Československá obchodná banka (ČSOB), a. s., Praha sa so Slovenskom súdi na medzinárodnej úrovni. Sporná pohľadávka, ktorú tvorí úver v pôvodnej výške 8,9 mld. Sk, sa vyšplhala podľa českého denníka Hospodářské noviny údajne na takmer 40 mld. Sk. Ani jedna zo zúčastnených strán nechce oficiálne hovoriť o jej výške, keďže súdny spor na Medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov z

investícií (ICSID) vo Washingtone stále trvá.

Ak by SR arbitrážne konanie prehralo a muselo uhradiť záväzok v avizovanej sume, pre verejné financie (a daňovníkov) by to bola katastrofa. Na rok 2003 sa predpokladá schodok približne 50 mld. Sk, ďalších 40 mld. by sme museli zaplatiť všetci. Podľa hovorcu Ministerstva financií (MF) SR Petra Papanka má Slovensko na spor vo všeobecnej pokladničnej správe rozpočtu rezervu len vo výške 170 mil. Sk. Vytvorilo ju ešte pri predaji slovenského podielu v ČSOB. Sebavedomé sú zatiaľ obidve strany. Posledné ústne pojednávanie sa uskutočnilo v apríli, konečný výsledok by sme sa pravdepodobne mali dozvedieť koncom roka 2003.

Dedičstvo zlých úverov

Ako dlh vznikol? Štátne podniky zahraničného obchodu, ktorým ČSOB v čase centrálne riadeného hospodárstva poskytovala úvery, neboli po roku 1989 schopné splácať záväzky, mnohé z nich sa dostali do konkurzu. V roku 1993 preto Ministerstvo financií SR vytvorilo spoločnosť Slovenská inkasná, s. r. o., špeciálne určenú na ozdravenie banky. Podľa zmluvy o základných princípoch konsolidácie ČSOB, ktorú podpísalo MF SR, MF ČR a ČSOB Praha mali na Slovenskú inkasnú prejsť nekvalitné pohľadávky ČSOB. V stanovisku banky sa hovorí, že podľa tej istej zmluvy sa MF SR zaviazalo poskytnúť Slovenskej inkasnej finančnú podporu, aby mohla splatiť záväzky voči banke. Na úhradu postúpených pohľadávok totiž ČSOB poskytla refinančný úver 8,9 mld. Sk. Slovenská inkasná však nedokázala požičané prostriedky splácať podľa splátkového kalendára. Príjmy z postúpených pohľadávok nestačili na plnenie záväzku voči banke. Začiatkom apríla 1997 Predstavenstvo ČSOB uplatnilo svoje právo zakotvené v úverovej zmluve a požiadalo o zaplatenie celého úveru naraz. Na splatenie však Slovenská inkasná nemala peniaze a ministerstvo financií ako jediný vlastník jej ich neposkytlo. V polovici apríla 1997 podala ČSOB návrh na vyriešenie sporu na arbitrážny tribunál vo Washingtone. Slovenskú republiku žaluje za neplnenie záväzku vyplývajúceho z konsolidačnej zmluvy. SR namietla neoprávnenosť súdu, čím sa proces predĺžil. V roku 1999 medzinárodné stredisko uznalo, že je oprávnené prejednávať spor a začalo sa konanie. Slovensko podalo ďalšie námietky, tribunál ich však zamietol.

Konečné rozhodnutie súdu možno podľa Pavla Hejzlara z tlačového oddelenia ČSOB očakávať koncom roka 2003. „Podľa vyjadrení právnych expertov sa ČSOB domnieva, že jej pozícia v spore je veľmi silná a inkaso pohľadávky a požadovane náhrady škody je pravdepodobné,“ hovorí P. Hejzlar. Slovenská republika sa, naopak, usiluje o neuznanie, resp. o čo najnižšie uznanie nároku ČSOB Pra-ha, čo podľa P. Papanka podporujú expertízy a odborné právne aj účtovné posudky.

V posledných týždňoch sa aj v súvislosti so stretnutím rezortných ministrov obidvoch štátov hovorilo o možnosti mimosúdneho vyrovnania. Podľa P. Hejzlara pri sporoch pri ICSID nie je nezvyčajné, že sa protistrany dohodnú na mimosúdnom vyrovnaní, lebo pri predkladaní argumentov a protiargumentov sa môže ich pohľad na predmet sporu vyjasniť. P. Papanek hovorí, že slovenská strana neprichádza s takouto iniciatívou. „V prípade návrhu zo strany českého ministerstva budeme o možnostiach rokovať,“ dopĺňa P. Papanek.