V minulosti bolo pravidlom, že tisícky írskych robotníkov odchádzali do Spojených štátov, kde sa podieľali na stavbe takých miest, akými sú Boston alebo San Francisco, pričom zhruba 35 miliónov Američanov sa hlási k írskemu pôvodu a koreňom. Dnes je situácia diametrálne odlišná – írsky sektor stavebníctva trpí chronickým nedostatkom pracovných síl a čoraz vítanejší sú stavbári zo zahraničia. Ak by ste navštívili reštauráciu alebo bar v Dubline, v spleti jazykov tu už nedominuje anglo-americký akcent, ale čoraz výraznejšie sa k nemu pridáva nemčina, francúzština, započuť možno aj debaty Lotyšov.

Napriek nedostatku pracovných síl, najmä v sektore stavebníctva, jednou z najväčších a najsilnejších spoločností na svete, ktorá sa zaoberá výrobou stavebných materiálov – CRH, je práve z Írska. Jej výkonný riaditeľ Liam O´Mahony tvrdí, že každý, kto vie držať v ruke lopatu alebo je schopný obsluhovať rýpadlo, je v Írsku veľmi slušne zaplatený, čo však v širšom kontexte vyvoláva viaceré problémy.

Inflačný tlak, ktorý vyplýva z vysokých miezd, je nevyhnuté riešiť a jediným rozumným východiskom sa zdá byť hľadanie pracovných síl mimo írskych hraníc. Najímanie „domorodcov“ zahraničnými firmami už totiž problém nerieši, ale naopak – umocňuje jeho akútnosť. Udržať mzdy na rozumnej úrovni je však čoraz komplikovanejšie. Existujúci Pakt prosperity, ktorý podporuje írska vláda a početné mzdové dohody zamestnávateľov a odborových zväzov sú kompenzované nízkou úrovňou daní, no najmä vychádzajú zo zvýšenej produktivity práce. Ak sa mzdové tlaky premietnu aj do verejného sektora, môže dôjsť k riziku, že sa stane inflácia nekontrolovateľná. Írski učitelia napríklad žiadajú zvýšenie miezd o 30%, narastajúce mzdové požiadavky majú tiež policajti a pracovníci verejnej dopravy. Inými slovami – verejný sektor sa stáva problémom. V minulosti bol pri vysokej nezamestnanosti, ktorá oscilovala okolo 17% vo výhode, pretože pracovné pozície boli v ňom „bezpečné“ a privátny sektor akoby verejnému závidel garantované pracovné miesta. Teraz sa však situácia zmenila a zamestnanci verejného sektora by chceli také mzdové ohodnotenie aké je v súkromných firmách, čo sa však dá ťažko realizovať, pretože neznášajú vysokú mieru podnikateľského rizika.

I tak zostáva faktom, že v priemere sa mzdy v Írsku zvýšili počas uplynulého roka o 15%.

Vráťme sa však ešte k spoločnosti CRH, ktorá veľmi markantne demonštruje hlavne to, že Írsko expanduje nielen vo sfére „novej“, ale aj „starej“ ekonomiky.

Ide totiž o štvrtú najväčšiu firmu na výrobu stavebných materiálov na svete, má dovedna 42 500 zamestnancov, ktorí pôsobia v 1300 filiálkach. CRH napríklad operuje v 48 štátoch americkej Únie a prakticky je „vlajkovou loďou“ írskeho priemyslu. Výkonný riaditeľ O´Mahony tvrdí, že ani jeho firma sa v tomto roku – vzhľadom na globálny ekonomický pokles – nevyhne istým korekciám, nepôjde však o „tvrdé“ a zásadnejšie zmeny v hospodárskych ukazovateľoch.

CRH vykazovala kontinuálny rast v priebehu celej uplynulej dekády a v roku 2000 sa jej predaj zvýšil na medziročnom základe o 32% a dosiahol 8,9 miliardy britských libier, zisk pred zdanením vzrástol o 22% a predstavoval 697 miliónov GBP (1GBP=0,787564 írskej libry.

Akcie firmy sa od roku 1970 obchodujú na Londýnskej burze cenných papierov a každý rok sa zhodnocovali vložené finančné zdroje akcionárov v priemere o 21,5%. Nakumulované finančné zdroje aj počas uplynulého roka orientovala CRH do akvizícií, ktoré sa celkovo vyčísľujú na 1,6 miliardy libier. CRH získala za 425 miliónov GBP švajčiarsku Jura Group, za 348 miliónov libier americkú Shelley Company. Momentálne sa CRH pokúša za 350 miliónov GBP kúpiť fínsky Addtek, ktorý má veľmi silnú trhovú pozíciu v Holandsku. Túto transakciu však ešte musia schváliť regulačné orgány EÚ. Prienik do Fínska sa začal už v roku 1999, kedy sa stal akvizíciou CRH fínsky výrobca cementu Finnsementii.

S pobočkami v 19 krajinách sveta, no s hlavným stanom v Dubline, je táto spoločnosť a jej enormné rastové parametre vynikajúcim príkladom írskeho podnikateľského ducha, ale aj írskej kultúry a typickej hrdosti, tvrdí jej výkonný riaditeľ Liam O´Mahony.