoločnosti.

Predstavenstvo a.s. Transpetrol na základe vyžiadaného výpisu z SCP SR s prekvapením zistilo, že 34,05% podiel základného imania spoločnosti bol prevedený bez vedomia orgánov spoločnosti na neznáme súkromné subjekty a osoby. Správa bola publikovaná v októbri 1998. Transpetrol bol v zmysle zákona o strategických podnikoch zaradený do kategórie neprivatizovateľných akciových spoločností. Predstavenstvo považovalo prevod akcií za porušenie právnych noriem spoločnosti a dalo zablokovať akýkoľvek pohyb s akciami Transpetrolu.

Zakladateľom a kedysi jediným akcionárom a.s. Transpetrol bolo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, ktoré v októbri 1998 podalo vo veci prevodu akcií na Generálnu prokuratúru SR podnet na preskúmanie postupu rozhodnutia súdu a na odstránenie zistených porušení. V ten istý deň poslalo MH SR žiadosť SCP o pozastavenie ďalších prevodov akcií MH SR a vrátenie akcií Transpetrolu Bratislava na účet MH SR vedený v Stredisku cenných papierov. MH SR zároveň podáva žalobu na vylúčenie veci z exekúcií. „MH SR bude súčinné pri vyšetrovaní a preskúmavaní postupu prevodu akcií,“ konštatovalo sa vo vtedajšom vyhlásení ministerstva. O celý prípad prevodu akcií Transpetrolu Bratislava sa okrem ministerstva financií a hospodárstva zaujímal aj Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom.

AOCP versus SCP

K prevodu akcií sa vyjadril aj najvyšší predstaviteľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Michal Horváth. „Ak sa pozrieme do minulého roku a pripomenieme si podrobnosti súvisiace s pokusom o exekúciu v prospech Inekonu, a.s., Praha a porovnáme si to s tým, čo sa stalo s akciami Transpetrolu, a.s., Bratislava je zjavné, že v prípade subjektov disponujúcich podporou bývalej vládnej garnitúry, nie je problémom urobiť čokoľvek. V prípade, že ide o subjekt politicky nepohodlný, stredisko odmieta urobiť dokonca kroky nariadené exekútorom,“ povedal M. Horváth pre agentúru SITA.

S reakciou neváhal vtedajší riaditeľ SCP Ján Benian.

„Exekúcia je právny akt, ktorý je síce upravený v Exekučnom poriadku, avšak bez relevantných väzieb na zákon o cenných papieroch. Z vyjadrenia M. Horvátha je zrejmé, že pokiaľ na SCP SR príde exekútor a bude si žiadať vykonávať ľubovoľnú službu, musí SCP SR bez ohľadu na právnu úpravu zákona o cenných papierov urobiť, čo mu uvidí na očiach. Takýto je však i prístup obchodníkov s cennými papiermi, ktorí sa považujú za „motor kapitálového trhu“ na Slovensku. Potom je však potrebné položiť si otázku, prečo svoju činnosť organizujú ako podomoví vykupovatelia, ktorí si zoženú údaje o vlastníctve určitých druhov cenných papierov a ktorí za smiešne ceny, s priznaním sa, že to robia preto, aby „niekto“ získal majoritu v danej akciovej spoločnosti, obchádzajú prekvapených majiteľov týchto cenných papierov a strkajú im do rúk nimi pripravené zmluvy,“ poznamenal J. Benian

V závere J. Benian povedal, že už by bolo vhodné, aby sa taktiež AOCP a predovšetkým pán Horváth pozreli na seba vo vlastnom zrkadle svojej činnosti a nesnažili sa všetko negatívne zvaliť iba na iných. Keď totiž nefunguje kapitálový trh tak, ako by mal, je v prvom rade potrebné opýtať sa samého seba, čo som urobil preto, aby fungoval.

Akcie putujú ďalej

Akcie sa postupne dostali na majetkové účty iných subjektov. Medzi sedem súkromných akcionárov Transpetrolu patrili spoločnosť CD, a.s., (6,57% na základnom imaní), Tradeunion, s.r.o. (5,78%), C.S.I. – Fest, a.s. (5,26%), Briliant, a.s. (5,15%), Ing. Tibor Kolesár (4,52%), Matúš Šándor (4,31%), Miroslav Kozubaľ (2,42%).

Mimoriadne valné zhromaždenie (MVZ) a.s. Transpetrol, ktoré zvolali na žiadosť s.r.o. Tradeunion Vranov nad Topľou, zastúpenej Matúšom Šándorom na zasadnutí 26.11. 1998 rozhodlo, že zápis osôb do registra emitenta v SCP SR považuje za neplatný. Minoritní akcionári požiadali o udelenie súhlasu k prevodu 34,05% akcií. Zástupca majoritného akcionára, ktorým je štát, tento návrh však nepodporil.

„MH SR ako jediný akcionár obchodnej spoločnosti Transpetrol považuje prevod 647 kusov akcií z jeho majetkového účtu v SCP za protiprávny,“ povedala vtedajšia generálna riaditeľka sekcie legislatívy a výkonu vlastníckych práv MH SR Darina Novomeská. Podľa jej vyjadrenia je ministerstvo na základe doterajších informácií presvedčené, že výkon exekúcie prevodom spomínaných 34,05% akcií nebol v súlade s právnymi predpismi. „Okrem toho hodnota exekvovaných akcií je absolútne neprimeraná k pohľadávke oprávneného. Takouto exekúciou by došlo aj k obchádzaniu zákona o neprivatizácii strategických podnikov,“ zdôraznila D. Novomeská.

Jeden z predstaviteľov vtedajších menšinových akcionárov vyhlásil: „Chceme zveľaďovať svoj majetok za účelom zvýšenia jeho hodnoty.“ Podľa neho by sa mal vymeniť súčasný manažment. Minoritní akcionári budú požadovať účasť svojich zástupcov v predstavenstve a dozornej rade. S cieľom presadzovať svoje záujmy vytvárajú novú akciovú spoločnosť, ktorá by združovala „všetkých drobných vlastníkov“. Vtedajší minister hospodárstva Ľudovít Černák vyhlásil, že „takzvaných vlastníkov bude MH SR ignorovať“. Zástupcami firiem, ktoré majú 34,05% akcií Transpetrolu, boli advokáti Ján Havlát a Miloš Kaščák.

Minoritní súkromní akcionári a.s. Transpetrol rokovali s potenciálnym zahraničným investorom, ktorý prejavil záujem o vstup do spoločnosti. Prezident a generálny riaditeľ Bankers Trust ICC Ltd. Bratislava Jaroslav Žák, zastupujúci minoritných akcionárov, začali sa aj konzultácie s Ministerstvom hospodárstva SR ohľadne spoločnej stratégie spoluakcionárov pri výbere strategického zahraničného partnera. J. Žák prisľúbil, že štát by mal od potenciálneho investora získať 10 mld. Sk.

Návrat do pôvodného stavu

Akcie Transpetrolu, ktoré v exekúcii získali súkromné spoločnosti, sa 10. decembra 1998 vrátili späť na účet MH SR. SCP oznámilo, že „v zmysle rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov MF SR vykonalo opravu v zápisoch, týkajúcich sa evidencie akcií spoločnosti Transpetrol, a.s., na účte Ministerstva hospodárstva SR tým, že uviedlo evidenciu do pôvodného stavu, t.j., do stavu platného pred dňom 9.10.1998. Zástupca jedného z bývalých akcionárov označil tento krok za protiústavný a prirovnal ho k znárodňovaniu po februári 1948.

Emília Palková, riaditeľka SCP povedala, že SCP konalo na základe rozhodnutia MF SR . Riaditeľ odboru kapitálového trhu na ministerstve Miloš Surovič oddôvodnil rozhodnutie tým, že SCP SR konalo pri prevode spomínaných akcií na súkromné osoby koncom októbra 1998 nesprávne. Podľa názoru ministerstva prišlo k porušeniu zákona o strategických podnikoch a exekučného poriadku. Akcie Transpetrolu sú navyše prevoditeľné iba so súhlasom predstavenstva Transpetrolu, a ten v tomto prípade predstavenstvo nedalo. „Je pravdepodobné, že sa celá záležitosť skončí na súde, ktorý definitívne rozhodne,“ povedal Surovič. MF SR okrem toho vyhlásilo, že prevod akcií sa dá považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Právnu čistotu postupu štátu však spochybnili súdy. Krajský súd v Prešove potvrdil nároky firmy Ignáca Iľčišina. Štát sa však odvolal na Najvyšší súd SR.

Trestné stíhania

Kvôli exekúcii bola od marca 2001 exekútorka Korimová trestne stíhaná a už tri roky má pozastavený výkon funkcie. Trestné stíhanie sa viedlo aj voči sudkyni Ružene Vaškovej, ktorá v kauze rozhodovala. Súd jej nedokázal vinu.

Trestnému stíhaniu sa nevyhol Ignác Ilčišin – jeden z majiteľov firiem, ktoré si na akcie Transpetrolu nárokujú. Finančná polícia vyslovila názor, ktorý nikto nepotvrdil súdnym rozhodnutím. Podľa nej sa mal dopustiť trestného činu podvodu a legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ako aj neoprávnenému obchodovaniu s devízami. Tieto činy boli spojené s činnosťou jeho firiem, medzi ktorými bola aj Classinvest Slovakia – obchodník s cennými papiermi. Túto firmu poverila exekútorka Korimová predajom akcií Transpetrolu. Classinvest Slovakia ich predal za asi 60 mil. Sk, hoci podľa odborníkov ich trhová hodnota sa v tom období odhadovala na vyše 2 mld. Sk. Kúpili ich osoby personálne a majetkovo spriaznené s firmami Ignáca Ilčišina. Ako sa spor skončí ukáže až rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.