Napriek tomu, že nástupca na poste ministra je významným odborníkom, prerušenie kontinuity v riadení ministerstva sa môže prejaviť nepriaznivo. Ak navyše vezmeme do úvahy, že nový minister má vo funkcii k dispozícii iba niečo vyše pol roka, otáznikov pribúda. To však nebol jediný dôvod, prečo sme požiadali exministerku o rozhovor nielen o problémoch ministerstva financií, ale aj slovenskej ekonomiky. A trocha aj domácej politickej scény.

Aj keď definitívne makroekonomické čísla za vlaňajší rok nie sú známe, môžete sa pokúsiť zhodnotiť výsledky slovenskej ekonomiky?
Tretí štvrťrok naznačuje, že trojpercentný rast hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok je reálny. A to aj napriek tomu, že v poslednom štvrťroku sa u nás zrejme negatívne prejaví spomalenie ekonomického rastu najvýznamnejších obchodných partnerov SR. Možno teda konštatovať, že rast slovenskej ekonomiky sa po značnom spomalení vyvolanom balíčkami ekonomických opatrení (v roku 1999) obnovil. Tým sa naše očakávania splnili. Nepriaznivejší je vývoj bežného účtu platobnej bilancie. Na jednej strane vlaňajší deficit obchodnej bilancie bol najväčší v histórii SR, na strane druhej v značnej miere sa na ňom podieľal rast dovozov technológií a medziproduktov. Výsledky obchodnej bilancie, žiaľ, potvrdzujú aj nižšiu flexibilitu slovenskej podnikateľskej sféry, pretože zvýšený domáci dopyt sa prejavil v raste nárokov na import. To znamená, že reformy v podnikateľskom sektore nenadobudli potrebnú dynamiku. Napriek tomu, že vlaňajší deficit bežného účtu platobnej bilancie bol veľký, nie sú problémy s jeho financovaním a s veľkou pravdepodobnosťou nebudú ani v tomto a v budúcom roku. Iná situácia môže byť v roku 2004, v ktorom by sa však už mali pozitívne prejaviť spomínané dovozy technológií. Tie by mali nielen zvýšiť schopnosť našich firiem konkurovať na zahraničných trhoch, ale aj lepšie zásobovať domáci trh.

Negatívne sa vyvíjala aj situácia na trhu práce.
Na vývoji nezamestnanosti sa negatívne prejavil aj to, že reštrukturalizované podniky, v ktorých bola značná sociálna prezamestnanosť, museli prebytočné pracovné sily uvoľniť. Kriticky treba hodnotiť, že sa nevytvárali nové pracovné príležitosti prostredníctvom rozvoja malých a stredných podnikov a samozamestnávania – táto forma u nás jednoducho nefunguje. Málo alebo vôbec sa nevyužívajú prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti. A to aj napriek tomu, že vlani mal Národný úrad práce na aktívnu politiku okolo štyroch miliárd korún. S výsledkami politiky podpory malého a stredného podnikania sa nemožno uspokojiť. Pozornosť sa sústredila na daňové otázky, ktoré evidentne nie sú prvoradé. Akosi sa zabudlo, že chýba infraštruktúra, nie je rozvinuté mikrofinancovanie. Nie však preto, že by bol nedostatok finančných prostriedkov, ale preto, že sa tým zodpovedné orgány dostatočne nezaoberali. Tieto faktory spolu s nedostatočným bojom s čiernou prácou a zneužívaním sociálnej siete ukazujú, že nezamestnanosť u nás je nielen zbytočne vysoká, ale aj drahá.

V uplynulom roku sa menej priaznivo vyvíjali aj verejné financie. Je nádej, že v tomto roku sa situácia zlepší?
Prijaté rozhodnutia – jednorázové zníženie daňového zaťaženia, skončenie dovoznej prirážky (spolu asi 2 % z HDP výpadku v príjmovej časti rozpočtu) – sa nemohli prejaviť ináč, ako zvýšením deficitu verejných financií oproti roku 2000. Tento rok je poznamenaný voľbami, aj keď tohtoročný deficit by podľa prijatého zákona mal byť nižší ako vlani. Už na konci uplynulého roku, najmä však v tomto roku sa zakladajú niektoré nové veľmi významné faktory, ktoré budú mať negatívny dosah na verejné financie v nasledujúcich rokoch. Je to nielen ďalšie zníženie daňového zaťaženia (nad rámec predpokladaný ministerstvom financií), ale postupná účinnosť niektorých zákonov zakladajúcich výrazný rast výdavkov tento, ale hlavne budúci rok. Tlak na verejné financie sa môže zmierniť iba výrazným znížením dlhovej služby štátu. To však predpokladá zníženie štátneho dlhu využitím prostriedkov z privatizácie. Ak by sa to nepodarilo realizovať, splnenie nášho zámeru postupne znižovať deficit verejných financií na úroveň 2,4 % z HDP v roku 2004 nepovažujem za reálne. Zvlášť kritický by bol rozpočtový rok 2003.

Nepomohla by viac reforma výdavkov? O tom, že s verejnými financiami sa nenakladá práve efektívne totiž nemožno pochybovať.
Reformu výdavkov by mal urobiť každý rezort, aj keď z hľadiska podielu na výdavkoch verejných financií sa to najviac dotýka rezortov zdravotníctva a práce a sociálnych vecí. Do zdravotníctva ide nielen najviac prostriedkov z verejných financií, ale v tomto rezorte aj výdavky najviac vzrástli. To, že sa nepodarilo realizovať účinnú reformu zdravotníctva sa odráža na raste výdavkov bez toho, aby sa zlepšili jeho služby. Žiaľ, pokračuje aj extenzívny rast sociálnych výdavkov, čo sa nedá sa zdôvodniť iba rastom nezamestnanosti, ako to vysvetľuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Administrácia sociálnych dávok – podmienky poskytovania dávok a kontrola ich dodržiavania – je neefektívna. Výsledkom je niekoľko miliárd korún zbytočne vynaložených prostriedkov ročne. Nehovoriac o tom, že ak podporujeme ľudí, aby sa nezamestnávali, tak ochudobňujeme štát o najcennejšie aktíva, ktoré by mohol efektívne využiť. Ale aj v ostatných rezortoch – nielen v školstve, ale napríklad aj na ministerstvách vnútra a obrany – sú možnosti efektívnejšieho vynakladania prostriedkov.

Váš predčasný odchod z postu ministerky financií vám nedovolil dokončiť rad projektov, ktoré ste si po nástupe do tejto funkcie predsavzali vykonať.
Samozrejme, že zostalo niekoľko nedokončených zámerov. Reformu finančného sektora, ktorú považujem za najdôležitejšiu úlohu ministerstva sme v zásade skončili. Zostáva doriešiť Poštovú banku, a. s. Konsolidačná banka, š. p. ú. sa integrovala do Slovenskej konsolidačnej, a. s., ktorá by však aspoň časť svojich pohľadávok týkajúcich sa podnikov v konkurze ponúkla do joint ventures predpokladám, že spolu s renomovaným zahraničným investorom. To znamená, že by mala pokračovať transformácia Slovenskej konsolidačnej. Slovenská záručná banka by sa mala prispôsobiť nielen novému zákonu o bankách, ale mala by rozšíriť svoju činnosť tak, aby bola skutočne rozvojovou bankou vlády. V rámci finančného sektora ešte zostáva dokončiť novelizáciu zákona o burze. Absolútne je nevyhnutné pokračovať s reformou riadenia fiskálneho manažmentu štátu. Zdá sa mi však, že tento proces sa čiastočne pribrzďuje, pretože jeho súčasťou je prijatie zákona o štátnom dlhu a zárukách a vytvorenia Agentúry na riadenie dlhu. Návrh tohto zákona neprešiel zatiaľ ani cez Legislatívnu radu vlády, čo nie je dobrý signál.

Napriek tomu, že projekt štátnej pokladnice nestojí v popredí záujmu bežného občana, tri razy zrušené výberové konanie na jej dodávateľa vzbudil nemalý záujem.
Súčasťou opísaného procesu je aj spustenie – v pilotnej podobe – štátnej pokladnice. V uvedenom tendri sú zrejme nedostatky na oboch stranách – Ministerstvo financií SR a Úrad verejného obstarávania. V každom prípade to však znamená výrazné zabrzdenie vytvorenia štátnej pokladnice, ktorá je veľmi dôležitou súčasťou reformy verejných financií. V tejto chvíli nemám čerstvé informácie ako sa pokračuje v programovom rozpočtovaní, ktoré predstavuje ďalšiu zložku reformy fiskálneho manažmentu štátu a v postupnom prechode na viacročné rozpočtovanie.

Významné boli aj vaše zámery v reforme v daňovej správy?
Mojou ambíciou bolo, aby sme postúpili v reforme daňovej správy vytvorením daňového úradu pre vybrané subjekty. Mali sme vytvoriť aj úrad pre daňové preverovanie. Žiaľ, návrh tohto zákona zatiaľ neprešiel druhým čítaním v Národnej rade SR – tým sa posúvajú termíny. Navyše, do tohto procesu neprimeraným spôsobom zasahujú niektoré politické strany, ktorým asi nezáleží na tom, aby sa slovenská daňová správa reformovala. Dosiahnutie pokroku v tomto procese ešte do volieb by si vyžadovalo trocha ostrejšie lakte ministerstva financií.

Nestihne podobný osud aj reformu daňovej sústavy?
Mali sme v zámere pokračovať v reforme daňovej sústavy ako ju prerokovala vláda SR. Najnovšie informácie hovoria, že sa zastavil zákon o miestnych daniach. Nepoznám síce podrobnosti, ale tento zákon sa pripravoval v spolupráci so ZMOS-om. Ak sa chce realizovať aj druhá etapa fiskálnej decentralizácie, tak je nepochopiteľné, prečo sa takýto zákon zastavuje. Ministerstvo financií SR si nemôže dovoliť spomaľovať a už vonkoncom nie zastaviť reformy.

Nepotvrdia to aj prebiehajúce rokovania v prístupovom procese do Európskej únie?
Tento rok je kľúčovým z hľadiska skončenia negociačných rokovaní o dvoch kapitolách ministerstva financií. Najdôležitejšou je kapitola 29 – finančné záležitosti. Z hľadiska vytvárania ďalších podmienok na vstup do Európskej únie je zase najdôležitejšie vytvoriť dostatočné inštitucionálne predpoklady v daňovej a colnej správe. Myslím, že sa nedostatočne chápe, že ak tieto dve správy nebudú pripravené na vstup do EÚ, ani SR nebude môcť do nej vstúpiť. Významná úloha rezortu financií spočíva aj v zabezpečení dostatočne efektívnych mechanizmoch kontroly vynakladania verejných zdrojov, ako aj zdrojov Európskej únie. Z hľadiska vytvárania vnútorného auditu a kontrolných orgánov to má na starosti práve rezort ministerstva financií.

Aký je váš pohľad na „kauzu“ privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu?
Predaj Slovenského plynárenského priemyslu sa nadmieru politizuje. Je potrebný z hľadiska udržania makroekonomickej stability po roku 2002 a založení druhého piliera dôchodkového poistenia. Nepotrebuje ho táto vláda, ako tvrdia opozičné politické strany, ale potrebuje ho táto spoločnosť. Pokladám za rozumné rokovať a neohraničovať toto rokovania piatkom tohto týždňa. Ani ja nehodnotím pozitívne prácu privatizačného poradcu.