Pred novembrom 1989 reguloval situáciu v taxikárskom remesle Dopravný podnik mesta Bratislavy. Zastrešoval vodičov-taxikárov ako svojich zamestnancov a obyvateľstvu poskytoval dispečingové služby. Počet taxíkov pre Bratislavu limitoval číslom 300. Každý záujemca o vtedy lukratívnu prácu taxikára sa mohol riadne zamestnať ako vodič iba v tomto štátnom podniku. Dopravný podnik mesta Bratislavy neprijímal nových zamestnancov nad stanovený limit aj napriek tomu, že taxíkov bolo málo a dopyt mnohonásobne prevyšoval ponuku.

Taxikári vtedy pracovali podľa dennej normy. Mnohí ju dokázali splniť za dve hodiny, a keďže mali lepšie kšefty, ako voziť ľudí, venovali sa svojim privátnym záujmom. Aj preto bolo v tom čase ťažšie zohnať taxi, ako požičať si peniaze od bezdomovca. Situácia však vyhovovala druhej skupine vodičov, ktorí nemali núdzu o klientelu rôzneho druhu. Mohli si zarobiť nemalé peniaze. Okrem nepatrného oficiálneho platu údajne 30- až 40-tis. Kčs mesačne, čo bol v tých časoch niekoľkonásobne vyšší príjem, ako mali generálni riaditelia výrobno-hospodárskych jednotiek. Obe kasty socialistických taxikárov si svoje lukratívne džoby žiarlivo chránili. Veľmi dobre sa poznali a akékoľvek spory či nedorozumenia si vybavovali v rámci uzatvoreného kruhu. Krajne nepriaznivú situáciu na trhu sa pokúšali riešiť mnohí odvážlivci – čierni taxikári.

Sila zmeny

Zamestnancov skostnateného štátneho podniku zmena pomerov koncom roku 1989 zaskočila. Do poskytovania dopravných služieb totiž prestal zasahovať štát. Zo dňa na deň vyrástla v hlavnom meste nebývalá konkurencia. Ako prví sa zorientovali bývalí čierni taxikári. Okamžite zlegalizovali svoje postavenie a postupne prijímali nových záujemcov.

Ľudia dlho nevedeli pochopiť, prečo každá taxislužba účtuje iné ceny. Keď sa už aspoň trochu zorientovali, počet taxíkov v meste sa rozrástol geometrickým radom. V roku 1995 už pôsobilo na území Bratislavy jedenásť taxikárskych firiem. To so sebou prinieslo aj nekalú súťaž o falošnú reklamu, t. j. reklamu len na časť ceny svojho produktu, ktorá však nedávala obraz o všetkých zložkách. Ak totiž niekto ponúkal zákazníkovi najlacnejší kilometer, neznamenalo to, že mal aj najlacnejšie služby, pretože o cene rozhoduje okrem sadzby za kilometer aj základná sadzba, sadzba za čakanie a rôzne ďalšie príplatky. Mnohí ľudia, ktorí jazdili taxíkmi s drahším kilometrom, sa dali zlákať konkurenciou s lacnejším kilometrom. Neskôr sa vrátili späť k „svojej“ firme. Zistili, že konečné ceny sú buď lacnejšie, alebo aspoň také isté. Zákazník totiž musí uvažovať aj o kvalite ponúkaných služieb.

V roku 1992 vzniklo profesijné združenie taxikárov Cech taxi Bratislava. Dôvodov na jeho vznik bolo niekoľko. Po prvých skúsenostiach v novom ekonomickom prostredí nastal chaos. Protichodné záujmy vyústili do hrozby nebezpečného, bezprávneho súperenia medzi novovzniknutými taxikárskymi skupinami. Bolo nevyhnutné stretnúť sa, zmierniť nežiaduce napätie a konfrontovať rozdielne záujmy.

Nechránia však dnes majitelia cechu iba svoje ekonomické záujmy? Veď čím viac členov, tým väčší zisk. Napríklad za prenajatú vysielačku platí taxikár v cechu 2-tis. Sk mesačne. „Cech nemá vplyv na ekonomické záujmy firiem. Žiadneho vodiča nenútime, aby sa napojil na niektorý z dispečingov. Spôsob vykonávania živnosti je jeho vec. Sám sa musí rozhodnúť, či si od niektorej firmy bude kupovať služby,“ vysvetľuje predseda Cechu taxi Bratislava Milan Velčický.

Zapojení verzus nezapojení

Cech taxi Bratislava poskytuje alebo sprostredkuje svojim členom právnu pomoc a iné náležitosti súvisiace so zabezpečením riadneho výkonu živnosti. Členstvo v cechu je dobrovoľné. Po Bratislave jazdí podľa odhadu v súčasnosti asi 1 500 – 1 600 taxikárov. Členmi Cechu taxi je tisíc z nich. Približne 820 je napojených na dispečerské firmy, ktoré sú v cechu, okolo 80 ich nie je napojených a 100 členov využíva služby dispečerských firiem, ktoré v cechu nie sú.

Cech taxi Bratislava v súčasnosti združuje jedenásť taxislužieb zapojených na dispečing. Členmi cechu môžu byť aj taxikári z nezapojených firiem. Stačí si len zaplatiť členské 500 Sk ročne, čo je v prepočte asi 1,40 Sk na deň. Aké sú ich výhody? „Vedenie nášho cechu poskytuje členom zľavy na niektoré produkty. Členské sa každému, kto zľavy využíva, niekoľkonásobne vráti. Vybavili sme napríklad päť- až šesťpercentné zľavy z predajnej ceny na automobily Škoda, cenu pneumatík na túto značku sme dokázali znížiť o16 percent. Na vybraných čerpacích staniciach majú naši členovia zľavu 1,30 Sk na liter benzínu a 1 korunu na liter nafty. Môžu využívať aj zľavy na poistenie taxíkov a rôzne ďalšie akcie, týkajúce sa cien na vozidlá Opel, Renault alebo Daewo,“ hovorí M. Velčický

Aká je situácia na trhu taxislužby? Mnohí bratislavskí taxikári už niekoľko rokov opakujú rovnaký refrén: je nás priveľa, práce zas primálo.

„Tých 1 500 – 1 600 taxíkov je jednoznačne veľa. Je to živelné, ale legislatíva nás nepustí. Vždy, keď sme v tomto smere chceli niečo dosiahnuť, narazili sme hlavou o múr. Ústava SR dáva právo podnikať každému. Kto spĺňa zákonom predpísané podmienky, koncesiu na taxikára dostane. Situácia na trhu nikoho nezaujíma,“ dodáva podpredseda Cechu taxi Bratislava Peter Masár. Podľa neho tvrdenie, že vo veľkej konkurencii taxikárov odpadnú slabí a nevýkonní, v tejto brandži neplatí. Naopak, odchádzajú poctivci, pretože nedokážu okrádať zákazníka.

Nerovné podmienky

Stať sa taxikárom je veľmi jednoduché. Nevyžaduje sa totiž členstvo v Cechu taxi. Stačí zájsť na živnostenský úrad a podnikať na vlastnú päsť. Ustanoviť jednotný sadzobník pre všetky taxislužby a taxikárov nie je možné. Slovensko je trhovou ekonomikou s voľnou tvorbou cien. „Keď sa dokážem uživiť sám, neviem, prečo by som mal niekomu platiť za vysielačku? Ceny určujem podľa vlastného uváženia. Napokon, moje sadzby si môže zákazník prečítať na dverách,“ ohradil sa jeden z taxikárov nezapojených na dispečing. Ako je to teda s cenami za kilometer? „Pre taxislužbu nie sú dobrí taxikári, ktorí majú vysoké ceny, ale ani tí, čo jazdia s nízkymi cenami, pretože potom majú problémy s pokrytím nákladov. Podľa našich kalkulácií by mala byť reálna cena približne 20 korún na kilometer,“ zdôvodňuje P. Masár. Firmy združené v Cechu taxi platia za prenájom stanovíšť aj za prenájom vysielačiek. Ich nezapojení kolegovia sú od týchto poplatkov zväčša odbremenení. Stretnúť ich možno na lukratívnych stanovištiach v centre mesta alebo na hlavnej železničnej a autobusovej stanici. „Čo s nimi máme robiť? Neplatia také dane ako my a nijaký zákon ich nepostihuje. Je nás veľa, práce je málo, niekedy mám problém zarobiť si na vysielačku. Nezapojení nám dennodenne blokujú miesta na stanovištiach. Už dlho to v nás vrie. Začína sa tichá vojna,“ hnevá sa taxikár čakajúci pri hlavnej železničnej stanici.

Čo platí na tzv. nezapojených taxikárov? Jedine dobre informovaní zákazníci. Chcú sa totiž dostať na určené miesto včas a za prijateľnú cenu. Dobre informovaných ľudí je však málo. Odporúčanie odborníkov? Nastupujte iba do taxíka so zreteľne vyznačeným logom, s vysielačkou a so sadzobníkom vytlačeným na dverách. Vopred sa informujte u vodiča o cene za kilometer jazdy. Vyhnete sa zbytočným nepríjemnostiam. Každý taxikár je totiž iný.

Práva a povinnosti

Taxikár musí mať vyvesený cenník na viditeľnom mieste. Niektorí ho majú na dverách, takže nie je problém riadiť sa podľa neho. Taxikári sú zväčša živnostníci, jazdia na živnostenskú koncesiu pre rôzne taxislužby. Majú logo svojej firmy na predných dverách, podľa toho ich môžete identifikovať, a nejazdiť s takými, ktorí pracujú načierno. Taxikár vám na požiadanie musí vydať potvrdenku. Radšej si ju vyžiadajte vždy. Ak budete mať neskôr problém, môžete taxikára pri reklamácií podľa nej identifikovať.

Ak chcete prepraviť zviera alebo objemnú batožinu, radšej pri objednávaní taxi vopred upozornite dispečing. Spýtajte sa aj na možné príplatky. V opačnom prípade sa vám na stanovišti môže stať, že taxikár takúto batožinu odmietne. Ak na to vopred upozorníte dispečerku, môže vám poslať auto s veľkým batožinovým priestorom alebo kombi.

Svoje práva majú aj taxikári. Preto sa nečudujte, keď vás odmietnu, lebo ste opitý, agresívny, špinavý, a nečudujte sa, ak nevezmú po vašom nočnom žúre do auta šesť pasažierov, ktorých im nanútite.

Ak ste v taxíku niečo zabudli, nezúfajte. Vodič je povinný odovzdať vec dispečingu. Zabudnuté veci si môžete vyzdvihnúť do 15 dní od straty. Taxikár nemá právo žiadať od cudzincov platné cestovné doklady. Taxi si môžete objednať aj cez internet.

Tri sadzby cien

1. telefonická objednávka: pohybuje sa orientačne od 12 do 17 Sk za kilometer

2. jazda zo stanovišťa: orientačná cena 20 – 25 Sk za kilometer

3. jazda mimo mesta: 30 Sk za kilometer alebo na dohodu.

Osobitnou kapitolou je státie. Cena za hodinu státia je vo väčšine bratislavských taxislužieb 240 Sk.

Za minútu státia zaplatíte 4 koruny. Korunové impulzy nabiehajú na taxametri po každých pätnástich sekundách.

Upozornenie:

Ak nepoznáte cenník, taxikár, ktorý jazdí načierno, vám ľahko zapne inú taxu a vy si to nemusíte všimnúť. Ak teda platí za telefonickú objednávku prvá taxa, a vy ste si taxík objednali telefonicky, taxikár musí zapnúť jednotku. Každá taxislužba môže mať zavedené rozdielne taxy, preto stále platí rada – pred nástupom do taxíka si pozrite cenník.

Taxislužby v Bratislave

napojené na dispečing

ABC taxi, Bratislavská prvá taxi, TAXI-družstvo, HAPL taxi, OTTO taxi, TAXI Bratislava Profi, TAXI BP servis, TOMBO, V.I.P, TAXI Line, YELLOW expres