Hlavné mesto Slovenska je dnes chránené v koridore hlavného toku Dunaja systémom ľavobrežných a pravobrežných protipovod-ňových ochranných línií. Ich jednotlivé úseky však majú rôzny charakter a rôznu bonitu.

Pravobrežnú (petržalskú) ochrannú líniu tvorí zemná hrádza, ktorá je na úseku Incheba – Wolfsthal spoločným slovensko-rakúskym dielom. Od úrovne Incheby smerom na územie Rakúska poskytuje ochranu proti tisícročnej vode. „Veľkou slabinou je úsek medzi Novým a Starým mostom, kde ochranu tvorí násyp Viedenskej cesty, ktorý pochádza ešte z 19. storočia. Neposkytuje ochranu ani proti storočnej vode,“ kon-štatuje vedúci magistrátneho oddelenia generelov technických infraštruktúr Martin Marcinčák.

V auguste 2002 chýbalo k preliatiu Viedenskej cesty vodou približne 50 cm. Nevyhovujúcu výšku Viedenskej cesty bude treba veľmi naliehavo zvýšiť. Možností je niekoľko. Do úvahy prichádza napríklad betónový protipovodňový múr. Mal by sa nachádzať pri krajnici vozovky na návodnej strane násypu. „Múr nie je jediným riešením. Možná je aj alternatíva prenosných stien, ktoré by sa inštalovali v prípade nebezpečenstva. Takto ohrozených úsekov je však v meste viac. Zvládnuť montážne práce naraz by bolo problematické. Mobilné ochranné steny navyše vyžadujú kotviace konštrukcie do podložia. Ďalšou alternatívou je zdvihnutie úrovne Viedenskej cesty násypom,“ vysvetľuje M. Marcinčák.

Úsek od Starého mosta po hranice s Maďarskom v Čunove chráni pevná hrádza. Jej veľká časť vznikla v čase výstavby Vodného diela Gabčíkovo. Koruna tejto hrádze zaručuje ochranu pred preliatím tisícročnou vodou. Stavbári navyše hrádzu doplnili ochrannou clonou proti presakovaniu spodných vôd.

Ľavý breh bez stability

Oveľa horšiu ochranu pred povodňami poskytuje Bratislave jej ľavobrežná línia. Na úseku Devínska Nová Ves, Devín, Karlova Ves nemá hlavné mesto Slovenska vybudovanú žiadnu protipovodňovú ochrannú líniu. Ochranu územia zabezpečuje len prirodzená výška terénu. Preto sa každoročne opakuje zaplavovanie istých častí – Devínskej Novej Vsi, Devína a Devínskej cesty na úseku Devín – Karlova Ves.

Ľavobrežná protipovodňová ochranná línia sa začína až pri Lafranconi. Tvorí ju zvýšená úroveň nábrežia a travertínový ozdobný múrik vedúci po Nový most. Perforovaný múrik je však iba oporou, respektíve konštrukciou, ku ktorej v kritickej chvíli treba pridať vrecia s pieskom alebo tabuľové debnenie.

Z hľadiska protipovodňovej ochrany je na tom Bratislava najhoršie v úseku od Nového mosta po Prístavnú ulicu. „Tam máme ochranu len proti storočnej vode. V priestore Pribinovej a Prístavnej ulice je pravdepodobne nižší stupeň ochrany ako proti storočnej vode. Ochranná línia je tu nielen v zlom stavebno-technickom stave, ale má aj zlú polohu,“ hovorí M. Marcinčák. Tvoria ju sčasti malé násypy zeminy, sčasti betónové múriky, niekde zas konštrukcie budov. Ochrannú líniu necitlivo prerušujú stavbári (Národné divadlo, pripravuje sa stavba mosta Košická a iné stavebné aktivity) a početné vjazdy do areálov podnikov. Táto línia nemá v podstate žiadnu perspektívu. „Pri stave koryta, aký je dnes, by totiž podľa prepočtov bola hladina tisícročnej vody o 120 až 140 centimetrov vyššia ako hladina v auguste 2002, čo znamená, že by sa nedala udržať ochranná línia na ľavom brehu a voda by zatopila Staré Mesto, Ružinov i časť Nového Mesta,“ dodáva Peter Minárik, technický námestník Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepný závod Povodie Dunaja.

Treba konať

V súvislosti s plánovanou výstavbou no-vého mestského centra v zóne Pribinovej ulice sa uvažuje o novej polohe protipovodňovej línie vo vzdialenosti približne 30 m od Dunaja.

Mala by byť vyvýšená, jasne definovaná. Pozdĺž nej by mala viesť nová nábrežná promenáda.

V objekte Zimného prístavu sa pripravuje výstavba novej zemnej hrádze na úroveň ochrany pred tisícročnou vodou. Tento úsek by sa mal financovať z prostriedkov určených na výstavbu mosta Košická.

Vo veľmi zlom stave je aj konštrukcia línie Prístavnej ulice až po vjazd do prístavu pri Prístavnom moste. Problém sa bude riešiť v súvislosti s prestavbou Prístavnej ulice na štvorprúdovú komunikáciu s likvidáciou vzdušného vedenia veľmi vysokého napätia.

Nasledujúci úsek od Prístavnej až po úroveň Čunova je v poriadku: chráni ho pevná nová hrádza, schopná zastaviť príval tisícročnej vody.

P. Minárik však upozornil na ďalšie nebezpečenstvo spojené s veľkou vodou. Je ním množstvo plavidiel upevnených k obom brehom na úseku medzi Starým a Novým mostom. V auguste hrozilo Bratislave poriadne nebezpečenstvo: botel Gracia sa 16. augusta 2002 značne naklonil a hrozilo mu prevrátenie. „Keby sa prevrátil, určite by sa odtrhol, strhával by plavidlá ukotvené pod ním, plavidlá by zatarasili koryto rieky pri Starom moste, čo by v priebehu niekoľkých desiatok minút vyvolalo vyliatie vody do centra mesta,“ uvádza

P. Minárik. „Za taký krátky čas by kompetentné orgány nestihli ani evakuáciu.“

Po katastrofálnych záplavách na Dunaji v roku 1965 vtedajšia slovenská vláda v roku 1966 uznesením určila, že hlavné mesto by malo vybudovať ochranu pred tisícročnou vodou. Vypracovaná koncepcia platí dodnes. Hydrológovia len revidovali hodnotu prietoku tisícročnej vody z 13-tisíc kubických metrov za sekundu na súčasných 13 500 kubických metrov za sekundu s rezervou vodnej hladiny +50 cm. Ochrana Bratislavy by mala byť vybudovaná na túto úroveň. Na otázku, kedy sa tak stane, niet serióznej odpovede. Všetko je v rovine úvah. Kompetentných možno raz prebudí tisícročná voda.

Elegantné riešenie vo Viedni

Bezstarostnosť v tomto smere môžu závidieť Bratislavčania Viedenčanom. Miestni vodohospodári bravúrne využili priaznivé terénne a hydrologické podmienky v meste. Vyrovnali pôvodné meandre viedenskej časti Dunaja a v 70. rokoch minulého storočia vybudovali na ich mieste súbežný kanál, tzv. Nový Dunaj, so šírkou 200 metrov. Začína sa pod viedenskými vŕškami, tiahne sa celou Viedňou a končí sa pred vodným dielom Freudenau. Rakúski hydrológovia dômyselne a výdatne posilnili kapacitu hlavného koryta Dunaja súbežným korytom Nového Dunaja. Súhrn ich

hydrologických kapacít umožňuje odvrátiť všetky povodňové prietoky, teda aj tisícročnú vodu. Veľmi dobrá kvalita vody v Novom Dunaji však ponúka Viedenčanom aj rekreačné a športové aktivity rôzneho druhu. Kvalita vody v obtokovom kanáli sa zhor-šuje len na chvíľu – v prípade prepúšťania záplavovej vody. Ostrov, ktorý vytvára pôvodné koryto Dunaja a Nový Dunaj, je plný zelene, parkov a občianskej infraštruktúry. Pripomína obrovský relaxačný areál.

Bratislava stratila šancu

Bratislava nemá v strede mesta podmienky ani rezervy na vybudovanie súbežného kanála s hlavným tokom Dunaja. Zástavba mesta je na oboch brehoch dotiahnutá prakticky po čiaru Dunaja, takže niet možnosti napodobniť v tomto smere Viedeň. Vodohospodári však v minulosti študovali varianty obtokového riešenia ochrany mesta pred povodňami. Začiatkom 70. rokov sa však začala stavať nová Petržalka, ktorá zabrala oveľa väčšie územie než stará. Dnešná i pripravovaná urbanizácia tejto mestskej časti zabrala všetky možné koridory potenciálneho obtokového kanála. Priestor jaroveckého ramena je určený na výstavbu rekreačno-športového areálu. Vedľa sa nachádza veslárska dráha s dĺžkou 2 km. Pri susednom Poldri sú lužné lesy, ktoré v novembri 2002 vyhlásila vláda SR za chránené územie. V tesnej blízkosti Poldra sa nachádza vodný zdroj Rusovce-Mokraď – Ostrovné lúčky. Ide o najväčšiu zásobáreň pitnej vody pre Bratislavu a okolie. V Petržalke už prakticky niet miesta na stavbu obtokového kanála. V prípade obchvatu Petržalky vodným kanálom by vznikol ďal-ší vážny problém – jeho trasa by prakticky korešpondovala so štátnou slovensko-rakús-kou hranicou. Výstavba hydrologického diela tohto druhu by viedla k revízii štátnej hranice. Znamenala by však aj záber veľkého územia na jednom i druhom brehu. Jediná územná rezerva na výstavbu obtokového kanála z hlavného koryta Dunaja je na rakúskom území v oblasti Pečenského lesa a ostrova Sihoť. V tomto priestore uvažovalo Slovensko a Rakúsko o výstavbe spoločného vodného diela Wolfsthal. Od jeho realizácie sa napokon ustúpilo. Územná rezerva však naďalej existuje. Podľa M. Marcinčáka obtokový variant protipovodňovej ochrany Bratislavy dnes prakticky nemá šancu. Predstavuje totiž obrovský objem zemných prác s nevyhnutnou prekládkou dopravných trás a línií technickej infra-štruktúry. Došlo by k viacnásobnému križovaniu už hotovej diaľnice, všetkých hlavných ťahov inžinierskych sietí, pričom by bolo treba vybudovať ochrannú hrádzu na oboch brehoch obtokového kanála. Napokon: na financovanie diela takého rozsahu nemá dnešná slovenská ekonomika potrebné finančné prostriedky.

Dôležitosť bagrovania

Keď sa po augustovej povodňovej vlne v septembri 2002 uskutočnili prehliadky a zistené nedostatky odovzdali príslušným orgánom, kompetené orgány rozhodli, že koncepcia ochrany Bratislavy pred povod-ňami sa aj naďalej bude uskutočnovať v tzv. korytovom variante. Prednosť dostala úprava koryta Dunaja bagrovaním a oprava a výstavba ochranných línií na oboch brehoch. Podľa opatrení z roku 1966 sa rozširuje koryto Dunaja pod Prístavným mostom v kritickej zákrute oproti Vlčiemu hrdlu. V zimných mesiacoch sa tu často nakopia ľadové kryhy a vzni-kajú ľadové zátarasy, ktoré spôsobujú spätné vzdutie hladiny, prejavujúce sa tzv. malými ľadovcovými povodňami. Pracovníci Povodia Dunaja už odbagrovali 100 metrov pravého brehu na úrovni petržalského Ovsišťa. V súčasnosti sa pripravujú vybagrovať ďalších 100 metrov ľavého brehu Dunaja oproti Vlčiemu hrdlu. V centre Bratislavy dosahuje koryto Dunaja šírku 300 metrov. V kritickej zákrute oproti Vlčiemu hrdlu bude mať 400 metrov. Hydrológovia si v prípade kritických prietokov od toho sľubujú pokles hladiny Dunaja v centre mesta o 40 – 50 centimetrov.

Bagrovanie dna Dunaja v bratislavskom úseku je veľmi dô-ležité. Rakúšania mali záujem stabilizovať koryto Dunaja pod Viedňou až po Hainburg. Pod vodným dielom Freudenau sypali štrkopiesky mnohých frakcií do koryta Dunaja, aby sedimentovali na dne a spevňovali ho. Robili to preto, lebo voči možnej stavbe ďalších vodných diel ostro protestovali miestni ekológovia. Stalo sa však nečakané: pohyby sypaného materiálu sa objavili na slovenskom území Dunaja. V januári 2002 v priestore Devína pracovníci Povodia Dunaja odbagrovali približne 60–tisíc kubických metrov splavenín z Rakúska. Do jesene sa stihlo priplaviť ďalších 70-tisíc štvorcových metrov štrku.

Dunaj je štrkonosným tokom. Z alpských pohorí splavuje obrovské masy splavenín. V období, keď ešte nebola vybudovaná sústava priehrad na Dunaji v Nemecku a v Rakúsku, priplavilo sa na územie Slovenska 1,0 – 1,2 milióna kubických metrov alpských štrkopieskov ročne. Zvyšovali dno Dunaja a zhoršovali šance na ochranu pred povodňami. Vybudovaním nemeckých a rakúskych vodných diel sa situácia zlepšila.

Vedúci oddelenia povodňovej ochrany a prevádzky Ministerstva pôdohospodárstva SR Dušan Abaffy potvrdil, že ministerstvo vypracovalo štúdiu ochrany Bratislavy v dvoch variantoch. Lacnejší ráta s nákladmi 1,5 miliardy korún, stačí iba na najnevyhnutnejšie opatrenia, druhý, so širším záberom sanačných prác, by si vyžiadal tri miliardy korún. Koncepcia zahŕňa zvýšenie ochrany na ľavobrežnom úseku od Lafranconi po Prístavnú ulicu, na pravom brehu, ako aj v Devíne a Devínskej Novej Vsi. Už teraz sa rokuje o zabezpečení finančných zdrojov a sú pripravené projekty, ktoré vláda SR predloží na posúdenie predstaviteľom programu Európskej únie ISPA. v

Povodne na slovenskom úseku Dunaja

u Prvá oficiálna písomná správa o povodni na Dunaji je z augusta 1501. V historickej literatúre sa však uvádzajú aj roky 1012 a 1210.

u Mestské protokoly evidujú prvé povodne

z roku 1526. Voda vtedy zaplavila nižšie položené časti mesta až po dnešné Hlavné námestie. Pri povodni zahynulo 53 ľudí.

u Počas povodne 4. augusta 1897 kulminovala hladina Dunaja pri výške 904 cm s prietokom 10 400 kubických metrov za sekundu.

u Povodňová vlna v roku 1954 kulminovala

v Bratislave 15. júla, keď voda dosiahla 984 cm.

u Najničivejšie následky mali vody Dunaja

v roku 1965. Hladina Dunaja bola mimoriadne vysoká od marca do júla. Tlak vody nevydržali podmáčané zemné hrádze v Patinciach

a v Čičovciach. Následky katastrofy vyčíslili odborníci na 3,5 mld. Kčs. Voda zaplavila 250 km ciest, 70 km železničných tratí, zničila 3 477 obytných domov, pričom čiastočne poškodila ďalších 5 258 obydlí. Zo 46 obcí kompetentné orgány evakuovali 54-tisíc obyvateľov.

u Najvyššiu hladinu Dunaja v Bratislave v histórii namerali hydrológovia 16. augusta 2002. Dunaj kulminoval pri výške 991 cm

s prietokom 10 600 metrov kubických za hodinu. Podľa hydrológov sa vtedy Dunajom prehnala 80-ročná voda. Na niektorých úsekoch unikla Bratislava katastrofe doslova

o vlások. Za storočnú vodu odborníci považujú prietok 11-tisíc kubických metrov za sekundu pri hladine 1 017 cm.